Bernolákovo – Hrad Čeklís
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Cseklész, Pozsony vm.
Sk Bernolákovo
D Landschütz
48°11.996 S
017°17.287 V
Obec Bernolákovo (Cseklész) sa nachádza približne 14 km severovýchodne od centra Bratislavy (Pozsony). Na juhozápadnom okraji obce sa týči vrch hradu Čeklís do výšky 29 metrov nad ľavým brehom Čiernej vody. Geologický prieskum vrchu týčiaceho sa nad okolím ukázal, že bol umelo vytvorený na pôvodne rovinatom povrchu, zrejme za účelom mohylového hrobu v dobe železnej. Charakteristickou stavbou hradného vrchu, ktorá je viditeľná v súčasnosti, je vodná veža postavená na začiatku 20. storočia. V jej blízkosti bola baroková cisterna vybudovaná v rokoch 1714 až 1722, ktorá zásobovala vodou neďaleký kaštieľ Esterházyovcov.
Hrad Čeklís, nemecky nazývaný aj Landschütz, postavila bernolákovská (cseklészi) vetva rodu Hontpázmányovcov v priebehu 13. storočia. Po smrti posledného člena rodiny Bökénya (1266–1304) ho získal jeho príbuzní Ábrahám Szentgyörgyi. Od neho ho v roku niekedy medzi 1304 a 1306 kúpil Máté Csák. Po smrti Mátého (1321) sa dostal do vlastníctva kráľa Károlya I., ktorý ho výmenou za hrad v Šintave (Sempte) dal v roku 1323 Ábrahámovi “Červenému”. Následne bol majetkom jeho potomkov Cseklésziovcov. Moravský markgrófi im ho v roku 1385 na určité obdobie vzali. V roku 1392 ho výmenou získal kráľ Zsigmond od vydatých dcéra Miklósa, syna Lőkösa Cseklésziho. V roku 1393 bol majetkom Károlya z Korbávie (“Cseklésziho”) v podobe doživotného daru. Hrad sa kráľovskej korune vrátil až po takmer 30 rokoch, v roku 1422. Následne ho získali bratislavskí (pozsonyi) išpáni István ml. a György Rozgonyiovci, od roku 1426 iba ako zálohu a neskôr od roku 1439 ako dar. György dal v roku 1450 polovicu hradu do zálohy svojmu zaťovi Imremu Bazinimu, resp. druhú polovicu dal ako veno svojej dcére. V roku 1458 bol majetkom Rozgonyiovcov (DF 242631.). Podľa dendrochronologických výskumov hrad vyhorel okolo roku 1476 (podľa Richárda Horvátha chátral už od 60. rokov 15. storočia). V roku 1511 ho nachádzame v rukách Farkasa Baziniho, aj vtedy sa spomína ako ruina. V roku 1523 o ňom píšu ako o zbúranom hrade. V tomto roku bola obec Bernolákovo (Cseklész) pripojená k hradnému panstvu v Šintave (Sempte), ktoré vlastnili Thurzóovci. V blízkosti zrúcaniny hradu, na mieste opevneného renesančného kaštieľa, bol v rokoch 1714–1722 postavený prepychový barokový kaštieľ Esterházyovcov.
Donedávna boli zo stredovekého hradu viditeľné iba približne 30 metrov dlhé zvyšky kamenného múru na juhozápadnom okraji vrhu, resp. na rovnakom mieste boli aj zvyšky klenby, ktorú považovali za vchod do hradu. Vďaka archeologickým vykopávkam pod vedením Zdenka Farkaša v rokoch 2010–2014 sme získali oveľa jasnejší obraz o usporiadaní hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí a zničený koncom 15. storočia.
Dĺžka územia hradu, ktoré bolo kedysi chránené múrmi, bola v smere zo severozápadu na juhovýchod približne 50 metrov, pričom jeho šírka v smere zo severovýchodu na juhozápad bola približne 30 metrov. Z prvého drevozemného obranného múru hradu z 13. storočia s pôdorysom podobnému oválu sa dodnes nezachovalo nič, podarilo sa však odkryť západnú až juhozápadnú a severnú časť polygonálneho kamenného múru, ktorý postavili v polovici 13. storočia namiesto starého požiarom zničeného múru. Kamenný múr hrubý 1,9-2 metre vybudovaný na okraji vrchu postavili na pilieroch vzdialených od seba približne 5 metrov, ktoré sa opierali o bodové základy veľkosti 2×2 metre postavené na nosnej vrstve zeminy. Jednotlivé piliere boli spojené pod úrovňou terénu odľahčujúcimi oblúkmi a na takto vytvorenú nosnú konštrukciu postavili kamenné múry hradu s pomocou vápenatej malty.
O niečo neskôr, na konci 13. storočia alebo na začiatku 14. Storočia, postavili v severozápadnom nároží územia ohradeného múrom vežu takmer štvorcového pôdorysu s rozmermi 8,4×8 metrov. Na výstavbu veže s múrmi hrubými 1,9–2,4 metra použili okrem kameňov aj tehly. Základy veže boli postavené hlbšie ako v prípade stredovekých múrov, až na úroveň pravekého návršia, ktoré kedysi stálo na hradom vrchu. Počas výskumov odkryli aj zvyšky drevenej budovy s doskovou podlahou, ktorá bola pripojená k štvoruholníkovej veži. Aj túto drevenú budovu zničil požiar.
Hrad bol obohnaný priekopou, ktorej zvyšky sa podarilo nájsť pred severnými múrmi. Šírka priekopy bola 9 metrov a jej hĺbku odhadol archeológ na 5 metrov. Pozdĺž vonkajšej strany hradnej priekopy bol pravdepodobne postavený zemný val.
Na začiatku 15. storočia pokračovala výstavba ďalej. Medzi severným štvrťkruhovým múrom pevnosti a štvorhrannou vežou bola postavená budova s rozmermi 15,5×6,6 metra, ktorej južný múr sa kolmo uzatváral priamo na pozdĺžnu os hradného vrchu. Medzi zvyškami neskôr zbúranej palácovej budovy objavili aj úlomky pôvodnej škridlovej strechy. Počas vykopávok sa podarilo odkryť suterén, na ktorého ubíjanej podlahe sa našli kusy dubovej trámovej konštrukcie. Následné dendrochronologické štúdie preukázali, že ku požiaru, ktorý zničil budovu, došlo okolo roku 1476. Úlomky kamenných rebier, ktoré sa našli medzi sutinami, odôvodňujú potrebu zväčšenia hrúbky ohradného múru pred výstavbou, keďže o vystužené murivo boli opreté klenby stropu pivnice. Zdeněk Farkaš ozrejmil, že palác disponoval ešte aspoň dvoma podlažiami nad odkrytým suterénom. Na južnom múre budovy vytvorili 3 metre široký vchod, z ktorého viedlo 2,3-2,4 metre dlhé schodisko lemované 0,9 metra širokým múrom do stredu hradného areálu. Okná boli tiež na rovnom južnom múre paláca, pričom jeho severný vonkajší múr aj naďalej posilňoval obranu hradu. Pred vchodom do paláca našli 1,5 metra pod dnešnou úrovňou terénu časť nádvoria hradu s ubíjaná podlahou. Stopy východného hradného múru sa však nepodarilo nájsť, no archeológovia predpokladajú, že sa tam nachádzala aj hradná brána. Napriek rozsiahlemu sondovaniu sa nenašli ani časti južného obranného múru.
Zdroje:
MVV Pozsony 1904. 41.
Kálniczky 1982. 91.
Engel 1996. I. 292–293.
Házi 2000. 219–222.
Ruttkay 2006. 391.
Plaček–Bóna 2007. 94.
Farkaš–Choma 2015. 50–55.
Fotografie:
Hradný vrch týčiaci sa nad Čiernou vodou
Odkrytie stredovekého hradu v severnom predpolí novodobej vodnej veže
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Cseklész – Cseklész vára, 267–268.