Biely Kostol
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Pozsonyfehéregyház, Pozsony vm.
Sk Biely Kostol
D Weisskirchem
48°22.158 S
017°31.605 V
Obec Biely Kostol (Pozsonyfehéregyház) leží 3 km západne od Trnavy (Nagyszombat), na pravom brehu potoka Parná. Kaštieľ obce, na mieste ktorého kedysi stála opevnená kúria, sa nachádza na jej západnom okraji.
Starú kúriu dala pravdepodobne postaviť rodina Elefántiovcov v 15. storočí. O storočie neskôr sa stala majetkom Esterházyovcov. V roku 1630 daroval Dániel Esterházy pozemky v obci Jezuitom. O opevnenej kúrii, resp. majeri zo 17. storočia postavenom na darovanom pozemku, nie sú známe historické údaje, o jej podobe môžeme získať nejakú predstavu vďaka rukopisom jezuitského rádu, presnejšie kresbám, ktoré sa zachovali zo 17. storočia. Na jej mieste začali Jezuiti v roku 1719 stavať kaštieľ, ktorý vidíme aj dnes a ktorý sa stal letným sídlom jezuitskej univerzity v Trnave (Nagyszombat). V lete 1773 rozpustil pápež Klement XIV. jezuitský rád a kaštieľ pripadol Uhorskej kráľovskej komore. Od nej ho kúpila rodina Brunszvikovcov.
Začiatkom 20. storočia vlastnil kaštieľ Gyula Schlesinger, potom patril Sándorovi Deutschovi. V roku 1948 bol zoštátnený a v roku 1950 sa stal majetkom Československých štátnych lesov. V polovici 60-tych rokov 20. storočia v ňom chceli zriadiť kultúrny dom. V súčasnosti je vo vlastníctve štátu a v jeho priestoroch sú kancelárie súkromných podnikateľov.
O bývalej kúrii, ktorá stála na mieste dnešného kaštieľa, sa zachovali dve autentické zobrazenia, obe má v úschove Maďarský národný archív. Jedným je stránka rukopisu (T 86 – XII. – No. 26.) z roku 1675, ktorá zobrazuje vtedajší majer z diaľky s jezuitskými stavbami pravdepodobne z rokov 1630 až 1675. Podľa svedectva kresby bez orientácie stála v centrálnej časti majeru na takmer obdĺžnikovom nádvorí jednopodlažná pozdĺžna centrálna budova s viacerými traktami, ku ktorej bola z jednej strany pristavaná veža stojaca na podperách. Nádvorie bolo obohnané vysokým múrom, v ktorého pozdĺžnej časti oproti centrálnej budove postavili pravdepodobne hospodárske budovy. Vchod alebo brána sa otvárala z múru kratšej strany nádvoria. Tento centrálny komplex budov obklopovali ďalšie vonkajšie nádvoria, ktoré boli čiastočne obohnané múrmi alebo živým plotom. Na kresbe je možné pozorovať na stenách vybudovaných na ochranu vonkajších území majeru dve malé rondely s polkruhovým pôdorysom a strieľňami.
Na druhom farebnom rukopise bez dátumu, ktorý je však tiež datovaný do 17. storočia [S 139 –No. 24.] a ktorý kladie dôraz aj na krásu zobrazenia, je centrálna skupina budov kúrie, ktorú na rozdiel od predchádzajúcej kresby obklopoval nepravidelný polygonálny múr so strieľňami, s bránou veľkých rozmerov a rondelou s polkruhovým pôdorysom oproti bráne. Budovy na kresbe je možné iba čiastočne stotožniť so zobrazením z roku 1675, ale niekdajšie opevnenie kúrie je v oboch prípadoch nepochybné.
Na mieste kúrie bol v roku 1719 postavený aj v súčasnosti viditeľný dvojpodlažný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom o veľkosti 58×56 metrov. Nádvorie obklopené krídlami budovy je na prízemí aj na poschodí obkolesené arkádovou chodbou, odkiaľ sa vchádza do miestností. Široká brána kaštieľa s kamenným rámom sa otvára na juhovýchodnej strane, kde vedie pod krídlom budovy oblúkový prejazd na nádvorie. V strede severozápadného krídla budovy, ktorá sa nachádza oproti bráne, bol postavený dvojpodlažný kostol Jezuitov, ktorého polygonálna svätyňa presahuje cez vonkajší múr budovy. Kaštieľ v súčasnosti nemá prvky opevnenia a nie je isté, či vo svojom pôvodnom stave z roku 1719 také prvky mal. Budova je v súčasnosti v pomerne zanedbanom stave.
Zdroje:
MVV Pozsony 1904. 60.
SÚPIS I. 122.
Voit–D. Buzási 1981. 22, 66.
Kőnig 2001. 869.
Fotografia:
Západná strana kaštieľa z 18. storočia
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Pozsonyfehéregyház, 981–983.