Borinka – Dračí hrádok
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Pozsonyborostyánkő, Pozsony vm.
Sk Borinka
D Ballenstein
48°15.270 S
017°06.706 V
Vo vzdialenosti 2 km juhovýchodne od centra obce Borinka (Pozsonyborostyánkő), nad jedným ohybom Červeného potoka sa zo severu týči dlhý hrebeň vo výške 382 metrov v smere zo severu na juh, na ktorom bol postavený Dračí hrádok. O hrade nie sú známe žiadne listinné údaje. Zdeněk Farkaš predpokladá, že niektoré údaje hradu v Stupave (Stomfa) a hradu Pajštún (Borostyánkő) sa možno vzťahujú na tento hrad, avšak podľa neho ich nie je možné jednoznačne rozlíšiť. V archeologickej literatúre (Archeologická správa, 10. zväzok, str. 94) sa ruiny spomínajú už v roku 1890, na čo upozornil Nándor Enninger, riaditeľ neďalekého medeného hámru.
Výstavba hradu bola pravdepodobne potrebná z dôvodu kontroly dôležitej cesty prechádzajúcej údolím, ktorá viedla zo Stupavy (Stomfa) do Svätého Jura (Szentgyörgy). O dobe existencia pevnosti poskytujú určité indície výsledky archeologických výskumov. V roku 1993 skúmal Zdeněk Farkaš územie nachádzajúce sa južne od ruín veže prostredníctvom 32 metrov dlhej výkopovej jamy. Našlo sa množstvo pomerne malých, druhotne vypálených úlomkov keramiky datovaných do obdobia 13. storočia. Na základe predchádzajúcich nálezov odkryl v roku 1995 ďalšie územie tiež na juh od veže s rozlohou 262 m². Úlomky črepinových nálezov, ktoré v tom čase odhalili, pochádzali najmä z nádob podobných hrncom a z niekoľkých kotlov, ktoré je možné datovať do druhej polovice 13. a prvej polovice 14. storočia. Násilnú deštrukciu naznačovali početné hroty šípov s koncami poškodenými nárazom. Odkryli tiež okrúhlu jamu s množstvom črepov, kúskami skla a nožom zo 17. storočia. Podľa Farkaša pevnosť zanikla pravdepodobne v tridsiatych a šesťdesiatych rokoch 15. storočia v dôsledku pohnutých historických udalostí (t.j. bojov s husitami) odohrávajúcich sa v okolí Bratislavy (Pozsony). Obdobie opustenia hradu však nie je isté v dôsledku Meyerovej drevorezby pochádzajúcej z roku 1563 zobrazujúcej korunováciu uhorského a českého kráľa Miksu I. (cisára Miksu II.), ktorá v podobe panoramatického obrazu zobrazuje okolie Bratislavy. V hornej časti tejto rezby (pozri Jaroslav Nešpor, 1990, 16.) nazývajú jednu stavbu ako Drach-kugel-schloss, na základe čoho je možné predpokladať, že hrad ešte mohol existovať v prvej polovici 16. storočia (Plaček–Bóna 2007. 113.). Nálezy pochádzajúce zo 17. storočia poukazujú na prítomnosť osôb, ktoré sa dočasne skrývali medzi ruinami.
Približujúc sa k ceste vedúcej na úzky hrebeň zo severu objavíme najprv jednu časť hradu dlhú 115 metrov v smere zo severu na juh a širokú 15 metrov v smere z východu na západ, na ktorej nie je vidiež steny stavby na povrchu, avšak sú viditeľné terénne útvary niekdajších budov a pozostatky valu. Najcharakteristickejšie pozostatky valu v severnej časti hradu sú viditeľné na jeho západnom okraji. Na južnom konci severnej časti hradu oddeľuje vyššie opísaný areál od južnej časti hradu približne 17 metrov široká a 6 metrov hlboká umelá priekopa. Južná časť hradu sa tiahne na pokračovaní úzkeho hrebeňa smerom na juh v dĺžke 112 metrov, jeho maximálna šírka je okolo 20 metrov. V severnej tretine tejto časti hradu sa nachádzajú v súčasnosti najlepšie viditeľné zvyšky budov niekdajšej pevnosti. Tu stála veža štvoruholníkového pôdorysu vonkajšieho rozmeru 10×10 metrov a stenou hrubou 2,5 metra, ktorej južná a východná stena sa zachovali v najlepšom stave, pričom prvá je vysoká 2,5 metra a druhá 1,3 metra. Zachovali sa aj základové múry budovy postavenej vedľa južnej strany veže, tie sú v súčasnosti pokryté úlomkami kameňa, ale ich terénny útvar je rozpoznateľný. Archeologický výskum Vojtěcha Ondroucha v rokoch 1940–1941 potvrdil aj existenciu cisterny. V roku 1995 Zdeněk Farkaš odkryl na území južne od veže pozostatky 14×11 metrov veľkej maltovej podlahy s výrazným sklonom smerom na západ, resp. krátky úsek 0,8 metra širokej steny. Na východnej strane južnej časti hradu objavil stopy hlinou pozliepanej drevenej stavby s kamennými základmi, ktorú zničil požiar. Na okraji južnej časti hradu nie sú viditeľné stopy obranného múru ani priekopy.
Zdroje:
Nešpor 1990. 16–19.
Farkaš 1994. 22.
Farkaš 1997. 45.
Plaček–Bóna 2007. 113.
Fotografie:
Pozostatky ústrednej veže Dračieho hrádku
Prostredná časť hradu zo severu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Pozsonyborostyánkő – Sárkány-vár, 979–981.