Branč – Hrad Arkuš

Karczag Ákos – Szabó Tibor

H Berencs, Nyitra vm.

Sk Branč

 

48°13.643 S

018°08.505 V

 

↠ Prejdite na mapu

 

Poloha brančského (berencsi) hradu Arkuš sa nachádza v lokalite medzi obcami Veľká Lúka (Nyitranagyfalu), ktorá patrí k obci Branč (Berencs) a severozápadne ležiacou obcou Lúky-Gergeľová (Lükigergelyfalva), ktorá je súčasťou Ivanky pri Nitre (Nyitraivánka) približne 200 metrov od západného brehu koryta rieky Stará Nitra. Rieku Nitru, ktorá sa pôvodne stáčala priamo na východnej strane hradného vrchu, regulovali v 20. storočí, resp. líniu jej koryta narovnali a teraz figuruje na mapách ako Stará Nitra a nachádza sa 200 metrov východne od územia hradu.

O hrade, resp. “fortaliciu” sa v listinách zachoval jediný záznam, ktorý si doteraz nevšimli ani maďarskí, ani slovenskí historici: na základe listiny zo Šintavy (Sempte) z roku 1458 (DL 84939.) sa českí žoldnierski kapitáni zaviazali odovzdať pevnosti Arkuš (a Dvorníky (Udvarnok)) do rúk uhorského kráľa za 3700 zlatých forintov.

V areáli hradu a jeho okolí sa našli nálezy z 12–15. storočia, dve mince kráľa Istvána III. (1161–1172), úzky kosoštvorcový hrot šípu a kus bronzového buzogáňa. Hrad typu motte bol na základe predpokladov postavený v druhej polovici 12. storočia, obklopovať ho mohli drevené palisády a mohla na ňom stáť drevená veža (ich zvyšky sa nenašli). Odkryté nálezy potvrdzujú údaje vyššie uvedenej listiny, na základe ktorej hrad a osadu vedľa neho v polovici 15. storočia využívali aj husiti.

Hrad a niekdajšiu obec tiahnucu sa v jeho susedstve prvýkrát skúmal Štefan Janšák (jeho opis a prieskumný nákres boli publikované v roku 1931). Rozsiahle vykopávky sa uskutočnili v zimných mesiacoch 1992–1993 pod vedením Mateja Ruttkayho. V tom čase odkryli v osade oddelenej od hradu priekopou dokopy 69 predmetov, z ktorých 60 pochádzalo zo stredoveku (väčšinou zo 14-15. storočia). Štyri odkryté objekty boli identifikované ako zvyšky domov z obdobia neskorého stredoveku. Preskúmali niekoľko zásobníkov obilia a aj dielňu, ktorá plnila neznámu funkciu. Úlomky keramiky boli datované do 12-15. storočia. Bavorské a rakúske peňažné nálezy pochádzajú z polovice 15. storočia. Spolu s českými peniazmi svedčia o prítomnosti opevneného husitského sídla na tomto mieste, ktoré bolo na základe stôp po plameňoch zničené požiarom v 50. alebo 60. rokoch 15. storočia.

Kopec vysoký 3-3,5 metra (131 m.n.m.), na ktorom stál hrad aj osada, zničili začiatkom 20. storočia ťažbou piesku, v roku 1992 položením 7 metrov širokého ropovodu a neskôr orbou územia do takej miery, že jeho stopy v súčasnosti už takmer nie sú viditeľné. Na povrchu je možné ešte aj dnes nájsť veľké množstvo úlomkov keramiky stredovekého pôvodu.

Hrad postavený na umelo vytvorenom kopci pri niekdajšom brehu rieky mal nepravidelný oválny pôdorys podobný kruhu, jeho plošina rozlohy 1250 m2 bola v smere zo severu na juh dlhá maximálne 38 metrov a v smere z východu na západ 35 metrov. Hrad typu motte a osada vytvorená na ploche 8450 m2, ktorá bola pripojená k hradu zo severovýchodu, sa tiahli na 3-3,5 metra vysokom kopci, ktorý sa týčil nad niekdajšími močariskami. Podľa opisu Janšáka obklopili hrad na severnej až severovýchodnej strane umelou priekopou hlbokou 1,2 metra, aby ho oddelili od osady. Opevnená osada (v niektorých opisoch “predhradie”) sa tiahla severovýchodne od hradu v predĺženom nepravidelnom oválnom tvare a mala 140 metrov v smere zo severovýchodu na juhozápad a jej šírka v smere zo severozápadu na juhovýchod bola takmer 70 metrov. Pri vykopávkach začiatkom 90. rokov 20. storočia sa našli stopy dvoch obranných priekop aj na východnom okraji osady, ktoré boli v druhej polovici 15. storočia alebo na začiatku 16. storočia zasypané. Na rovnakom mieste sa našiel val aj zuhoľnatené drevené trámy (pravdepodobne časti palisád).

 

Zdroje:

Janšák 1931. 35–36.

Polla–Slivka–Vallašek 1981. 386.

Habovštiak 1985. 259.

Ruttkay 1994. 123.

Ruttkay–Cheben–Ruttkayová 1994. 229–241.

 

Fotografia:

Návršie hradu Arkuš na sever od Branča

Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Berencs – Árkus-vár, 190–191.