Bratislava – Dúbravka
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Pozsony, Pozsony vm.
Sk Bratislava
D Pressburg
48°11.863 S
017°00.964 V
Obec Dúbravka (Pozsonyhidegkút) sa nachádza 5 km severne od centra Bratislavy (Pozsony) a od roku 1946 je aj jej administratívne súčasťou. Južne od priemyselného parku nachádzajúceho sa uprostred cestného úseku medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou (Dévényújfalu) vo vzdialenosti približne 500 metrov odkryli s prestávkami v rokoch 1982 až 1993 stredoveký opevnený majer (200 m.n.m.).
Archeológovia Igor Bazovský a Kristián Elschek uviedli, že tu pravdepodobne stálo obydlie miestneho zemepána. Alexander Ruttkay vo svojej štúdii napísanej o opevnených miestach stojacich na dnešných rovinných územiach Slovenska v 11-17. storočí považoval Dúbravku (Pozsonyhidegkút) za jednoduchšie opevnené sídlo nižšej šľachty. Písomné historické údaje o jeho výstavbe ani osobe, ktorá ho nechala postaviť, nie sú známe. Objavený nález – minca z obdobia rakúskeho markgrófa Henrika II. (Jasomirgotta), bavorského kniežaťa (1141–1177), respektíve štajerského kniežaťa Ottokára IV. (1164–1192), ako aj úlomky kameninových nádob – datujú stavbu do polovice 12. a prvej polovice 13. storočia.
Archeologické nálezisko sa nachádza na Veľkej Lúke v západnej časti Dúbravky (Pozsonyhidegkút) na svahovitom mieste spestrenom menšími kopcami. Na skúmanom mieste odkryli základy budovy so štvoruholníkovým pôdorysom postavenej v smere z východu na západ veľkosti 10×6,5 metrov. Na kamenné základy vytvorené s použitím nekvalitnej malty postavili murovanú budovu posilnenú kolmi. V jej vnútri boli odkryté stopy pece veľkosti 2×1,2 metrov obloženej lámaným kameňom. V blízkosti budovy našli koly hospodárskej budovy s rozmermi 8,5×7 metrov. Hospodársku a obytnú budovu obklopovala menšie priekopa obdĺžnikového tvaru, ktoré Ruttkay považoval za priekopy pripravené na zakopanie drevených kolov. Podľa Ruttkayho boli budovy stojace na miernom svahu obklopené palisádovou stenou a od doliny boli chránené blízkym močiarovitým územím.
Odkryté objekty boli po dokončení archeologických výskumov zasypané. Miesto niekdajších vykopávok je dnes väčšinou trávnatým, sem tam silne krovinatým pasienkom. Územie náleziska je nevýrazné, takmer úplne splýva s okolím.
Zdroje:
Ruttkay 1989. 94.
Bazovský–Elschek 1998. 85–86, 94–96.
Ruttkay 1998. 409.
Ruttkay 2006. 379, 386, 401.
Fotografia:
Opevnený majer mohol kedysi stáť na tomto mieste
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Pozsony – Pozsonyhidegkút, 973–974.