Bratislava-Lamač – Handelhügel
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Pozsony, Pozsony vm.
Sk Bratislava
D Pressburg
48°10.352 S
017°03.872 V
Dedina Lamač (Lamacs) (nemecky Blumenau) leží 10 km severozápadne od centra Bratislavy (Pozsony) a od roku 1946 je mestskou časťou Bratislavy. Vo vzdialenosti 2,3 km juhovýchodne od centra dediny sa nachádza kopec Handelhügel, ktorý bol nedávno výrazne oklieštený a na ktorom v stredoveku vztýčili hrad. Kopec stál počas 19-20. storočia nad križovatkou Lamačskej cesty a ulice Polianky (názov Polianky sa prvýkrát objavuje na mape z roku 1870). Stopy hradu boli vo veľkej miere zničené na začiatku 21. storočia pri výstavbe diaľnice D2, respektíve počas výstavby tunela vŕtaného pod hradným vrchom. Jeho areál v súčasnosti obklopuje zo severozápadu ulica Pod brehmi, zo severu ulica Polianky a zo severovýchodu Dúbravská cesta.
O pevnosti nie sú dostupné historické údaje. Ani archeologický výskum (1999) neumožnil presnejšie stanovenie veku v rámci stredoveku. Na základe nedostatku nálezov je možné predpokladať, že to bolo dočasné útočisko alebo opevnenie, kde bola posádka iba v časoch vojny.
Hrad bol postavený nad veľmi významnou cestou vedúcou zo severozápadnej časti Bratislavy (Pozsony) cez južný prechod Malých Karpát do oblasti Záhoria až po rieku Moravu. Podľa Zdenka Farkaša ho pravdepodobne nechal postaviť syn bratislavského mestského sudcu Ulricha, Jakab. Keď na konci 70. rokov 13. storočia zaútočil na Bratislavský hrad Ján, búriaci sa syn Petra, Jakub, ktorý verne slúžil kráľovi, pevnosť udržal. Preto kráľ László IV. daroval v roku 1280 Jakubovi v tom čase ešte neobývanú zem Plumow (Blumenau). Jakub vystupuje v zdrojoch do roku 1288; zakladal osady, na úbočia kopcov zasadil vinič a nechal postaviť mlyny. Podľa Farkaša existuje vzhľadom na finančné možnosti Jakuba oprávnený predpoklad, že hrad na vrchole kopca nechal postaviť on.
Pred začatím zemných prác na výstavbe cesty vyhotovili v roku 1999 Elena Blažová a Martin Bartík prieskumný nákres o hrade, ktorého archeologické vykopávky na záchranu nálezov zhrnuli v článku Zdeněk Farkaš a Marian Samuel. Na základe ich opisu mala pevnosť nepravidelný polygonálny tvar. Jej rozmer po okraj priekopy obklopujúcej hrad bol v smere zo severovýchodu na juhozápad 96 metrov a v smere zo severozápadu na juhovýchod 85 metrov. Rozmer po okraj areálu hradu bol v smere zo severovýchodu na juhozápad 86 metrov a v smere zo severozápadu na juhovýchod 66 metrov. V rámci areálu hradu sa v smere zo severozápadu na juhovýchod tiahla približne v jeho strede plošina dlhá 43 metrov, široká 11,5–25,7 metrov, ktorá bola v porovnaní s ostatnými časťami hradu o niečo vyššie (202 m.n.m.). Na tomto mieste predpokladal Farkaš umiestnenie drevenej budovy.
Jednou časťou prieskumných jám prerezali priekopu aj val na vonkajšej strane hradu. najvýznamnejšie opevnenie bolo nájdené na severozápadnej strane smerom na vrch Lamač. Na strane od Mlynskej doliny, ktorá sa tu kedysi tiahla, bol odkrytý val so šírkou 5,6–6,4 metrov na spodku. Výškový rozdiel medzi korunou valu a dnom priekopy, ktorá sa pred ním tiahla, bol 4,7 metrov. Vzhľadom na strmosť kopca bola z južnej a juhovýchodnej strany plošina menej zraniteľná, preto tu vybudovali menší val. Šírka spodku tohto valu bola 3–4,8 metrov a výška koruny valu meraná od dna priekopy bola 3,18–3,4 metrov. Pred valmi postavenými na okraji areálu hradu na vonkajšej strane sa tiahla priekopa s profilom v tvre U široká 2,4–5,4 metrov, hlboká 1–1,7 metrov, ktorá bola vysekaná zväčša do skalného podkladu.
V prostredí, ktoré sa výrazne zmenilo počas výstavby diaľnice a tunela, je v súčasnosti najviditeľnejšou časťou hradu jedna časť centrálnej vyvýšenej plošiny nad východnou stranou diaľnice. Valy a priekopy, ktoré boli viditeľné ešte počas vyššie opísaného prieskumu, z veľkej časti zmizli v dôsledku vykonaných zemných prác.
Zdroje:
Wenzel 1860–1874. IV. 217.
MVV Pozsony 1904. 511.
Farkaš–Samuel 2000. 150–152, 156, 160–163, 165–166.
Farkaš 2015. 134–135.
Majorossy 2015. 442–443.
Fotografia:
Kopec Handelhügel z juhozápadu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Pozsony – Lamacs – Handelhügel, 971–972.