Bratislava – valy z 19. storočia
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Pozsony, Pozsony vm.
Sk Bratislava
D Pressburg
48°08.003 S
017°06.817 V
Južne od centra Bratislavy (Pozsony), v parku s názvom Sad Janka Kráľa blízko pravého brehu Dunaja sú ešte aj dnes viditeľné zvyšky valov postavených začiatkom 19. storočia počas vojny piatej protifrancúzskej koalície. V júni a júli 1809 došlo k významným vojenským stretom v okolí táborového opevnenia zriadeného na ochranu južného predmostia mosta cez rieku Dunaj.
Dňa 9. apríla 1809 vyhlásila Habsburská monarchia vojnu Francúzsku, na ktorú už 19. apríla Napoleon zo svojho veliteľstva v Ingolstadte odpovedal vydaním rozkazu na protiútok. Vojenské udalosti pokračovali po počiatočných rakúskych úspechoch postupom Francúzov smerom k Viedni.
Vo vzniknutej nebezpečnej situácii vydali Rakúšania príkaz na výstavbu táborových opevnení na ochranu hlavného mesta a po objavení sa francúzskych predvojov v Hainburgu začali 9. mája 1809 aj s výstavbou premostia na južnej strane Dunaja oproti Bratislavy. V tomto úseku sa rieka rozdeľovala na niekoľko ramien, navyše povodeň z 26. januára 1809 vytvorila nové rameno rieky medzi Dunajom a Petržalkou (Pozsonyligetfalu) ležiacou na juhu. Vojenské vedenie rozhodlo, že valové opevnenie bude postavené na severnej strane ramena rieky a Petržalku nechajú mimo obrannej línie. Kvôli nedostatku pracovnej sily napredovali s výstavbou len pomaly, 13. mája bol val vysoký iba 1,2 metra a priekopa vyhĺbená pred ním mala hĺbku iba 1 meter. Parapet vytvorený rýchlou prácou bolo potrebné neskôr navýšiť vrecami s pieskom a na východnej strane bolo vyvýšenie vytvorené z kmeňov stromov. Kvôli domom v Petržalke nachádzajúcim sa za 20-40 metrov širokým novým ramenom rieky, bol priestor pred valmi neprehľadný a poskytoval dobré krytie pre Francúzov pripravujúcich sa na útok. Okrem stavby začatej pri Dunajskom háji začali aj s výstavbou ďalšej valovej konštrukcie na západ od predmostia na ostrove Pötschen, ktorý neskôr zohral úlohu pri bojoch o Petržalku. Vzhľadom na hroziacu blízosť nepriateľa 14. mája zastavili výstavbu valu, robotníkov prepravili na kompách naspäť na severnú stranu Dunaja a začali s vojenským obsadzovaním už dokončenej línie valu.
Večer 16. mája dorazili do Petržalky (Pozsonyligetfalu) tri roty francúzskej Marulaz brigády ľahkého jazdectva. Nasledujúce ráno vyzvali valy brániaceho generálmajora Hoffmeistra, aby sa vzdal, ten to však odmietol. O niekoľko dní neskôr francúzske veliteľstvo stiahlo svoje vojská od Bratislavského (Pozsony) predmostia do okolia Viedne (Bécs).
Časť francúzskej divízie Gudin, približne 6000 mužov a ich spojenecké nemecké jednotky dorazili 1. júna 1809 k bratislavskému (Pozsony) južnému predmostiu Dunaja. Útok podporovaný delostrelectvom sa uskutočnil ešte v ten večer o 19:45. II. prápor maďarského pešieho pluku z mesta Gyula sa bránil pri Petržalke (Pozsonyligetfalu) a neskôr o 22 hodine sa stiahol za valy vybudované pri Dunajskom háji po tom, čo Francúzom spôsobil značné škody.
Cisársky major Wimpfen 2. júna skontroloval valy a vydal rozkaz na ich rozšírenie. Nariadil vybudovanie mostov nad bočnými ramenami Dunaja, pokračovanie vo výstavbe valových systémov po rameno Dunaja vedľa ostrova Pötschen nachádzajúceho sa na západ ako aj na juh tak, aby v smere z juhozápadu na juhovýchod obliehali aj okolo Petržalky (Pozsonyligetfalu). Výstavbu mostov vykonali dve roty vojenských stavbárov mostov, avšak valy boli dokončené iba čiastočne.
Na ďalší deň útoky opäť pokračovali. Poobede o 16. hodine začali Francúzi útok za podpory delostrelectva. Valy postavené pred Petržalkou (Pozsonyligetfalu) cisárskej vojská po krátkej prestrelke opustili a stiahli sa za staršie valy. Do večera sa odohrali ešte dva útoky na cisársku Bianchi brigádu brániacu sa silným delostrelectvom za valmi Dunajského hája, oba útoky však úspešne odrazili a útočníkov prenasledovali až po Petržalku. Francúzska divízia Gudin 4. júla od 4. hodiny ráno do 10. hodiny delami ostreľovala valy a od 10. hodiny do 3. hodiny poobede strelami cez Dunaj bombardovala aj Bratislavu (Pozsony). Medzitým francúzske jednotky postavili 4. a 5. júna nové strelecké stanovištia východne od Petržalky.
Hladina Dunaja medzitým začala klesať, čo uľahčilo útok na valy, preto sa cisárske vojská snažili zabrániť útokom postavením palisád. Medzi 5. a 11. júnom postavili obrancovia menšie valy aj ďalej od predmostia Dunajského hája, aby zvýšili obranu predmostia. Tieto valy vznikli na severnej strane Starého hája a na západnom okraji ostrova Pötschen.
Dňa 11. júna sa Francúzi pokúsili podpáliť mosty postavené cez rameno rieky pred valmi Dunajského hája, avšak obrancovia ich zahnali. Pred Petržalkou (Pozsonyligetfalu) útočníci posilnili palebné stanovištia postavené pre útoky na valy, ktoré chránili predmostie.
Najbližšia bojová operácia pri bratislavských valoch sa uskutočnila 12. júna, keď rakúske delostrelectvo od rána do poobedia ostreľovalo spoza valov francúzske palebné stanovištia, ktoré paľbu opätovali. Francúzi pripravili 13. a 14. júna palebné stanovištia pre 16 veľkých diel, teda mažiarov, ktorými od 10. hodiny predpoludním do skorého rána druhého dňa ostreľovali oblasť valmi opevneného predmostia.
Dňa 14. júna sa pri Győri stretli vojská Francúzskej ríše a Habsburskej monarchie. Boje trvajúce od 11. hodiny predpoludním do 18. hodiny poobede a skončili sa francúzskym víťazstvom. Počas dní po bitke, 15., 16. a 17. júna Francúzi viackrát bombardovali predmostie a potom premiestnili mažiare k obliehaniu hradu v Győri. O niekoľko dní neskôr, 23. júna, dorazili do oblasti Bratislavy (Pozsony) ďalšie rakúske vojská, obsadili Dunajskú líniu (severný breh Dunaja) od Devína (Dévény) až po obec Klížská Nemá (Kolozsnéma). Zároveň posilnili aj obranu valov bratislavského predmostia na pravej strane niekoľkými jednotkami brigády Lutz. Veliteľom zostal aj naďalej generálmajor Bianchi. Aj francúzske vojská rozmiestnené oproti predmostiu doplnila brigáda Girard-dit Vieux divízie Puthod.
Francúzi napadli cisárskej vojsko umiestnené vo valoch Dunajského hája v počte 4000 osôb, respektíve 1800 osôb na ostrove Pötschen nachádzajúcom sa smerom na západ dňa 25. júna a následne 26. júna vyzvali cisárske sily na vyprázdnenie predmostia a zbúranie mostu postaveného z kolov na Dunaji. Generálmajor Bianchi ultimátum odmietol, a preto začali Francúzi s ostreľovaním predmostia a mesta. Arcivojvoda Károly zastavil 28. júna práce na moste a útočníci večer o 9. hodine zastavili bombardovanie mesta. Dňa 30. júna sa opäť začali boje, Francúzi už teraz útočili na cisárske vojská s drvivou presilou. Prekročili úzke rameno Dunaja pred valom a obsadili rakúske valy Starého hája na východ od predmostia Dunajského hája. Hoci sa Francúzom nepodarilo obsadiť Bratislavské (Pozsony) predmostie, jeho situácia bola čoraz kritickejšia. Dňa 2. a 3. júla bolo z dôvodu preskupenia vojska stiahnutých niekoľko francúzskych jednotiek a časť delostrelectva spred predmostia, čím sa trochu zmiernil tlak na cisárskej jednotky.
Na území na západ od pravého brehu rieky Morava v úseku nad Devínom (Dévény), na Moravskom poli sa 5-6. júla odohrala bitka pri Wagrame, v ktorej utrpeli vojská rakúskeho arcivojvodu Károlya drvivú porážku od spojeneckých a francúzskych vojsk vedených Napoleonom.
Pri Bratislavskom (Pozsonyi) predmostí sa boje opäť začali 9. júla. Vtedy zaútočili talianske jednotky, ktoré boli v spojenectve s Francúzmi, smerom od Starého hája, ale cisárske jednotky nepriateľa do večera zatlačili.
Medzitým kvôli prehratej bitke pri Wagrame začala svoj ústup smerom na východ aj brigáda Bach istiacia cisársky IX. armádny zbor po línii rieky Morava cez Bratislavu (Pozsony), za líniu Váhu a smerom na Komárno (Komárom). Po tom, ako sa vzdali územia v okolí Bratislavy, stratila ďalšia obrana predmostia zmysel, preto v noci 11. júla začala brigáda Bianchi s vyprázdňovaním valov chrániacich predmostie. Počas ústupu sa bojovalo, Francúzi tvrdo útočili. Do rána 12. júla cisárske jednotky valy opustili. Brigáda Bianchi sa pripojila k IX. armádnemu zboru a vydala sa smerom do Komárna.
Bratislavu (Pozsony) obsadili jednotky IX. francúzskeho armádneho zboru maršala Bernadotta 13. júla, noustupujúce cisárskej jednotky neprenasledovali. Demarkačná línia stanovená počas prímeria uzatvoreného 19. júla 1809 sa tiahla na línii Holíč (Holics) – Bratislava – Győr – Szentgotthárd.
Spustošené a poškodené valy ako aj palebné stanovištia v blízkosti bratislavského (Pozsony) predmostia zostali opustené, avšak už o rok neskôr, v roku 1810, vznikli plány na vybudovanie novej ochrany predmostia, pričom sa pri plánovaní zohľadnili skúsenosti z bojov v roku 1809. Plánovala sa obnova bývalých valov Dunajského hája a ich doplnenie redutami, respektíve nový súvislý uzatvárací val posilnený redutami posunutý od predmostia smerom na juh, juhozápadne od Petržalky (Pozsonyligetfalu) v severovýchodnej tretine ostrova Pötschen a v jednej úrovni s poľovníckym domom v Starom háji. Okrem toho plány označovali množstvo nových palebných stanovíšť na západnom a južnom okraji ostrova Pötschen, respektíve na ľavom brehu Dunaja na západ a východ od Bratislavy. Tieto valy, reduty a delostrelecké stanovištia neboli dokončené, ale valy a šesť redút plánovaných juhozápadne od Petržalky postavila v roku 1848 maďarská armáda.
Na základe nariadenia Lajosa Kossutha vydaného 16. októbra 1848 bolo potrebné vyslať do Bratislavy (Pozsony) 150 robotníkov alebo baníkov, aby tam postavili valy. Generál Artúr Görgei spomína vo svojej korešpondencii z októbra 1848 práce na valoch v Bratislave. Značná časť valov bola dokončená, avšak v dôsledku Windisch-Grätzovho útoku v polovici decembra opustil Görgei 16. decembra Bratislavu a maďarské vojsko sa bez výraznejších bojov 18. decembra mesta vzdalo. O situácii valov, ktoré postavili Maďari, informujú neskoršie plány vyhotovené v roku 1850. V tomto roku boli vypracované nové návrhy na posilnenie Bratislavy, ako aj výstavbu nového premostia v Dunajskom háji. Počas projekčných prác ukazuje viac plánov umiestnenie valov postavených v roku 1848. Podľa nich bolo do polovice decembra 1848 postavených 6 redút na juhozápad od Petržalky (Pozsonyligetfalu), respektíve pozdĺžny val, ktorý ich spájal medzi Mŕtvym ramenom a ramenom Dunaja pri Rusovciach (Oroszvár) a na doplnenie ešte pravdepodobne použiteľných valov z Dunajského hája z roku 1809 postavili nový zatvorený val pripojený k ich južnej strane. Okrem toho bolo v roku 1848 postavených na severozápad od mesta na obranu cesty do Stupavy (Stomfa) 11 delostreleckých stanovíšť a na vstupnom úseku cesty do Šintavy (Sempte) zatvorené pravidelné polygonálne valové opevnenie. Na severovýchod od mesta na ceste vedúcej do Komárna (Komárom) začali mimo mesta stavať väčší zatvorený val nepravidelného polygonálneho tvaru, avšak ten do odovzdania mesta nedokončili. Na severozápad od tohto nedokončeného valového opevnenia severne od Bratislavy bolo na mape z roku 1850 zobrazených niekoľko palebných stanovíšť a viac-menej súvislá línia valu postaveného v rokoch 1848-1849. Do Bratislavského hradu, ktorý vyhorel v roku 1811 a do roku 1848 bol v niekoľkých častiach zbúraný, sa po 18. decembri 1848 nasťahovala rakúska armáda a následne zabezpečili obranu areálu vtedy už schátraného hradu vybudovaním dočasných valov, palisádových múrov, palebných stanovíšť, ďalej barakov, skladov a skladu pušného prachu.
Plány z roku 1850 a ešte neskoršie, vyhotovené v rokoch 1861 a 1863 navrhovali výstavbu trvalých bojových stanovíšť a valových opevnení postavených v páse okolo Bratislavy (Pozsony), ako aj nového moderného opevnenia predmostia v Dunajskom háji. Tieto valové opevnenia už neplánovali spojiť dlhými líniami valov, podporovali by sa navzájom delostreleckou paľbou, ale ani tieto navrhované systémy neboli postavené.
V súčasnosti je územie na juh od pravého brehu Dunaja oproti Starému mestu Bratislavy (Pozsony) značne zmenené. Až na výnimky boli niekdajšie ramená Dunaja zlikvidované, ostrovy zmizli, koryto a brehy Dunaja sa upravili, postavili sa hrádze. Na území Petržalky (Pozsonyligetfalu) a na ostrove Starého hája, respektíve na území pri Petržalke medzi Mŕtvym ramenom Dunaja a Rusovcami, bola postavená moderná mestská štvrť. Na boje vedené proti Napoleonovým vojskám zostala už iba jediná spomienka- časť valov, ktoré v roku 1809 bránili predmostie v Dunajskom háji (dnes: Sad Janka Krála). Na území predmostia sa dnes nachádza park, na ktorého východnom a juhozápadnom okraji sa v dĺžke asi 500 metrov tiahnu pozostatky približne 1,5 metrov vysokého obranného valu. Na vrchole valu vedie chodník a pred jeho juhozápadnou stranou je ešte viditeľná línia zasypanej vonkajšej priekopy. Okolie valov a palebných stanovíšť vybudovaných v roku 1848 severne od mesta pozdĺž cesty do Stupavy (Stomfa) sa odvtedy zastavalo a valy boli zničené.
Zdroje:
Schikofszky 1895. 43–66.
Veress 1987. 38–39, 42, 67–68, 71, 75–76, 161–162, 180, 190, 209–210, 212–213, 222, 228–229, 231–232, 239, 263.
Fotografia:
Dobre viditeľný rozsah valov Dunajského hája (Sad Janka Kráľa)
Obrázok:
Nákres valov plánovaných pri Petržalke 1810 (ÖStA KA Inland C V 1-2-471)
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Pozsony – 19. századi sáncok, 964–971.