Bratislava – Vodná veža
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Pozsony, Pozsony vm.
Sk Bratislava
D Pressburg
48°08.417 É
017°06.043 K
V Bratislavskom (Pozsony) podhradí existovalo v priebehu 10.–11. storočia veľa menších osád s obyvateľstvom rôzneho pôvodu. Na juhovýchodnom úpätí hradného vrchu sa nachádzala dedinka Vydrica (Vödric), obývaná najmä Slovanmi. Na jej západnom okraji bola postavená Vodná veža, ktorá strážila tunajší brod Dunaja a slúžila ako mýtnica na obchodnej ceste, ktorá tade viedla, no zároveň prispela aj k obrane južnej strany Bratislavského hradu.
Výstavba, ktorá sa začala v 11. storočí, pokračovala v deviatich stavebných etapách až do 17. storočia. Na existenciu veže prvýkrát poukazuje listina z roku 1254, ktorá uvádza, že pilišský opát János ju dal postaviť na vlastné náklady. Opát bol jedným z nájomcov mýtnice pri brode, kde sa vyberalo mýto.
Vodná veža je pevnosť nepravidelného pôdorysu a dispozície, ktorej severná časť nadväzuje na južný svah hradného vrchu. Múry postavené v prvej etape výstavby v 11. storočí obsahovali aj druhotne použité rímske kamene. Osembokú vežu identifikovanú počas vykopávok s vonkajším rozmerom 9,2 metrov postavili v 13. storočí pri západom okraji pevnosti. Jej výstavba pravdepodobne súvisí s výstavbami opevnení po tatárskom vpáde, keď kráľ Béla IV. zjednotil hrad s osadami pod hradom a Vodná veža sa tak stala jednou z brán obranného systému mesta.
Na mieste osembokej veže, ktorá do 14. storočia spustla, bol postavený po roku 1361 oblúkový múr, ktorý uzavrel severozápadnú časť hradu, respektíve komplex budov bol rozšírený aj smerom na juh. Najväčší rozmer plochy zastavanej v nepravidelnom tvare bol 46 metrov v smere z východu na západ a 42 metrov v smere zo severu na juh. Záverečnú fázu výstavby Vodnej veže a častí jej budov datujú výskumníci do prvej polovice 17. storočia.
Zdroje:
Baxa 1999. 9–11.
Fotografia:
Ruiny Vodnej veže od Hradného vrchu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Pozsony – vízi torony, 963–964.