Buková – Ostrý Kameň
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Bikszárd, Pozsony vm.
Sk Buková
48°31.331 S
017°22.349 V
Obec Buková (Bikszárd) leží 26 km severozápadne od Trnavy (Nagyszombat). Rozsiahla zrúcanina hradu Ostrý Kameň sa nachádza 2,7 km juhozápadne od dediny, na 510 metrov vysokom skalnatom vrchu nad umelo vytvoreným jazerom.
Staviteľ hradu je neznámy, podľa Erika Fügediho ho postavili okolo roku 1321. V roku 1336 sa spomínal ako Hedreh, jeho stredoveký nemecký názov bol Scharfenstein. Od roku 1338 sa v písomných prameňoch uvádza ako Ostrý Kameň (Éleskő). Od roku 1336 bol kráľovským hradom, ktorý patril pod správu bratislavského (pozsonyi) išpána. V roku 1385 ho získali moravskí markgrófi Jodok a Prokop, v roku 1390 ho kráľ Zsigmond získal späť od markgrófa Prokopa. V roku 1394 ho daroval ako trvalú donáciu Stiborovi Stiboricimu, ktorý bol aj zapísaný do vlastníctva hradu. V skutočnosti ho však do roku 1411 vlastnil ako zálohu Hering Lessel, keď ho od neho vykúpil Stibor. Po smrti Stibora mladšieho v roku 1434 sa hrad vrátil do rúk kráľa. V roku 1439 ho Albert Habsburg daroval Istvánovi Rozgonyimu mladšiemu. On ho v roku 1440 dal do zálohy svojmu žoldnierovi Friedrichovi Grunbergovi na tri roky. Pred rokom 1446 ho získal Pongrác Szentmiklósi a v roku 1448 ho odovzdal svojmu príbuznému Mátyásovi Skolovi Strázsaimu. Po sobáši s jeho vdovou sa v rokoch 1453 až 1466 stal majetkom Nabukodonozora Ankenreutera. Jeho vdova ho v roku 1468 predala dvorného pánovi Péterovi Nehézovi Korompaimu, ktorý ho vlastnil do roku 1475. Od roku 1476 bol v rukách Andrása a Tamása Csernaiových (Csernyánszki). V roku 1503 ho ešte vlastnil Tamás, ktorý ho v roku 1504 predal za 2500 forintov rodine Czoborovcov. V roku 1507 sa po deľbe majetku dostal k Mártonovi, po jeho smrti (1515) ho zdedila jeho dcéra Felicitas. Felicitas zomrela v roku 1522 a ostali po nej dve maloleté siroty. Od nich sa neúspešne snažili získať hrad Korlátköviovci, napokon si ho v roku 1530 uchmatol Gáspás Czobor. V roku 1534 dali Gáspár a syn Felicitas, János Czobor chátrajúcu pevnosť do zálohy Pálovi a Péterovi Bakićovcom. V záložnej zmluve uviedli, že náklady na rekonštrukciu budú pri odkúpení znášať majitelia. K obnove hradu Bakićovcami došlo v roku 1536, jeho odkúpenie sa udialo v roku 1540. Pomocou Bakićovcov, ktorí vlastnili Ostrý Kameň ako zálohu v rokoch 1534 až 1540, zostal hrad pevne v rukách Czoborovcov (kráľ Ferdinánd I. vyhovel žiadosti Pétera Bakića a Jánosa Czobora a formou novej donácie zabezpečil pre nich trvalé vlastníctvo v roku 1542). V roku 1558 sa o hradné panstvo Ostrého Kameňa delili János Czobor, deti Pétera Bakića, ktoré mal s Annou Czobor, a potomkovia Gáspára Czobora, medzi sebou si rozdelili aj hrad.
Vlastnícke právo hradu a panstva Ostrého Kameňa sa v 17. storočí ďalej drobilo medzi Czoborovcami a ich príbuzenstvom. V roku 1662 získala podiel z hradu aj vdova po Miklósovi Keglevichovi. Časť hradu, ktorú skonfiškovali rebelujúcemu Thökölymu a ktorú predtým vlastnil ako zálohu Tamás Nádasdy, daroval 4. júna 1689 kráľ Lipót I. grófovi Kristófovi Erdődymu. Kuruci obsadili hrad v roku 1703 a potom niekoľkokrát zmenil majiteľa: 26. septembra 1705 ho získal kurucký brigadír László Ocskay a v roku 1707 ho ovládlo vojsko cisárskeho generála Guida von Starhemberga. Od polovice 18. storočia bola pevnosť opustená, jej mnohí čiastkoví majitelia (rodina Czoborovcov, Thurzóovcov, Erdődyovcov, Nádasdyovcov a ich príbuzenstvo) sa už nestarali o jej údržbu. Keď sa koncom 18. storočia dostalo panstvo Ostrého Kameňa do rúk rodiny Batthyányovcov a neskôr Zichyovcov, hrad bol už iba zrúcaninou.
Najstaršia časť hradu Ostrý Kameň bola postavená na západnej vyvýšenine hrebeňa vrchu tiahnuceho sa z východu na západ v prvej polovici 14. storočia. Na malom skalnom vrchu bolo možné postaviť iba malý palác s rozlohou 28,5×11 metrov, ktorý mal tri miestnosti a ku ktorého juhovýchodnej strane postavili aj jednu bránovú vežu o veľkosti 9×8,5 metra. K bráne, ktorá viedla cez vežu, sa dalo dostať cez drevenú rampu.
Onedlho, v druhej polovici 14. storočia, resp. začiatkom 15. Storočia, postavili prvý východný vonkajší hrad, ktorý bol na západe spojený s bránovou vežou a severnou stranou palácovej budovy. Na východ od bránovej veže sú na južnej strane približne 60 metrov dlhého úseku hradu viditeľné ruiny budov a ruiny menšej budovy neznámeho určenia môžeme nájsť aj v severovýchodnej, múrom oddelenej časti. Vchod do prvého východného vonkajšieho hradu bol v jeho severovýchodnom rohu, ktorý bol chránený juhovýchodným výbežkom hradného múru.
V poslednej tretine 15. storočia bola postavená delová veža pred juhovýchodný úsek múru prvého východného vonkajšieho hradu z jeho vonkajšej strany. Do rovnakého obdobia je možné datovať výstavbu územčistej veže s trištvrte kruhovým pôdorysom mierne juhovýchodne od spomínaného vonkajšieho hradu. V prvej štvrtine 16. storočia postavili druhú vonkajšiu časť hradu, ktorá na južnej strane uzatvárala múrom lomeným v tupom uhle územie medzi spomínanou delovou terasou a veľkou vežou, začínajúc na severnej strane územčistej, pravdepodobne delovej veže, otáčajúc sa na západ a uzatvárajúc sa južným smerom k bráne predchádzajúceho vonkajšieho hradu, čím obklopovala novým múrom územie druhého východného vonkajšieho hradu. V severovýchodnom rohu hradnej časti postavili delovú vežu kruhového pôdorysu s priemerom približne 10 metrov a na jej južnej strane stála brána druhého východného vonkajšieho hradu.
Pred 40-tymi rokmi 16. storočia sa pustili do novej výstavby. Pravdepodobne okolo roku 1550 bola dokončená posledná tretia vonkajšia časť hradu na zvýšenie ochrany najzraniteľnejšieho severovýchodného, iba mierne strmého územia mimo múrov a ktorá bola určená na obranu severného až severovýchodného predpolia druhého východného vonkajšieho hradu. Jeho severný múr sa začínal pri severnej časti prvého východného vonkajšieho hradu a pokračoval pred severovýchodnou delovou vežou druhého vonkajšieho hradu, odkiaľ sa vo vzdialenosti približne 30 metrov otáčal na juhovýchod a po ďalších 25 metroch sa otočením juhozápadným smerom uzatváral k východnej strane veľkej delovej veže trištvrte kruhovým pôdorysom. Severnú časť vonkajšieho hradu medzi menšou delovou vežou a treťou východnou bránou oddelili múrom, čím vytvorili medzi múrmi priechod. Západnú časť severného múru tretieho vonkajšieho hradu opevňovala malá polkruhová veža a jeho stredný úsek posilňovali polkruhová veža s priemerom približne 12 metrov. V severovýchodnom rohu múrov bola brána tretieho vonkajšieho hradu, pri ktorej postavili v severovýchodnom rohu strážnu vežu nepravidelného šesťuholníkového pôdorysu so strieľňami. Pozdĺž severovýchodnej a juhovýchodnej strany obranných múrov hradnej časti pristavali k vnútornej strane múrov budovy. Po stavebných prácach dokončených okolo roku 1560 sa na hrade Ostrý Kameň už nerobili žiadne prístavby ani obnovy.
Zdroje:
Thaly 1880. 30.
Jedlicska 1891. 1–42.
Thaly 1905. I. 32, 64–65, 138.
Fügedi 1977. 130.
KMTL 185–186.
Engel 1996. I. 308.
Könyöki 2000. 69–70.
Házi 2000. 92–94.
Neumann 2006. 73–80.
Neumann 2007. 75–77.
Plaček–Bóna 2007. 223–226.
Nógrády 2013. 255–256, 268.
Fotografia:
Zrúcanina hradu Ostrý Kameň z východu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Bikszárd-Éleskő, 214–216.