Častá – Hrad Červený Kameň

 
 
 

Karczag Ákos – Szabó Tibor

 
 

H Cseszte, Pozsony vm.

Sk Častá

D Schatmannsdorf

 

48°23.499 S

017°20.125 V

 

↠ Prejdite na mapu

 

Obec Častá (Cseszte) sa nachádza 20 km severozápadne od Trnavy (Nagyszombat). Hrad Červený Kameň (Vöröskő) bol postavený na 347 metrov vysokom kopci 1,8 km juhozápadne od obce, na juhovýchodnom úpätí severného hrebeňa Malých Karpát.

Pôvodný názov hradu Červený Kameň (Vöröskő) bol “Oldruh” (nemecký názov Biberstein alebo Bibersburg). Podľa Pála Engela je možné výstavbu hradu pripísať prvému majiteľovi panstva, Tiborcovi “Nagyovi”, išpánovi z Fejéru (1198–1245). Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1296, keď sa od zástupcu krajinského sudcu Mártona Devecseriho dostal do rúk Mátého Csáka. Pravdepodobne po Mátého smrti (1321) sa stal kráľovským hradom, ktorý spravovali kasteláni. Pred rokom 1364 ho kráľ Lajos I. (Veľký) daroval Eglolfovi Wolfurtovi, od koho ho v roku 1365 kúpili synovia bána Ákosa z rodu Mikcs, Ákos a István. Kráľ ho v roku 1377 vymenil za hrad Hegyesd a iné panstvá, následne ho daroval kráľovnej. V roku 1385 ho získali moravskí markgrófi. Od moravského markgrófa Prokopa ho v roku 1390 získal späť kráľ Zsigmond, následne ho dal do zálohu išpánovi Ulrikovi Wolfurtovi, ktorý ho od roku 1410 získal natrvalo. Po smrti (1438) Pála, syna Wolfurta, dal kráľ Albert hrad palatínovi Lőrincovi Hédervárimu, avšak napriek tomu zostal ako záloha vo vlastníctve vdovy po Pálovi, princeznej Judit z Troppau a jej dcéry. V roku 1440 kráľovná Alžbeta vydala vdovu na majetku hradu a v roku 1441 získal Červený Kameň jej nový manžel, György Bazini. V druhej polovici 15. storočia patril do záložného práva Szentgyörgyiovcov. V roku 1522 už bol v rukách Szapolyaiovcov, zároveň ho však do daru dostala kráľovná Mária, manželka Lajosa II. Svoje práva previedla v roku 1523 na Eleka Thurzóa, ktorý v roku 1525 vykúpil hrad od Szapolyaiovcov za 18 000 zlatých forintov. V roku 1527 Elek Thurzó dal Červený Kameň do zálohy Lászlóovi Csulai Móré a jeho manželke, Magde Rakonczai a v roku 1535 ho predal Fuggerovcom. Po tom, čo v roku 1560 umrel Anton Fugger, ktorý nechal prestavať hrad, jeho dediči využívali pevnosť len zriedka. V roku 1581 kúpil jednu časť Červeného Kameňa Miklós Pálffy (II.) a do roku 1588 – prostredníctvom sobáša s dcérou Marcusa Fuggera, Máriou Magdalénou – získal celý hrad a jeho panstvo. Následne urobil z Červeného Kameňa svoje hlavné sídlo a dokončil chýbajúce stavebné práce na krídlach budovy. Po roku 1590 sa už tu zdržiaval menej, venoval sa predovšetkým vojenskej kariére, čím položil základy vzostupu svojej rodiny. Po smrti (1600) Miklósa Pálffyho (II.) zostal Červený Kameň v rukách jeho vdovy, ktorá sa však v roku 1619 zriekla svojich práv a majetky rozdelila medzi svojich synov. Miklós Pálffy (IV.) dal obnoviť Červený Kameň po požiari, ktorý pustošil na hrade v roku 1646.

Počas Rákócziho vojny za nezávislosť, medzi 8. až 20. októbrom 1705 ho obliehali Ocskayho kuruci, až kým sám Rákoczi neodoslal do tábora správu s príkazom ukončiť obliehanie. Pri ústupe však na príkaz Bercsényiho podpálili vonkajšie hospodárske budovy – ako odvetu za predchádzajúce zničenie panstva Simona Forgácha v Hlohovci (Galgóc). V roku 1759 na hrade opäť vypukol požiar, škody nechal opraviť Rudolf Pálffy (II.) (1750–1801). O stavebné práce, ktoré definujú súčasný vzhľad hradu sa zaslúžil on a jeho predchodca, Rudolf Pálffy (I.) (1710–1768). Pálffyovci vlastnili hrad do roku 1945.

Prvý hrad postavený v 13. storočí bol zbúraný v rovnakom čase, ako sa staval hrad v 16. storočí, ale niektoré jeho detaily boli identifikované počas moderných prieskumov. Z polohy odkrytých múrov je vidieť, že hrad zo 16. storočia bol postavený mimo línie starších múrov, ale držal sa ich tvaru. Starý hrad bol počas výstavby nového ešte v užívaní a búracie práce prebiehali postupne v rovnakom čase ako výstavba nového hradu.

Archeológ Štefan Holčík, ktorý robil prieskum na nádvorí a na dolných podlažiach hradu zo 16. storočia, odkryl múry a niektoré miestnosti staršieho hradu. Vo východnom rohu nádvoria boli objavené steny veľkej miestnosti, resp. pri nej boli odkryté aj ďalšie miestnosti, ktoré boli pravdepodobne zbúrané už v roku 1541. Na severovýchodnej strane sa našla časť starého múru, na ktorý bola postavená do dvora orientovaná časť severovýchodného krídla nového hradu. Na severozápadnej strane boli odkryté pozostatky dvoch veží, každá o veľkosti 10×10 metrov, ktoré sa nachádzajú vo vzájomnej vzdialenosti 18 metrov a boli prepojené múrom v smere zo severovýchodu na juhozápad. Veže a múr boli pravdepodobne zbúrané v záverečnej fáze výstavby nového hradu v roku 1555. Na nádvorí bývalého hradu našli stopy po cisterne. Po zbúraní starého hradu bola plocha terajšieho hradného nádvoria zarovnaná.

Nový hrad, vybudovaný na staršom hrade, bol postavený v rokoch 1536 až 1556. Nové opevnenie, ktoré dal vybudovať vtedajší vlastník hradu Anton Fugger, má takmer lichobežníkový pôdorys, jeho rozmery sú 103–97×63–58,5 metrov a na jeho nárožiach sú štyri viacposchodové batériové veže kruhového pôdorysu. Z veží bola pravdepodobne dokončená najskôr východná, potom nasledovala severná v roku 1541. Dve dokončené delové veže boli spojené múrom a následne v roku 1542 pokračovali výstavbou západnej veže múru a hradby, ktorá ju spájala so severnou vežou. V tom čase bola dokončená brána hradu, ku ktorej vedie cez priekopu most podopretý kamennými piliermi. Južná veža a s ňou spojené juhovýchodné a juhozápadné hradné múry boli postavené tiež v tom období, juhovýchodné krídlo bolo spolu so svojimi obrovskými klenbovými pivnicami postavené na skladovacie účely. Na otvorenom hornom podlaží delových veží boli vytvorené palebné stanovištia a na spodných, klenutých podlažiach boli zriadené komory pre delá s prieduchmi na odvádzanie dymu a vetracími otvormi. Na každom podlaží boli strieľne, ktoré sa rozširovali smerom von.

Keď v roku 1588 získal panstvo Miklós Pálffy, na Červenom Kameni (Vöröskő) sa opäť začali stavebné práce. Dokončili sa časti budovy, ktoré zostali nedostavané a prerobilo sa celé poschodie palácového krídla, ktoré bolo postavené v polovici storočia. Tieto stavebné práce boli dokončené v roku 1590. O pol storočia neskôr, v roku 1646 spustošil hrad požiar, po ktorom nasledovali renovačné a ďalšie stavebné práce. V tejto etape výstavby bola v roku 1678 dokončená miestnosť “sala terrena” a popri osemhrannej kaplnke dostalo štukovú ozdobu a dekoratívnu maľovku aj viacero miestností.

V tomto čase mohol byť dokončený severozápadný vonkajší hrad, ako aj murované ohradenie záhrad a iných priestorov, ktoré sa odneho nachádzajú na sever a severozápad. Vo svojom návrhu opevnenia vypracovanom v roku 1665 Joseph Priami, vojenský stavebný inžinier slúžiaci v Bratislave (Pozsony), zobrazuje hrad Červený Kameň (Vöröskő) s modernými vonkajšími opevneniami talianskeho typu. Tieto plány sa nezrealizovali, ale návrh zobrazuje veľký severozápadný vonkajší hrad postavený ešte skôr, teda pred rokom 1665 s rozmermi približne 200×80 metrov, ktorý stojí dodnes a nízke obranné múry sú doplnené o malé veže, ktoré obklopujú záhrady v jeho severnom predhradí.

 

Zdroj:

Jedlicska 1878. 18–26.

Jedlicska 1882. 7–122.

Thaly 1885–1892. III. 436–439.

MVV Pozsony 1904. 43–45, 528–530.

Thaly 1905. I. 65.

Domanovszky 1910. 12–39.

Rákóczi Tükör 1973. II. 203–204.

Fügedi 1977. 212.

Holčík 1980. 112–113.

G. Györffy 1991. 95.

KMTL 735.

Engel 1996. I. 462–463.

Könyöki 2000. 337.

Erdélyi 2000. 359. 64. jegyz.

Házi 2000. 94–98.

Plaček–Bóna 2007. 94–97.

Tarbay 2007. 18–22.

Feld 2008. 192–193.

Horváth 2009. 88.

 

Fotografia:

Častá, juhozápadná strana hradu Červený Kameň, snímka Jácinta Mayera

 
 
 

Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Cseszte – Vöröskő vára, 276–278.