Čičov – kaštieľ
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Csicsó, Komárom vm.
Sk Čičov
47°46.379 S
017°46.125 V
Obec Čičov (Csicsó) sa nachádza 22 km na západ od Komárna (Komárom). Na severnom okraji obce stojí kaštieľ, ktorý sa kedysi spomínal ako pevnosť a neskôr, začiatkom 19. storočia, bol výrazne prestavaný.
Opevnený kaštieľ dal postaviť v 60-tych rokoch 17. storočia gróf István Zichy (I) na základe povolenia Lipóta I. “hornú hranicu obce posilní okázalý a nákladný hrad,” napísal o ňom Matej Bel, ktorý sem zavítal v prvej polovici 18. storočia. Arnold Ipolyi ho spomína ako “hrad kedysi chránený vodnou priekopou a vežami”.
Keďže ho v roku 1764 poškodila povodeň a neskôr aj požiar, v roku 1776 ho v barokovom štýle prestavali. Stal sa jednou z dôležitých rezidencií Zichyovcov, István Zichy (V.) založil aj čičovskú vetvu rodiny. Začiatkom 19. storočia bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom štýle. Smrťou Istvána Zichyho (VII.) (1853) vymrela mužská vetva rodu. Kaštieľ získal spolu s rukou jeho staršej dcéry, Márie Terézie Zichy cisársky a kráľovský pokladník gróf Ján Nepomuk Waldstein-Wartenberg. Po jeho smrti (1876) sa o kaštieľ a panstvo dočasne starala jeho druhá manželka Mária Adél Kálnoky z Köröspataku. Jej druhý manžel, maltézsky rytier a francúzsky podplukovník Sabran-Pontevès de Elzéar sa od roku 1881 stal pánom Čičovského (Csicsói) kaštieľa. Obaja umreli v kaštieli (Sabran-Pontevès v roku 1894, Mária Adél Kálnoky v roku 1905). Vlastníkom Čičova sa potom stal Sándor Kálnoky (1888–1965). Po roku 1945 bol kaštieľ zoštátnený, neskôr v ňom dočasne sídlila základná škola. Osud chátrajúcej budovy sa zmenil, keď ho v rámci reštitučného zákona získali späť Kálnokyovci. Rodina odvtedy budovu postupne obnovuje.
Stav opevneného kaštieľa po výstavbe na základe povolenia na výstavbu hradu od Lipóta I. v 60-tych rokoch 17. storočia dobre znázorňuje pôdorys a náhľad, ktoré vznikli v 70-tych rokoch 17. storočia. Veľká časť budov znázornených na pôdoryse stojí dodnes. Na nárožiach krídel budovy obkolesujúcej nádvorie štvorcového pôdorysu vyskakujú pred roviny fasád nárožné veže tiež štvorcového pôdorysu. Na spomínanom pláne je znázornená aj hlavná budova naplánovaná uprostred nádvoria kaštieľa, kde sa na jej južnej strane nachádza aj veža so schodiskom a loggiou napojenou na prízemí. V juhovýchodnom nároží budovy nádvoria kaštieľa bola navrhnutá aj polygonálna veža s cibuľovitou kupolou. Táto budova nádvoria, ktorá v súčasnosti užneexistuje, mala dve poschodia, okrem už spomínanej schodiskovej veže, ktorá bola vybudovaná do výšky piatich poschodí. Severné, južné a východné krídlo budovy kaštieľa s nárožnými vežami, ktoré obklopujú centrálnu časť stavby zastavali, avšak na západnej strane uzatvorili nádvorie kaštieľa iba pozdĺžnou stenou spájajúcou nárožné veže, kde k jej vnútornej strane pripojili menšiu hospodársku budovu. Celkový rozmer komplexu budov bol 62×62 metrov.
Kaštieľ, ktorý bol v druhej polovici 18. storočia viackrát poškodený, prestavali po roku 1776 v barokovom štýle. V roku 1766 zbúrali vnútornú (nádvornú) budovu paláca a obytné priestory premiestneli do hospodárskych budov pozdĺž múrov. Na poschodí, ktoré vybudovali na južnom krídle, boli umiestnené sály.
Dnes môžeme vidieť fasádu a vzhľad, ktorý kaštieľ dostal po prestavbe v klasicistickom štýle na začiatku 19. storočia, keď zbúrali západnú stenu uzatvárajúcu nádvorie, spolu s pripojenými hospodárskymi budovami. Južné krídlo budovy a južná časť východného krídla sú dnes dvojposchodové zrekonštruované klasicistické stavby s rizalitom a tympanónom uprostred južnej fasády. Severné krídlo a severná časť východného krídla sú jednopodlažné okrem nárožných veží, ktoré boli aj tu postavené s dvoma podlažiami. Celý komplex budov má vysokú strechu. Po opevnení niet stopy ani na povrchu, ani na budovách.
Zdroje:
Ipolyi 1859. 57.
Gerecze 1906. 446.
SÚPIS I. 277.
Bél 1996. 245.
Petrovay 2002. 34–36.
Fotografia:
Čičov, pohľad na kaštieľ z juhu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Csicsó – kastély, 283–285.