Dobrá Voda – Mariáš
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Jókő, Nyitra vm.
Sk Dobrá Voda
D Gutenstein
48°36.239 S
017°30.780 V
Obec Dobrá Voda (Jókő) obklopená zalesnenými pohoriami leží v severovýchodnej časti Malých Karpát, 22 km západne od Piešťan (Pöstyén). Kúpalisko Dobrá Voda sa nachádza 1,1 km západne až severozápadne od kostola obce, odtiaľ vedie poľná cesta označená zelenou značkou ku kaplnke na Mariáši vzdialenej 500 metrov. Pokračovaním ďalej po tejto lesnej ceste po asi 200 metroch chôdze naľavo odbočuje neoznačená poľná cesta. Po odbočení na ňu sa po približne 250 metroch taktiež naľavo týči 360 metrov vysoký, zalesnený hradný vrch.
Historické údaje o hrade sa nezachovali. Na základe charakteru a tvaru mohol byť postavený v 13–14. storočí. Podľa Pála Engela patrilo toto územie v druhej polovici 13. storočia ku Chtelnici (Vittenc), ktorá v roku 1292 patrila Abovi Galgócimu z rodu Aba. Hrad pravdepodobne postavil niektorý príslušník tohto rodu.
Ákos Karczag a Tibor Szabó prvýkrát vyhľadali miesto hradu 16. apríla 2014, vrstevnicový prieskum jeho územia bol dokončený 14. júna 2015. Počas prieskumu terénu a hradu nenašli na povrchu žiadne nálezy potrebné na datovanie. Na spresnenie obdobia existencie stredovekej pevnosti by boli potrebné vykopávky.
Pozdĺžne sa tiahnuce hradné územie dlhé približne 95 metrov v smere zo severovýchodu na juhozápad pokrýva prehľadný les. Samotný hrad pozostáva z dvoch oddeliteľných častí, ktoré od seba oddeľuje priekopa v smere zo severozápadu na juhovýchod. Západná časť hradu má nepravidelný oválny tvar, jej celková veľkosť po okraj vonkajších obranných priekop je 42 metrov v smere z východu na západ a 30 metrov v smere zo severu na juh. Na južnej, západnej a severozápadnej strane tejto časti hradu sú viditeľné stopy hradnej priekopy.
Táto priekopa je z veľkej časti zasypaná, čiastočne je viditeľná iba v podobe terasy a v severovýchodnej polovici hradnej časti, pred prostrednou veľkou priekopou rozdeľujúcou dve časti hradu slabne a mizne. Na západnej strane západnej hradnej časti je najlepšie viditeľná priekopa aj val, kde je priekopa široká 2,5–3 metre a jej hĺbka je vzhľadom k valu na jej bočnej strane 0,2–0,5 metra. Na juhozápadnej strane západnej časti hradu je priekopa v značnej miere zasypaná, jej hĺbka je tu iba približne 20 cm. Plošina hradnej časti sa dvíha nad úroveň priekopy do výšky 5–6 metrov, na jej južnej strane je viditeľná menšia skupina skál. Na južnej strane západnej hradnej časti pokračuje plytká priekopa klesajúc na východ smerom k veľkej priekope smerujúcej zo severozápadu na juhovýchod medzi dvoma časťami hradu, ale nedosahuje ju, krátko pred ňou končí.
Východnú a západnú časť hradu oddeľuje hlboká umelá priekopa, ktorej šírka je približne 6–8 metrov. Na severovýchodnej strane západnej hradnej časti pri veľkej deliacej priekope je viditeľná približne 5 metrov široká menšia terasa. Pod južným koncom priekopy, ktorá oddeľuje dve hradné časti, sa na nižšej úrovni začína ďalšia priekopa obklopujúca južnú skalnatú časť hradu z južnej až juhovýchodnej strany. Niektoré úseky tejto priekopy, hlavne na jej západnom konci, sú dobre rozpoznateľné, ich hĺbka je 0,5 metra a šírka 2,5–3 metre. Ako priekopa postupuje ďalej na východ, je stále viac vyplnená a terasovitá, ale jej línia je jasne viditeľná. Obranná priekopa sa v juhovýchodnom rohu východnej časti hradu stáča na sever a na východnej strane, vzhľadom k polohe hradu, prechádza do skalnatého povrchu. Východná časť hradu je veľká 46×32 metrov. Jej územie smerom na juh a východ klesá, avšak jej východný a severný okraj ohraničujú strmé skalné bralá, ktoré vo vnútornej časti hradného územia vystupujú z povrchu vo forme rozličných skalných útvarov. V severozápadnom nároží východnej hradnej časti stojí charakteristicky vysoký skalný blok, na juhovýchod od ktorého sa nachádza menšia terasa vo vnútri hradu, ktorej veľkosť je približne 8×5 metrov. Pod jej južnou stranou, na úrovni nižšej o približne 2 metre sa tiahne druhá terasa s miernejším sklonom veľká 12×3 metre. Menšia dutina na úpätí takmer zvislej skalnej steny ohraničujúcej východnú časť hradu slúži v súčasnosti ako odpočívadlo pre turistov.
Zdroje:
Engel 1996. I. 334.
Karczag–Szabó 2015. 108–109.
Fotografie:
Skaly východnej časti hradu
Západná časť hradu od prostrednej priekopy
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Jókő – Máriás, 540–541.