Dvory nad Žitavou
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Udvard, Komárom vm.
Sk Dvory nad Žitavou
47°59.594 S
018°15.307 V
Obec Dvory nad Žitavou (Udvard) sa nachádza 7 km východne od Nových Zámkov (Érsekújvár), na severovýchodnom okraji Malej dunajskej kotliny. Približne 400 metrov od západného kraja obce sa nachádza 132 metrov vysoký vrch Kalvária, ktorý je obklopený poľnohospodárskou pôdou. Na tomto vrchu stála kedysi kráľovská kúria z 11. storočia, podľa ktorej bola obec pomenovaná.
Kráľovská kúria na vrchu, s kaplnkou Svätého Martina v jej blízkosti, bola postavená v čase založenia štátu. V roku 1075 daroval kráľ Géza I. kúriu a kaplnku Svätého Martina opátstvu v Hronskom Beňadiku (Garamszentbenedek), resp. 40 pluhov pôdy Dvorov nad Žitavou s 20 domami a ich sluhami. O kúrii sa nezachovalo viac historických údajov.
V 20. rokoch 19. storočia József Podhraczky vyhlásil, že po výkopoch na vrchu boli ešte aj za jeho čias objavené “základné kamene nejakej veľkej budovy”.
Alojz Habovštiak vo svojom diele publikovanom v roku 1985 opisuje, že keď sa v roku 1943 vykonávali zemné práce betónovania zvonice, objavili kamenné základy nejakej staršej budovy neznámeho určenia. Pri inej príležitosti sa tu našiel úlomok hlavice románskeho stĺpa, toto kamenné rezbárske dielo sa nachádza v múzeu v Nových Zámkoch (Érsekújvár). Na povrchu kopca sa predtým často objavovali úlomky črepov datované do 10. až 15. storočia.
Alexander Ruttkay vo svojej štúdii o opevnených miestach, ktoré existovali v 11-17. storočí na rovinatých územiach dnešného Slovenska, stručne spomína kráľovskú kúriu z 11. storočia.
Najnápadnejšou časťou vrchu je menšia vyvýšenina pravidelného oválneho pôdorysu na jeho severovýchodnej strane, ktorá má priemer 43×33 metrov a na ktorej sa v súčasnosti nachádza kaplnka postavená v roku 1855 a široké schody, ktoré k nej vedú zo západu. Juhozápadne od tejto menšej vyvýšeniny sa nachádza väčšia časť kopca s upraveným povrchom, ktorého rozmery sú 215×127 metrov. Tento lesnatý kopec bol vytvorený tak, aby zastavenia kalvárie, ktorá začína na východnej strane úpätia kopca, mohli prechádzať špirálovito a cesta nakoniec viedla ku krucifixu postavenému v prostrednej tretine východnej strany vyvýšeniny. Presná poloha kúrie a kaplnky spomínanej v listine nie je známa, ale pravdepodobne mohla stáť na severovýchodnom menšom kopci. Počas výstavby kalvárie a kaplnky, ktoré boli dokončené v roku 1860, bol povrch a okraj kopcov výrazne upravený, v dôsledku čoho nezostali stopy po predchádzajúcich stavbách.
Okrem toho stojí za zmienku, že 3 km južne od centra obce Dvory nad Žitavou (Udvard) stál kedysi objekt kruhového pôdorysu obkolesený priekopou a nazývaný priekopa Csikó, ktorý si na mape Tretieho vojenského prieskumu všimol József Dénes (123 m.n.m.). Podľa neho tu mohol stáť malý drevený šľachtický hrad z obdobia Árpádovcovm, ktorý mohol patriť vlastníkovi menšej osady, ktorá sa neskôr zlúčila s Dvormi nad Žitavou. V 50. rokoch 20. storočia boli zvyšky hradu ešte trochu viditeľné, odvtedy ich už úplne rozorali a jeho presnú polohu už nie je možné určiť.
Zdroje:
Podhraczky 1829. 48–49.
Gerecze 1906. 456.
MVV Komárom 1907. 137–138.
Györffy ÁMF II. 461.
Habovštiak 1985. 269.
PDOS I. 250.
Petrovay 2002. 200–201.
Dénes 2004. 126.
Ruttkay 2006. 384–385.
Keglevich 2012. 32, 197–198.
Fotografia:
Menší vrch vystupujúci v severovýchodnej časti hradného areálu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Udvard, 1246–1247.