Galanta – Kaštieľ Esterházyovcov
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Galánta, Pozsony vm.
Sk Galanta
D Galanta
48°11.538 É
017°44.168 K
Vo východnej časti mesta Galanta (Galánta), na východnej strane Parkovej ulice v areáli bývalého parku kaštieľa, stojí niekoľkokrát prestavaný, vo svojej poslednej podobe neogotický kaštieľ Esterházyovcov.
Opevnený kaštieľ dali v roku 1633 postaviť synovia Ferenca Esterházyho, Dániel Esterházy (†1654) a Pál Esterházy (†1645). Počas Rákócziho vojny za nezávislosť ho v septembri 1707 obsadil a posilnil so svojimi vojakmi cisársky vrchný veliteľ Guido von Starhemberg. Keď kuruci generála Jánosa Bottyána vtrhli do Galanty (Galánta), cisársky plukovník József Esterházy utiekol na konci októbra 1708 z kaštieľa na hrad v Seredi (Szered) (ešte aj v lete nasledujúceho roku sa zdržiaval v Šali (Vágsellye), ktorá bola považovaná za bezpečnejšiu). Počas bitky časť obce vyhorela. O mesiac neskôr bol už kaštieľ opäť v cisárskych rukách a cisársky hlavný veliteľ Siegbert Heister poskytol strážnu posádku. V roku 1736 ho nechal nitriansky biskup Imre Esterházy prestavať v barokovom štýle. Svoju dnešnú podobu získal po prestavbe dokončenej v roku 1861, keď bol majetkom Józsefa Esterházyho. Začiatkom 20. storočia bol vo vlastníctve grófa Bélu Esterházyho. V roku 1921 odkúpil kaštieľ od Esterházyovcov Československý štát. Slovenský štát ho v roku 1993 odovzdal samospráve.
V najstaršej podobe (1633) kaštieľ obklopovali obranné múry s nárožnými baštami. Na rytine od Matthiasa Greischera z roku 1680 sú dobre viditeľné strieľne v tvare kľúčovej dierky v ohradnom múre. Z obdobia prestavby v barokovom štýle o sto rokov neskôr sa zachovali mramorové krby na poschodí. Ďalšia rozsiahla rekonštrukcia bola dokončená v roku 1861. V tom čase získal komplex budov romantickú anglickú gotickú podobu, ktorá je viditeľná dodnes.
Značná časť obranných múrov bola zbúraná počas veľkej prestavby v polovici 19. storočia, dnes po nich nezostali žiadne stopy. Pôvodný obranný systém kaštieľa pozostával pravdepodobne zo štyroch nárožných veží, z ktorých západnú a južnú vstavali do hlavnej budovy rekonštruovanej v 19. storočí, pričom severná a východná veža boli zbúrané. Miesto severnej bašty (alebo veže) je vo forme terasy aj dnes dobre viditeľné pred zrekonštruovaným jednopodlažným krídlom budovy na severnej strane nádvoria.
Posledná prestavba zásadne zmenila vonkajší vzhľad kaštieľa a jeho vnútorné usporiadanie. K dvojpodlažnej hlavnej budove vytvorenej na juhozápadnej strane pribudli na severovýchodnej strane po dve jednopodlažné krídla budovy tak, že celý komplex budov uzatvára nádvorie v tvare písmena U, ktoré je otvorené smerom na východ a severovýchod. Z nádvoria je prístup do anglického parku vytvoreného okolo kaštieľa. V strednej časti hlavnej budovy bolo postavené reprezentatívne schodisko vedúce do sál na prvom poschodí. Počas prestavby v 19. storočí boli v podkroví juhozápadného krídla vytvorené nové miestnosti.
Väčšia časť kaštieľa je v súčasnosti neobývaná, nie je možné ju navštevovať a je v značne schátranom stave, boli na nej realizované iba najnevyhnutnejšie práce. V roku 2011 však bolo slávnostne otvorené zrekonštruované severné krídlo. V tom čase vybavili park kaštieľa kamerovým a zavlažovacím systémom, ako aj novými lampami. V zrekonštruovanej časti kaštieľa bola zriadená výstavná miestnosť.
Zdroje:
MVV Pozsony 1904. 66.
Thaly 1905. I. 137. II. 13, 29, 122.
Eszterházy 1901a. 189.
SÚPIS I. 366.
Pekarovič 1996. 68–69.
Fotografie:
Južná veža
Zrekonštruované severné krídlo budovy
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Galánta – Esterházy-kastély, 389–391.