Galanta-Nebojsa – Kaštieľ Nebojsa
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Galánta, Pozsony vm.
Sk Galanta
D Galanta
48°13.177 É
017°43.638 K
V Matúšovej zemi (Mátyusföld) 3 km severne od centra Galanty (Galánta), na západnom okraji obce Nebojsa (Nemesnebojsza), ktorá je dnes už súčasťou Galanty, sa vedľa hlavnej cesty vedúcej do Šintavy (Sempte) nachádzajú ruiny kaštieľa Nebojsa.
Kaštieľ Nebojsa dal podľa starých tradícií nepodložených historickými zdrojmi postaviť kráľ Zsigmond; neskôr ho daroval svojmu pohárnikovi Norinbergovi a prostredníctvom jeho dcéry sa dostal do vlastníctva rodiny Baloghovcov. Kaštieľ so štvoruholníkovým pôdorysom, päťuholníkovými vežami napodobňujúcimi bašty na rohoch a zatvoreným vnútorným dvorom dala podľa súčasných výsledkov výskumu postaviť rodina Baloghovcov na konci 16. storočia. Poschodovú budovu kaštieľa prestavali na začiatku 17. storočia a vybavili ju obrannými prvkami, aby odolávala predpokladaným tureckým útokom. Počas Rákocziho vojny za nezávislosť v septembri 1709 prevelil cisársky hlavný veliteľ Siegbert Heister nemecké a srbské pluky do obce, respektíve do kaštieľa. V roku 1716 vzal kaštieľ spolu s jeho panstavom do zálohy palatínsky sudca Ferenc Szluha. V roku 1736 patril rodine Viczay-Héderváryovcov, potom ho spolu s rukou Anny Viczay získal bratislavský podžupan László Schlossberg. Následne patril rodine Horváthovcov zo Zalabéru, neskôr bol záložným majetkom barónky Draveczkej a grófa Amadé, až sa napokon kaštieľ aj s celým majetkom stal vlastníctvom Antala Galgóczyho. Od rodiny Galgóczyovcov ho v roku 1849 kúpil Jakab Tivadar Gülcher, potom sa jeho vlastníkom stal jeho syn Ármin Gülcher. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ zoštátnený.
Začiatkom 20. storočia bolo severné krídlo kaštieľa s rozlohou 1305 m2 a celkových rozmerov 47×53 metrov zbúrané, takže pôvodne zatvorené nádvorie sa teraz otváralo smerom na sever. Od polovice 20. storočia boli medzi jeho múrmi kancelárske priestory miestneho štátneho majetku, sklady, byty, čo viedlo k výraznému zhoršeniu stavu budovy. Do zoznamu pamiatok bol zapísaný v roku 1979, pred jeho plánovanou rekonštrukciou vykonali predbežné stavebné a historické výskumy, respektíve aj statický prieskum, avšak k obnove nikdy nedošlo. Jeho chátranie viedlo k tomu, že po roku 2008 začali s jeho demoláciou. V roku 2015 stála už iba juhovýchodná päťuholníková nárožná veža a s ňou spojené časti budovy. Zvyšok kaštieľa bol úplne zbúraný.
Zdroje:
MVV Pozsony 1904. 98–99, 681, 684.
Thaly 1905. II. 245.
Demkó 1914. 214.
Závodszky 1922. 259.
Mrňa 1990a. 20.
Lelkes–Pongrácz–Ragač–Strešňák–Tandlich–Federmayer 2008. 38.
Szluha 2012. 17.
Fotografia:
Ruiny kaštieľa zo západu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Galánta-Nemesnebojsza – Nebojsza-kastély , 391–392.