Horné Lefantovce – kaštieľ
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Felsőelefánt, Nyitra vm.
SK Horné Lefantovce
D Ober-Elefant
48°25.290 É
018°08.904 K
Obec Horné Lefantovce (Felsőlefánt) sa nachádza 16 km severne od Nitry (Nyitra) a 2 kilometre východne od Dolných Lefantoviec (Alsóelefánt). V juhovýchodnej časti obce stojí na mieste niekdajšieho stredovekého hradu kaštieľ s nárožnými vežami, ktorý je známy aj podľa jedného z majiteľov ako kaštieľ Jezerniczkých.
Pozostatky stredovekej budovy odkrytej na mieste kaštieľa sú pravdepodobne totožné s feudálnym sídlom rodiny Elefánthyovcov, ktorá vlastnila sídlo od 12. do 15. storočia. Renesančný kaštieľ, ktorý tu dnes stojí, bol postavený na mieste stredovekého hradu v roku 1618. V roku 1650 vymrela mužská vetva rodu Elefánthyovcov a vdova po Andrásovi Elefánthym, Zsuzsanna Emődy, zvádzala dlhý boj s Lászlóm Keresztúrym, ktorý dostal kaštieľ ako kráľovský dar. V roku 1663 ho získala rodina Csákyovcov. Onedlho sa prostredníctvom príbuzenských vzťahov stal majetkom Katalin Jaklin, ktorá tu v roku 1674 nechala zavraždiť svojho prvého manžela Mátyása Oláha a potom utiekla.
Počas Rákócziho vojny za nezávislosť, v októbri 1708 dohliadali na príkaz maršala Siegberta Heistera generáli Stephan Steinville a Philipp Hartleben na strážne posádky vo významnejších kaštieľochm v údolí Nitry. Do kaštieľa v Lefantovciach v tom čase prišla značná cisárska posila, ktorá tu zostala až do pádu hnutia. Následne sa prostredníctvom príbuznej z bočnej vetvy, Anny Márie Mattyasovszky (ktorá umrela v Lefantovciach v roku 1736) dostal kaštieľ do rúk jej syna Károlya Jezerniczkyho. V roku 1768 ho kúpila rodina Csaradovcov. Od nich ho v roku 1894 kúpil barón Lipót Edelsheim-Gyulay. Budova získala svoju konečnú podobu v čase, keď bola vo vlastníctve grófov Edelsheim-Gyulay (vytvorenie fasády a založenie anglickej záhrady sa datuje ešte do prvej polovice 19. storočia). Kaštieľ bol po druhej svetovej vojne zoštátnený, do jeho priestorov sa nasťahovala miestna škola. Knižnicu s dvetisíc zväzkami, medzi ktorými sa nachádzali aj vzácne exempláre, presťahovali v roku 1951 do Bojníc. V rokoch 1977 až 1983 prebehli rozsiahle rekonštrukčné práce pod vedením Michala Križana. Z architektonickej stránky skúmali kaštieľ Alexander Ruttkay a Ivan Staník práve v tomto období, vývoj kaštieľa preskúmali až do 19. storočia. V roku 1990 si zrekonštruovanú budovu prenajala spoločnosť Hagard Hal a.s. na reprezentačné účely.
Na nádvorí súčasnej budovy stála prvá pevnosť postavená v 13. Storočí – obytná veža kruhového pôdorysu. Veža mala priemer približne 9 metrov a pôvodne bola postavená na miernej vyvýšenine (v ústrednej časti kaštieľa vyznačili po archeologických vykopávkach základy veže). Na vonkajšiu obranu pravdepodobne slúžila aj priekopa naplnená vodou. O existencii hradných múrov obklopujúcich obytnú vežu nie sú žiadne archeologické dôkazy.
V priebehu 14–15. storočia postavili na východ od veže, v smere zo severu na východ podlhovastú palácovú budovu a celý areál hradu obohnali múrom. Obytnú vežu zbúrali niekedy nazačiatku 17. storočia, krátko predtým, ako postavili kaštieľ obdĺžnikového pôdorysu s vnútorným nádvorím, ktorý zahŕňal aj predchádzajúce palácové krídlo a na západných nárožiach mal veže kruhového pôdorysu. Vnútorné nádvorie takto vytvorenej budovy v renesančnom štýle obklopovala arkádová chodba. Kaštieľ bol aj naďalej obkolesený vodnou priekopou, ktorá bola napájaná vodou z okolitých potokov.
Pri barokovej prestavbe kaštieľa zbúrali jednu časť východného krídla, čím sa otvorilo nádvorie na tejto strane. Ďalšia významná prestavba sa uskutočnila v 19. storočí, kedy boli prestavané fasády, ešte existujúce hradné priekopy sa zasypali a okolo budovy vytvorili anglický park.
Zdroje:
MVV Nyitra 1899. 94.
Thaly 1905. II. 27.
Ethey 1936a. 79–80.
Ruttkay–Staník 1983. 225–226.
Križanová–Puškárová 1990. 120.
Plaček–Bóna 2007. 134–135.
Pogány 2008. 45.
Fotografia:
Západná fasáda ukazuje vplyv prestavby v 19. storočí
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Felsőelefánt – kastély , 359–360.