Horné Obdokovce – kaštieľ
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Felsőbodok, Nyitra vm.
SK Horné Obdokovce
48°29.749 S
018°02.957 V
Obec Horné Obdokovce (Felsőbodok) leží vo vzdialenosti 12 km juhozápadne od Topoľčian (Nagytapolcsány). V centrálnej časti obce sa nachádza kaštieľ Horné Obdokovce.
Opevnené sídlo alebo kaštieľ tu pravdepodobne ako prvý nechal postaviť András Berényi, keď získal majetok Obdokoviec (Bodok) a nasťahoval sa sem so svojou druhou ženou, Katalin Ónori. Po jeho smrti (1575) zdedil Obdokovce jeho syn, Ferenc (II.) Berényi, ktorý počas Bocskaiho hnutia patril medzi podporovateľov kráľa a pred bojmi sa stiahol do kaštieľa v Obdokovciach. Kráľ Rudolf na žiadosť svojho verného stúpenca vyzval 28. februára 1608 nariadením nógradského hlavného išpána Zsigmonda Forgácha a fiľakovského kapitána Tamása Bosnyáka, aby ochránili statok Berényiho pred všetkými nepokojmi, najmä pred drancovaním hajdúchov. Ferenc (II.) Berényi umrel 11. februára 1639 vo svojom kaštieli v Obdokovciach, ktorý si neskôr 19. septembra 1640 rozdelili jeho dvaja synovia, György a Zsigmond. Po smrti Zsigmonda Berényiho (asi 1652) zdedil kaštieľ na základe zmluvy uzatvorenej v roku 1640 György Berényi. Listinou vydanou 12. júla 1662 udelil Lipót I. Györgyovi povolenie prestavať Obdokovce na pevnosť. Keď György Berényi začiatkom roku 1677 umrel, Obdokovce zdedili jeho synovia.
Počas Rákócziho vojny za nezávislosť v októbri 1708 rozmiestnili na rozkaz maršala Siegberta Heistera generáli Stephan Steinville a Philipp Hartleben do kaštieľov v údolí Nitry (Nyitra) vojská. V tom čase bola aj pevnosť Obdokovce (Bodok) vo vlastníctve Ferenca (III.) Berényiho obsadená väčšou cisárskou gardou. V roku 1877 kúpili budovu Stummerovci, Ágost Sándor Stummer sa sem presťahoval z kaštieľa v Tovarníkoch (Tavarnok). Nad vstupnou bránou a na dvore je ešte stále viditeľný erb rodiny Stummerovcov. V roku 1945 boli Stummerovci prinútení opustiť kaštieľ a so sebou si odniesli niekoľko cenných umeleckých diel. Predmety, ktoré tam zostali sa stali obeťou vykrádačov. V roku 1950 sa kaštieľ po určitých úpravách stal domovom dôchodcov a tomuto účelu slúži podnes.
Výstavba budovy v 16–17. storočí nie je známa, avšak čiastočne prestavaná polkruhová veža, ktorá sa zachovala na nároží východného krídla dnešného kaštieľa, bezpochybne naznačuje opevnenie. Pri Prvom vojenskom prieskume (1763–1787) bola ešte okolo kaštieľa zobrazená vodná priekopa . Podľa Józsefa Könyökiho, ktorý sem zavítal v roku 1887, nechal vtedajší majiteľ barón Ágost Sándor Stummer počas výstavby parku kaštieľa zbúrať staré obranné múry a bašty, takže návštevník už nemohol pozorovať stopy opevnenia a mohol vytvoriť iba schematický pôdorys kaštieľa.
Veľkosť komplexu budov je 100×75 metrov. V západnom krídle budovy kaštieľa zo 17. storočia stála kaplnka zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, ktorú v roku 1804 na príkaz Zsigmonda Berényiho (1761–1838) a jeho manželky Júlie Pongrácz prestavali na dvojpodlažnú. Kaplnka má klenutý strop a sakristiu. Oltár a väčšina zariadenia pochádza z 19. storočia.
Východné, južné a čiastočne aj západné krídlo súčasného komplexu budov zahŕňa najstaršie časti budovy, respektíve zachováva stopy výstavby uskutočnenej v 18. storočí a v prvom desaťročí 19. storočia. V poslednej tretine 19. storočia došlo tiež k významným prístavbám a prestavbám vďaka Ágostovi Jánosovi Stummerovi. V tom čase bolo postavené prízemné severné krídlo budovy, respektíve s ním spojená časť budovy nachádzajúca sa na západnej strane. Tieto stavebné práce vytvorili dnešný obraz kaštieľa a dvor obklopený krídlami budov. Zo štyroch krídel budovy sú staršie, teda východné, južné a čiastočne aj západné krídla budovy dvojpodlažné. V juhozápadnom rohu budovy sa na druhom poschodí nachádza jedáleň a slávnostná sieň v neorenesančnom štýle s trámovými stropmi a krbom. Sú to najzachovalejšie miestnosti kaštieľa. Na východnej strane sa nachádza hlavný vchod kaštieľa. Predchádzajúci vchod sa otváral na západnej strane, kde bol klenutý vchod vytvorený na dolnom podlaží trojposchodovej bránovej veže. Vežové hodiny pochádzajú z roku 1898 a sú dodnes funkčné. Pivnice kaštieľa majú valenú klenbu.
Zdroje:
Fényes 1851. I.141.
BallagiA.–Ballagi G. 1866–1867. II. 445.
Komáromy 1885. 130–131, 138–139, 153.
Thaly 1905. II. 27.
Szerémi–Ernyey 1913. 11–13.
SÚPIS I. 429.
Könyöki 2000. 166–167.
Fotografia:
Pohľad na kaštieľ z juhozápadu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Felsőbodok – kastély , 357–358.