Hostie – Hrad Hrušov
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Keresztúr, Bars vm.
Sk Hostie
48°28.720 S
018°25.554 V
Obec Hostie (Keresztúr) leží 8 km severozápadne od Zlatých Moraviec (Aranyosmarót), na brehu Hostianskeho potoka. Zrúcaniny hradu Hrušov sa nachádzajú 3,3 km severne až severozápadne od obce, na 488 metrov vysokom severovýchodnom konci hrebeňa pohoria tiahnuceho sa v smere zo severovýchodu na juhozápad.
Hrad bol postavený pred rokom 1293. Nie je možné dokázať, že ho postavili Csákovci, ale písomné pramene potvrdzujú, že Máté Csák získal aj túto pevnosť. Po jeho smrti (1321) sa dostal do rúk kráľa Károlya I. a spravoval ho jeho hradný kapitán Bede Sárói. Kráľ Lajos I. (Veľký) ho v roku 1369 daroval Lászlóovi Oppelnimu, v roku 1382 už opäť patril kráľovi. V rokoch 1387–1388 ho vďaka kráľovi Zsigmondovi vlastnil majster László, syn Pétera (Lévaiho) Sáraiho a krátko potom György a Mihály Csetnekiovci približne do roku 1393. Panovník neskôr (okolo roku 1393) predal Hrušov palatínovi Leustákovi Jolsvaimu. Začiatkom 15. storočia ho na základe záložného práva vlastnili Kanizsaiovci, ktorí sa pridali na stranu Lászlóa Nápolyiho proti kráľovi Zsigmondovi, preto prívrženec Zsigmonda, nitriansky (nyitrai) biskup Péter Forgách v septembri 1403 hrad napadol a obsadil. V roku 1407 bol v rukách Ilony, dcéry palatína Leustáka, ale kráľ Zsigmond ho v roku 1409 Ilone vzal a výmenou za Šášov (Sáskő) ho daroval synovi Györgya Csetnekiho, Zsigmondovi. Po jeho smrti okolo roku 1420 sa hrad vrátil do vlastníctva kráľa.
V roku 1423 získal Hrušov taverník János Bebek výmenou za svoj hrad Szokolya (Szakalya) v Sárosi. Jeho synovi Istvánovi ho v roku 1446 zabrali českí žoldnieri, od nich ho získal za 1000 zlatých forintov Kelemen Tapolcsányi a jeho brat János. V roku 1457 ho vlastnil Antal Farkasdi, zať Tapolcsányiho, po ňom nasledoval György Bebek, ale on sa musel hradu zriecť kvôli účasti na povstaní v Sedmohradsku (Erdély) (1467). Od Bebeka ho preto v roku 1468 kúpil Pál Szelcsényi za 12 000 zlatých. V noci 24. júla 1475 obsadil slabo strážený hrad Mihály Szerdahelyi so svojimi ľuďmi, Szelcsényiho zabili, jeho rodinu vyhnali, hrad vyrabovali a obsadili. Ešte v tom istom roku kráľ Mátyás získal hrad späť čiastočne zbraňou a čiastočne peniazmi a daroval ho svojmu pokladníkovi a komorníkovi Tamásovi Laki Kisovi. Neskôr sa však ukázalo, že okrádal štátnu pokladnicu, preto mu kráľ v roku 1486 Hrušov odobral a na jeho čelo vymenoval kráľovského kapitána Gergelya Lábatlaniho. Od roku 1490 ho vlastnili János a András Botovci z Bajni, ktorí ho v roku 1492 predali rodine Verebélyiovcov. Oni ho v roku 1502 tiež predali Ambrusovi Sárkányovi a Pálovi Holymu. V roku 1504 kúpil pevnosť Lőrinc Salzer Zabláti, predok rodiny Hrussóiovcov. Od roku 1524 patrila Jeromosovi Zablátimu a v roku 1530 ju zdedili jeho synovia János, Gáspár a Lőrinc. Kráľ Ferdinánd I. (Habsburský) daroval v apríli 1533 hrad a panstvá Szapolyaiho prívrženca Jánosa Hrussóiho Bálintovi Törökovi. V roku 1554 ho do záložného práva dostali György a Tamás Kistapolcsányiovci a v roku 1559 ho kráľ Ferdinánd daroval Ferencovi Forgáchovi, biskupovi z Veľkého Varadína (Nagyvárad), jeho bratia Imre a Simon ho dostali do zálohy za 6000 forintov. Tapolcsányiovci mohli onedlho zaplatiť zálohu, pretože Hrušov sa dostal do rúk Györgya a Tamása Kistapolcsányiovcov. Tomuto rodu patril až do roku 1598, keď posledný potomok rodiny Pál, syn Jánosa, padol pri obliehaní mesta Győr. Potom patril Kráľovskej komore.
László Pethe Hetési a jeho manželka Anna Kapy Kapivári kúpili v roku 1616 panstvo Hrušova (Hrussó) a Topoľčianok (Kistapolcsány) od kráľa Mátyása II. za 57 500 forintov. Po ich smrti ho od roku 1626 vlastnila ich dcéra Anna Pethe (†1637) a jej manžel Pál Rákóczi (†1636). Po nich ho zdedili ich maloleté deti Mária Anna a László. Na žiadosť ich poručníka Jánosa Usza Uszfalvaiho bola 7-8. októbra 1637 vykonaná inventúra Hrušova a Topoľčianok. Keď László Rákóczi dosiahol plnoletosť, do jeho rúk sa dostali aj panstvá. Na jeseň roku 1663 nakrátko obsadili hrad turecké vojská. O rok neskôr László Rákóczi zomrel a jeho majetok prešiel na jeho jedinú dcéru Erzsébet, ktorá od roku 1670 vlastnila panstvá Hrušova a Topoľčianok spoločne so svojím manželom Györgyom (II.) Erdődym.
V roku po smrti Erzsébet Rákóczi (1707), v čase, keď kuruci prehrali bitku pre Trenčíne (Trencsén) (3. augusta 1708), strážil hrad Hrušov hradný kapitán Ferenc Vocziszlavszky, jeden sluha pri bráne a štyria hajdúsi. Keď sa dozvedeli o blížiacich sa víťazných cisárskych vojskách, všetci ušli a 6. augusta Nemci opustenú pevnosť vyrabovali. Obyvatelia okolia, ktorí utiekli pred nepriateľom do lesov, sa ešte v tú noc opovážili vyjsť zo svojich úkrytov a tiež začali s plienením hradu. Cisárski vojaci alebo dedinčania v priebehu nasledujúcich dní na vozoch poodnášali z hradu všetko, čím sa dalo pohnúť. Keď sa o plienení hradu dozvedel hlavný koniarsky majster Erzsébet Rákóczi, Imre Akách, aj ten sa prihnal k hradu s päťdesiatimi vojakmi. Vyhľadal železnú truhlicu plnú pokladov, ktorú okolo roku 1697 dala tajne zamurovať v pivnici Erzsébet Rákóczi, a odovzdal ju Györgyovi Erdődymu. Bezohľadné plienenie sprevádzalo poškodenie a spustošenie hradu, ktorý onedlho spomínali už ako zrúcaninu (“arcis ruina”). Použitím jeho kamenného materiálu dala postaviť rodina Keglevichova na konci 18. storočia nové priečelie svojho kaštieľa v Topoľčiankach (Kistapolcsány).
Najstaršou časťou hradu je pevnosť nepravidelného oválneho pôdorysu postavená v poslednom kvartáli 13. storočia s rozmermi osi 26×22 metrov. Brána pevnosti bola v západnej časti múru. Na severnej a východnej strane vnútorného priestoru obohnaného múrmi postavili budovy dotýkajúce sa múrov. Väčšina múrov tohto raného hradu bez veží, z ktorého sa neskôr stal vnútorný hrad, sa dodnes týči do výšky. Raný hrad bol v 14. storočí opevnený, počas týchto prác postavili k juhozápadnej strane najviac vystavenej útokom vežu nepravidelného, predĺženého polkruhovitého tvaru a k západnej strane novej veže postavili v pravom uhle nalomený múr, ktorý sa pripájal k veži a múru pri pôvodnej hradnej bráne. Areál ohraničený novým múrom zväčšil územie vnútorného hradu.
V priebehu 15. storočia bol vo viacerých etapách postavený vonkajší hrad chránený múrmi a vežami, ktorý stál pri severovýchodnej, východnej, južnej a západnej strane vnútorného hradu. Najdôležitejšou stavbou tejto časti hradu je veža štvoruholníkového pôdorysu postavená na juhozápadnej strane, ktorá bola neskôr prestavaná a rozšírená. K tejto veži sa na severnej a juhovýchodnej strane pripájal múr vonkajšieho hradu. Pred vežou zo 14. storočia opretou o múr vnútorného hradu z juhozápadu sa juhovýchodný hradný múr stáčal na severovýchod a po dosiahnutí menšej polkruhovej veže pokračoval na sever a uzatváral sa pri severovýchodnom výbežku vnútorného hradu. Na prelome 15. a 16. storočia bol juhozápadný úsek múru tohto vonkajšieho hradu prestavaný a opevnený, v 16. storočí bol prestavaný a opevnený aj severný úsek. V 15. storočí bola postavená menšia palácová budova medzi severozápadnou stranou brány vnútorného hradu a severným múrom vonkajšieho hradu tak, že do vnútorného hradu bol možný prístup cez jej prízemie.
Pri ďalších väčších stavebných prácach okolo roku 1585 prestavali predĺženú polkruhovú juhozápadnú vežu vnútorného hradu, odobrali z jej výšky, jej hornú časť prestavali do lichobežníkového tvaru a jej vonkajšie nárožia podopreli opornými piliermi. V tomto čase bola postavená aj veľká delová veža v tvare podkovy na južnom nároží vonkajšieho hradu predsunutá pred hradný múr, resp. v severnej časti vonkajšieho hradu postavili aj podpivničenú budovu.
V prvej polovici 17. storočia, po roku 1624, postavili v juhovýchodnej časti vonkajšieho hradu novú obytnú budovu. Počas prác museli zbúrať juhovýchodný múr vonkajšieho hradu ako aj východnú polkruhovú vežu, pretože navrhnutá nová budova sa na úzke hradné nádvorie nezmestila. Juhovýchodný priečelný múr nového domu bol približne 8 metrov pred líniou bývalého zbúraného múru a na juhozápadnej strane sa pripájal k múru delovej veže v tvare podkovy.
Krátko na to bol vybudovaný ďalší vonkajší obranný pás na ochranu miernych svahovitých území na juhozápade, juhovýchode a východe približne 15-20 metrov od múrov vonkajšieho hradu, ktorý bol dodnes takmer úplne zničený. Tento obranný múr lomenej línie so strieľňami dokončili v roku 1662. V jeho severovýchodnom nároží stála bránová veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola zničená.
V 20. rokoch 20. storočia sa realizovali menšie konzervačné práce na hrade, ktorý bol v roku 1708 značne poškodený. V tom čase bol zhotovený oporný oblúk zvonku podopierajúci juhozápadnú stranu južnej delovej veže v tvare podkovy. V roku 2006 sa začalo čistenie areálu hradu, jeho archeologický výskum a spevnenie múrov, ktoré ešte stále prebieha.
Musíme spomenúť, že v severovýchodnom predpolí hradu na severovýchodnom okraji menšieho kopca vzdialeného približne 80 metrov sú viditeľné stopy menšieho opevnenia. Pravdepodobne tu kedysi stála strážna veža.
Zdroje:
MVV Bars 1903. 41–42, 328–329.
Thaly 1905. II. 26.
Soós 1913. 165–182.
Csánki 1925. 283–288.
Haiczl 1929. 37–47.
Haiczl 1932a. 26, 29–36, 38–40, 46–47.
Haiczl 1933b. 57–58, 69–70.
Györffy ÁMF I. 1963. 449.
Fügedi 1977. 143–144.
KMTL 274.
Bóna 1994. 218–225.
Engel 1996. I. 330.
Divald 1999. 135.
Könyöki 2000. 132–134.
Plaček–Bóna 2007. 138–141.
Oláh 2013. 50.
Fotografie:
Zrúcaniny hradu Hrušov zo severovýchodu
Naľavo juhozápadná veža z 15. storočia, napravo od nej ruiny veže zo 14. storočia
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Keresztúr – Hrussó vára, 586–589.