Hostie-Hrušov – opevnený obliehací tábor

Karczag Ákos – Szabó Tibor

H Keresztúr, Bars vm.

Sk Hostie

 

48°28.573 S

018°25.449 V

 

↠ Prejdite na mapu

 

Približne 300 metrov juhozápadne od hradu Hrušov sa zachovali zvyšky opevneného obliehacieho tábora s dobre viditeľnou priekopou a valom. Jeho pôdorys zverejnil Martin Bóna v roku 1994. Výstavbu tábora možno spojiť s obsadením hradu Hrušov v roku 1403.

Veľmoži, ktorí nesúhlasili s vládou kráľa Zsigmonda, prisahali na prelome rokov 1402 a 1403 vo Várade vernosť neprítomnému kráľovi Lászlóovi Nápolyimu a rozhodli sa, že zbavia Zsigmonda trónu. Po tom, čo veľmoži povolali Lászlóa Nápolyiho do krajiny, Kanizsaiovci, ktorí vlastnili hrad Hrušov ako zálohu, sa tiež pripojili k stúpencom nárokovateľa o trón. Kráľ Zsigmond preto poveril hlavného išpána, nitrianskeho (nyitrai) biskupa Pétera Forgácha, aby odobral hrad od zradcov Kanizsaiovcov. V septembri 1403 začal Forgách so svojou armádou obliehať hrad a na začiatku obliehania dal postaviť na boku útesu južne od hradu opevnený tábor, tzv. “protihrad”. János, syn Pétera Kistapolcsányiho, ktorý bol tiež na strane Lászlóa Nápolyiho, sa vybral ku hradu so svojim vojskom, aby zabránil výstavbe obliehacieho tábora. Vojaci Forgácha však po zúrivej bitke útočníkov aj obrancov hradu, ktorí im prišli na pomoc, prinútili k ústupu (Kistapolcsányi zakrátko zomrel na zranenia, ktoré utrpel pri boji zblízka). Opevnený tábor bol čoskoro hotový a keď stráž Hrušova videla zlyhanie záchranného vojska, po niekoľkých dňoch sa vzdala. Neskôr sa objavili názory, že náklady obliehania by mali uhradiť rebelskí Kistapolcsányiovci, avšak kráľ Zsigmond 8. októbra 1403 omilostil tých, ktorí sa proti nemu vzbúrili pod podmienkou, že ukončia nevraživosť. Tým sa otázka náhrady škôd a nákladov stala minulosťou.

Stopy opevnenia tábora sú aj dnes dobre viditeľné. Skalnú plošinu nepravidelného oválneho pôdorysu vyvýšenú v centre tábora a veľkú 18 metrov v smere zo severu na juh a 9,5 metra v smere z východu na západ čiastočne obklopuje priekopa. Priekopa je aj dnes dobre viditeľná na východnej, západnej a južnej strane plošiny zvažujúcej sa smerom na juh. Najlepšie viditeľná časť sa tiahne na južnej strane, dosahuje kde šírka priekopy 8 metrov a jej relatívna hĺbka je 1,5 metra od okraja valu, ktorý sa tiahne na jej vonkajšej stane. Na východnej a západnej strane sa priekopa zužuje (na východe je široká 5,7 metra a na západe 6,2 metra) a potom sa na oboch stranách zarovnáva do terénu obklopujúceho skalu. Opevnená plošina sa týči do výšky 8 metrov nad okolitým terénom. Na jej severovýchodnej strane sa o 3 metre nižšie vzhľadom k náhornej plošine nachádza malý výbežok. Mierny svahovitý terén v severnom a severozápadnom predpolí valom chráneného výbežku poskytol priestor na umiestnenie tábora obliehajúceho vojska. Centrálnu oblasť v priebehu uplynulých rokov čiastočne zarástli černicové kríky, čo sťažuje prieskum v týchto častiach.

 

 

Zdroje:

Soós 1913. 170.

Haiczl 1932a. 26.

Bóna 1994. 218–225.

 

Fotografie:

Južný val obliehacieho hradu

Vrch obliehacieho hradu z juhovýchodu

Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Keresztúr – Hrussó – erődített ostromtábor, 589–590.