Hrad Devín
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Dévény, Pozsony vm.
Sk Devín
D Theben
48°10.430 S
016°58.691 V
Na Devínskom (Dévény) hradnom vrchu, ktorý sa nachádza 8 km severozápadne od centra Bratislavy (Pozsony), pri ústí Moravy do Dunaja, žili podľa archeologických vykopávok ľudia už v mladšej kamennej, bronzovej aj železnej dobe, ale objavili sa tiež nálezy, ktoré je možné spojiť s Keltmi a Germánmi. V 1. storočí tu stavali Rimania a potom patril vrch aj jeho okolie Slovanom. Dôkazom toho je kostol z obdobia Veľkej Moravy a základové múry iných stavieb.
Hrad z Árpádovskej doby bol pravdepodobne postavený ako kráľovský pohraničný hrad, historické pramene ho spomínajú od roku 1271. V roku 1301 ho obsadilo rakúske knieža Rudolf a odvtedy bol hrad Devín (Dévény), podobne ako zvyšok Bratislavskej (pozsonyi) župy, v rakúskych rukách a vlastnil ho Ottó Tellesbrunni. On ho v roku 1323 odovzdal kráľovi Károlyovi I., potom bol súčasťou bratislavského išpánstva a kráľovským hradom do roku 1385. Vtedy sa dostal do rúk moravských markgrófov Jodoka a Prokopa, ale v roku 1390 ho od nich kráľ Zsigmond odkúpil. Potom ho dal kráľ do zálohy rakúskemu Lesselovi Heringovi, čo však oľutoval a v roku 1413 sa hrad snažil získať späť obliehaním. Nakoniec ho od Heringa vykúpil v roku 1414 Miklós Garai a v roku 1419 získal na hrad kráľovskú donáciu. Pred rokom 1444 ho Frigyes III. dobyl od Lászlóa Garaiho, ale v roku 1450 mu ho vrátil a podľa prameňov ho mal Garai ešte aj v roku 1457. Od rodiny Garaiovcov ho získali Zsigmond Szentgyörgyi a Bazini a jeho súrodenci najprv ako zálohu okolo roku 1459 a v roku 1468 výmenou za Branč (Berencs). Rodina vymrela v roku 1517 a o niekoľko rokov neskôr, v roku 1520 ho obsadila kráľovná Mária. Dňa 8. júla 1527 prekročili predsunuté oddiely vojska Ferdinánda Habsburga uhorské hranice a začali obliehať Devín, ktorý bol v tom čase v rukách Jánosa Szapolyaiho a pod ochranou bratislavského kastelána Jánosa Bornemisszu a jeho vojakov. Hrad sa v polovici júla vzdal a žoldnierske vojsko pod vedením Johanna von Katzianera sa posúvalo ďalej hlbšie do krajiny. Ferdinánd ešte v tom istom roku daroval hrad Istvánovi Báthorymu z Ecsedu a Báthoryovcom patril až do roku 1605. Podľa údajov Martina Bónu pevnosť v roku 1529 odolala malej časti armády Turkov, ktorá smerovala po ľavom brehu Dunaja do Viedne (Bécs).
Kráľ Mátyás II. dal Devín (Dévény) v roku 1609 do zálohy Jánosovi Keglevichovi a neskôr, 12. apríla 1616 boli on aj jeho manželka Zsuzsanna Bay Ludányi zapísaní ako vlastníci hradu. Medzitým si však naňho uplatnil záložné právo aj barón Szigfried Kollonich, preto naverboval v Bratislave (Pozsony) vojakov a po boku svojho kapitána Györgya Kampera sa 24. mája 1616 objavil pod hradbami Devína. Pridali sa k nim aj miestni, vpochodovali do hradu a zmocnili sa ho bez boja. Onedlho však dorazili plukovníci Rambold Collalto a Mátyás Somogyi so svojimi vojskami, aby získali späť hrad, na čo Kollonich utiekol. Aj Keglevich sa vrátil a pomstil sa dedinčanom za ich zradu.
V roku 1620 pevnosť obsadilo vojsko Gábora Bethlena. Po tom, čo 22. februára 1621 cisársky generál Buquoy prekročil Moravu s niekoľkými jednotkami, podarilo sa mu pomocou vojakov Zsigmonda Erdődyho dobyť hrad späť. Mikulovský (Nikolsburgi) mier (1621) vrátil Devín (Dévény) do rúk cisára Ferdinánda II. Onedlho ho získala rodina Palocsaiovcov ako zálohu. Po tom, čo Pál Pálffy rodine Palocsaiovcov zaplatil záložnú sumu, ktorou bol zaťažený hrad, v roku 1653 naň získal kráľovskú donáciu. V roku 1683 sa hrad neúspešne pokúsila obsadiť turecká armáda smerujúca do Viedne (Bécs). Počas Rákócziho povstania sa Devín nedostal do kuruckých rúk (hoci László Ocskay ho držal v obkľúčení od konca augusta do polovice jesene 1705). Rodina Pálffyovcov sa tu iba zriedka zdržiavala dlhšiu dobu, Devín mal ešte nepatrnú funkciu predovšetkým ako hospodárske a správne stredisko. Chátrajúci hrad ponechaný bez stráže obsadili v roku 1809 vojaci Napoleona ustupujúci smerom na Viedeň a napriek uzatvorenému mieru vyhodili jeho múry do vzduchu. Prieskum a obnova hradu sa začali ešte medzi dvoma svetovými vojnami a potom pokračovali s viacerými prestávkami počas celého 20. storočia. V súčasnosti víta návštevníkov zrekonštruovaný hrad.
Strategickú polohu mohutného brala vypínajúceho sa na východnej strane sútoku riek Morava a Dunaj už počas dejín využili viackrát. Medzi ruinami, ktoré sú dnes viditeľné, sa na území dnešného stredného hradu objavili pozostatky rímskych stavieb, ale prítomnosť Rimanov na Devíne (Dévény) v 1. storočí dokazujú aj artefakty.
Počas prieskumov sa našli viaceré pozostatky z obdobia Veľkomoravskej ríše (9. storočie). Zistilo sa, že tunajšiu osadu v tomto období chránili priekopou a valom, ktorých časť sa tiahla pozdĺž okraja hrebeňa nad Dunajom. V juhovýchodnej časti hradného kopca odkryli ruiny kostola s troma polkruhovými apsidami z 9. storočia. Okrem toho sa našli aj pozostatky jednopriestorovej obytnej budovy zapustenej do zeme.
Keď sa tu usadili maďarské kmene, osada zanikla, avšak dedinka onedlho ožila a po zničení spomínaného kostola v 11. storočí bola postavená rotunda v blízkosti predchádzajúceho kostola. Až do výstavby neskoršieho hradu boli okolo nej pochovávaní obyvatelia obce nachádzajúcej sa na severozápadnom svahu hradného kopca.
Stredoveký hrad sa začal stavať v druhej polovici 13. storočia. Najprv postavili hrad nepravidelného kosoštvorcu podobného pôdorysu na západnom brale, ktorého rozmery boli 33×25 metrov. Na tomto území vnútornej časti hradu vykonali niekoľko novovekých prestavieb, keď tu na konci 19. storočia postavili pamätník a rozhľadňu, preto už nie sú viditeľné stopy predpokladanej bývalej obytnej veže. Do konca 13. storočia postavili na severovýchodnej strane hradu na nižšej úrovni hradný múr s lomenou líniou, čím sa vytvorilo malé nádvorie s takmer polkruhovým pôdorysom. Cez toto nádvorie viedla cesta k hornému hradu.
Okolo konca 14. storočia boli na severnej a severovýchodnej strane postavené ďalšie vonkajšie múry, ktoré opevnili štvorcovou vežou na severovýchodnom svahu hradného brala. Cez bránu postavenú na veži viedla cesta nahor na polkruhové nádvorie nad vežou. Na západnom konci vtedy postaveného severného hradného múru postavili vežu štvorcového pôdorysu otvorenú smerom dovnútra.
Ďalšie významné rozšírenie hradu sa uskutočnilo na začiatku 15. storočia. Vtedy bola z oboch strán vymurovaná skalná priekopa pred východnou stranou hradu a smerom na východ až juhovýchod od nej postavili stredný hrad na území podobnom trojuholníku. V jeho časti dvíhajúcej sa smerom na juhovýchod, na konci skalnatého hrebeňa vypínajúceho sa nad Dunajom, postavili palácovú budovu, ktorej južne orientovaný hradný múr opevnili polkruhovou vežou. Na juhovýchodnej strane paláca bolo polkruhové opevnenie. Vstup do stredného hradu bol na severovýchodnom výbežku hradnej časti, kde na obranu mostu a hradnej brány vybudovali múr približne v smere zo severu na juh a na jeho severnom konci postavili strážnu vežu polkruhového pôdorysu. V najnižšie položenej časti nádvoria stredného hradu vykopali v prvej polovici 15. storočia studňu.
V polovici 15. storočia začali s prestavbou valov rozsiahleho dolného hradu na kamenné múry, ktoré neboli dokončené do konca storočia a výstavbu v roku 1500 zastavili. V tom čase mal dolný hrad tri brány, ktoré boli opevnené dvojitým bránovým opevnením pozostávajúcim z veže s polkruhovým pôdorysom. Pre stráž dolného hradu postavili samostatnú budovu v blízkosti severovýchodnej brány, ktorú však takmer nepoužívali.
Pri západnej strane hradných múrov orientovaných v smere zo severu na juh, ktoré boli postavené už skôr na obranu vchodu do stredného hradu, postavili v ďalšom storočí renesančný palác, na ktorého prízemí boli miestnosti s klenbovými stropmi. V dôsledku rastúceho tureckého nebezpečenstva v 16. storočí doplnili a opravili opevnenia hradu, respektíve postavili nové. V tom čase boli postavené hradné múry na skalných výbežkoch pod južnou stranou horného hradu, malá štvorcová strážna veža (veža Panna alebo Mníška) na južnom výbežku, hradný múr pod juhovýchodnou stranou hradného brala, ako aj masívna veža polkruhového pôdorysu postavená na západnej strane na uzatvorenie nábrežnej cesty pod hradom a krátky úsek hradného múru s bránou, ktorý bol spojený so skalou. Pred severnú stranu horného hradu bola na výbežok skaly taktiež v 16. storočí postavená päťuholníková bašta, ktorá bola spojená so severozápadným múrom dolného hradu.
V ďalšej etape výstavby v 17. storočí postavili v areáli hradu nové hospodárske budovy. V tom čase, v prvej polovici 17. storočia, postavili pozdĺž juhozápadného múru stredného hradu aj približne 60 metrov dlhú budovu s viacerými miestnosťami.
V roku 1809 francúzske vojská vyhodili do vzduchu budovy, ktoré ešte stáli. Pri položení základov pamätníka milénia došlo k ďalším úpravám ruín horného hradu.
Zdroje:
MVV Pozsony 1904. 53, 531–532, 679.
Thaly 1905. I. 63.
Pelz 1914. 497.
Demkó 1914. 436.
Takáts 1914. 4.
Haiczl 1933. 31.
Fügedi 1977. 123.
KMTL 167–168.
Engel 1996. I. 300–301.
Könyöki 2000. 91-93.
Plaček–Bóna 2007. 102–107.
Dyczek–Harmadyová–Kuttner–Lemke–Rajtár–Recław–Schmidtova–Schwarcz–Szabó–Visy 2008. 76–77.
Szilágyi 2009. 235.
Fotografie:
Hrad z 13. storočia v popredí s múrmi postavenými v 16. storočí
Strážna budova postavená pri bráne stredného hradu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Dévény vára, 307–310.