Dobrá Voda – Hrad Dobrá Voda
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Jókő, Nyitra vm.
Sk Dobrá Voda
D Gutenstein
48°36.573 S
017°31.732 V
Obec Dobrá Voda (Jókő) vznikla v severnej časti Malých Karpát, 25 km severne od Trnavy (Nagyszombat) v juhovýchodnej časti údolia Dobrá Voda. Zrúcaniny hradu stoja 1,2 km severozápadne od severného okraja obce. Skalnatý hrebeň vrchu tiahnuci sa v smere z východu na západ, na ktorom sa nachádza pevnosť, je vysoký 320 metrov.
Hrad bol postavený na Chtelnickej (Vittenc) pôde a v roku 1292 ho vlastnil Aba Galgóci z rodu Aba. V roku 1316 bol v rukách Mátého Csáka, pred rokom 1320 sa dostal do vlastníctva kráľa. Od roku 1323 sa spomína ako súčasť bratislavského (pozsonyi) išpánstva. V roku 1385 sa ho zmocnili moravskí markgrófi a v roku 1390 ho kráľ Zsigmond získal späť od markgrófa Prokopa. O štyri roky neskôr ho daroval Stiborovi Stiboricimu a v roku nasledujúcom po smrti Stibora mladšieho (1434) sa vrátil do vlastníctva panovníka. V roku 1436 ho ako dar získala rodina Országovcov z Kolárova (Gúta). Vlastnili ho až do smrti posledného potomka rodiny Kristófa v roku 1567, ktorý dal Dobrú Vodu ešte pred smrťou do zálohy Istvánovi Losonczymu. V roku 1569 ho uhorský kráľ Miksa I. dal do záložného vlastníctva Jánosovi Csoron Devecserimu za 52 000 forintov, v roku 1583 ho Rudolf II. daroval Kristófovi Ungnadovi. V roku 1585 sa venom jeho dcéry Anny Márie Ungnad stal hrad majetkom Tamása Erdődyho. Následne patrila pevnosť až do jej definitívneho zničenia rodine Erdődyovcov. Kristóf, syn Tamása Erdődyho, venoval značnú sumu na opravu múrov Dobrej Vody, rovnako ako manželka Gábora Erdődyho, Judit Amadé v polovici 50. rokov 17. storočia (napriek tomu bol hrad na základe opisu z roku 1656 ešte stále v pomerne zanedbanom stave). V druhej polovici 16. storočia sa polovica panstva hradu dostala do rúk Istvána Thökölyho, ktorú ako zálohu vlastnila Judit Amadé Na prelome 17. a 18. storočia vlastnili hrad deti Gábora Erdődyho.
Počas Rákócziho povstania na konci roku 1703 obsadili hrad Dobrá Voda aj kuruci. Jeho panstvo si v rokoch 1706–1707 prenajal od kniežacej pokladnice László Ocskay. V posledných júlových alebo prvých augustových dňoch roku 1707 získali hrad späť cisárske jednotky Guida von Starhemberga a následne slúžil ako jeden z bodov obranného reťazca územia za riekou Váh. V jednom opise zo 16. januára 1731 sa spomína, že časť strechy vnútorného hradu, ktorý bol v pomerne zlom stave, bola nahradená slamou. Táto časť hradubola v tom čase v záložnom vlastníctve Jánosa a Farkasa Haymerleovcov. V roku 1760 strážili pevnosť štyria vojaci, v roku 1762 utrpela značné škody v dôsledku úderu bleskom. Nevyhnutné opravy sa vtedy urobili, niekoľko budov zastrešili a v roku 1766 opravili aj hradnú kaplnku. Určitý čas býval na hrade hlavný kráľovský komorník János Erdődy. Po jeho smrti (1787) už Erdődyovci neobývali budovy, ktoré čoraz viac chátrali. Podľa Eleka Fényesa fungovala v ešte použiteľnej časti hradu v prvej polovici 19. storočia väznica: v roku 1837 sa v jej priestoroch zdržiaval jeden panský žalárnik a niekoľko vojakov, tu držali väzňov panstva Erdődyovcov. Hradné panstvo sa v roku 1855 stalo majetkom Pálffyovcov, hrad bol v tom čase už iba neobývanou zrúcaninou.
Centrálna časť hradu, vnútorný hrad tvorený dvoma vežami so štvorcovým pôdorysom a múrmi, ktoré ich spájali, nebol postavený v rovnakom čase. Východná veža (s rozmermi 7,7×7,7 metra) bola dokončená v 13. storočí a západná veža o veľkosti 9,2×9,8 metra neskôr, na začiatku 14. storočia. Obytné veže s múrmi hrubými 1,9–2,5 metra neboli postavené na spoločnej osi v smere z východu na západ, ale stáli mierne odvrátené od seba, vo vzájomnej vzdialenosti približne 20 metrov. Ich ruiny sa zachovali iba čiastočne, ale západná a východná polovica západnej veže sa ešte stále týčia vysoko nad korunami okolitých stromov. Múry spájajúce tieto dve veže stoja na severnej strane, zvonku sú spevnené opornými piliermi z 15. storočia.
V prvej polovici 14. storočia bol hrad výrazne rozšírený. Územie na juh od dvoch obytných veží bolo múrmi spojené s predchádzajúcou časťou hradu, resp. hradnými múrmi bol ohradený aj úzky skalnatý výbežok vrchu na východ od východnej veže. Jeho východný koniec sa trochu zatáča smerom na severovýchod; v tejto časti predpokladajú výskumníci umiestnenie hradnej kaplnky. Takto zväčšené územie hradu bolo v smere z východy na západ dlhé 105 metrov a v smere zo severu na juh malo maximálnu šírku 25 metrov. V strede severného múru východného skalného výbežku postavili jednu malú štvorcovú vežu vystupujúcu pred rovinu múru a podľa niektorých názorov bola tiež v tom čase pri severovýchodnom rohu východnej obytnej veže vykopaná studňa. Hradná brána sa vtedy otvárala v hradnom múre tiahnucom sa južne od západnej veže. K tejto bráne sa dalo dostať po drevenom moste z nižšie položeného priestoru na západ od nej.
Počas ďalšej výstavby v 15. storočí sa ďalej zlepšovala obrana tejto brány tak, že ku západnej strane západnej obytne veže postavili výstupok nepravidelného polygonálneho pôdorysu, odkiaľ bolo možné lepšie brániť hradnú bránu a jej most. V tejto fáze výstavby postavili múr okolo priestoru o veľkosti približne 38×33 metrov pred bránou vnútorného hradu a do jeho juhovýchodného rohu postavili vežu s priemerom 10 metrov. Do juhozápadného rohu tohto priestoru postavili bránovú vežu štvorcového pôdorysu. Takto vytvorená západná brána vonkajšieho hradu viedla cez spodné podlažie tejto veže.
V prvej polovici 16. storočia rozšírili územie hradu v smere mierneho južného svahu vytvorením nového južného vonkajšieho hradu, ktorý mal v smere z východu na západ 115 metrov a v smere zo severu na juh približne 50 metrov. V juhovýchodom a juhozápadnom nároží južného vonkajšieho hradu postavili viacpodlažné delové veže s priemerom približne 9 metrov a trištvrte kruhovým pôdorysom, ktoré boli otvorené smerom dozadu. Pôvodný vchod južného vonkajšieho hradu viedol cez jeho západný múr, kde stála aj bránová veža, ktorá je dnes už zničená. Počas tohto obdobia výstavby postavili v záujme obrany juhovýchodného predpolia brány západného vonkajšieho hradu murované opevnenia v rámci južného vonkajšieho hradu pozdĺž cesty vedúcej nahor. V 16. storočí pribudli do areálu vnútorného hradu zo 14. storočia hospodárske budovy a nové múry. V tom čase vzniklo aj murivo okolo studne vedľa východnej obytnej veže. Na obranu mierne klesajúceho južného svahu vykopali pred južný múr južného vonkajšieho hradu priekopu a na jej vonkajšej strane postavili val z vykopanej zeminy.
Pri neskoršej výstavbe v 17. storočí postavili pozdĺž vnútornej strany južného múru južného vonkajšieho hradu hospodárske budovy. Dnešná prístupová cesta vedie cez ich priestory. Hrad prestali využívať v prvej polovici 19. storočia, ale veľká časť z neho bola v tom čase už schátraná.
Zdroje:
Fényes 1851. II. 158.
Thaly 1880. 30.
Jedlicska 1891. 229–246.
Thaly 1905. I. 32, 119–120, 122, 125–126, 137–138, 142.
Varjú 1932. 62.
Fügedi 1977. 146.
KMTL 307–308.
Engel 1996. I. 334.
Könyöki 2000. 127–129.
Plaček–Bóna 2007. 110–113.
Fotografie:
Zrúcanina hradu Dobrá Voda z juhu
Valcovitá veža z 15. storočia na západnej strane hradu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Jókő vára, 537–540.