Hrad Tlmače
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Garamtolmács, Bars vm.
Sk Tlmače
48°17.562 S
018°31.614 V
Vo vzdialenosti 9 km severozápadne od Levíc (Léva), medzi obcami Tlmače (Garamtolmács) na ľavom brehu Hrona a Lipníkom na pravom brehu, ktorý je súčasťou Tlmáč,, sa na kopci vysokom 218 metrov, ktorý sa týči nad pravým brehom Hrona, nachádzajú valy hradu Tlmače. Historické údaje o hrade nie sú známe. Približné stanovenie jeho veku pomohol priblížiť archeologický prieskum.
Hrad prvýkrát opísal Štefan Janšák v roku 1931 a vypracoval aj jeho pôdorys. Alojz Habovštiak v roku 1968 uskutočnil na jeho území čiastočný archeologický výskum z poverenia Archeologického ústavu v Nitre (Nyitra). Prieskumné jamy vykopávok sa tiahli v severnej tretine vnútorného územia hradu, resp. sa sústredili predovšetkým na severovýchodnú časť hradu. Dve z prieskumných jám pretínali val, pričom sa dotýkali vonkajšej aj vnútornej strany valu. Tretiu otvorili na vnútornom území v blízkosti preťatého valu. Okrem nich vykopali aj približne 70 metrov dlhú prieskumnú jamu v smere z východu na západ vo vnútornej časti severnej až severozápadnej časti hradu po západný val.
Vykopávky dokázali, že toto miesto bolo sporadicky obývané už v praveku: vo vnútornej tenkej kultúrnej vrstve hradu sa objavili črepy neolitickej lengyelskej kultúry a halštatskej trácko-skýtskej kultúry. Podľa Habovštiaka bol hrad v 9-10. storočí čiastočne postavený na skoršom sídle z 9. storočia a potom v 10. alebo najneskôr v 11. storočí ho definitívne zničil požiar. Ako pracovnú hypotézu archeológ nadhodil, že hrad Tlmače a ďalšie tri pevnosti, ktoré v tom čase stáli v jeho okolí (Rybník–Krivín (Garamszőlős-Kriván), Malé Kozmálovce–Grác (Kiskoszmály-Grác), Hronský Beňadik–Benedická Skala alebo Skala (Garamszentbenedek-Szentbenedekkő)) mohli tvoriť “hradný systém”, ktorý kontroloval strategicky významnú cestu popri Hrone.
Igor Hrubec v roku 1989 v podstate zhrnul to, čo opísal Habovštiak a dodal, že malé množstvo nálezov z 12-14. storočia, ktoré sa našli na území hradu, iba poukazuje na jeho ďalšie osídlenie, avšak v tom čase sa už nevyužíval ako hrad (PDOS I/I. 172.).
Analýzou aj vyššie uvedených výskumov dospel István Bóna v roku 1998 k záveru, že hrad strážiaci priechod cez Hron, ktorého nálezy je možné datovať do obdobia od poslednej štvrtiny 10. storočia do polovice 11. storočia, postavili Maďari pred útokmi, ktoré očakávali zo západu a severu.
Niekdajší hrad bol postavený v juhovýchodnom rohu skalnatého výčnelku na inundačnom území Hrona. Strmý svah na jeho východnej strane zbieha do inundačného územia Hrona. Časť južného okraja svahu vyťažili. Rozmery hradného územia nepravidelného obdĺžnikového tvaru sú 190×150 metrov, jeho celková rozloha je 2,4 hektára. Dodnes viditeľný systém opevnenia hradu pozostával na severnej a západnej strane z umelého valu a hradnej priekopy vyhĺbenej na jeho vonkajšej strane. Na východnej a južnej strane, kde strmý svah kopca poskytoval prirodzenú ochranu, bol postavený iba nižší val a na tejto strane nebola vykopaná ani priekopa. Vchod do hradu sa nachádzal v severovýchodnom rohu, kde na opevnenie brány vybudovali menší val v smere zo severu na juh na vnútornom území hradu. Na južnom vale sa tiež zachovali stopy ďalšej, menej vybudovanej brány. Pri vykopávkach Habovštiaka v roku 1968 zistili, že na vonkajšej strane drevozemného valu vybudovaného na severovýchodnej, severnej a západnej strane sa tiahol kamenný múr, pričom vonkajšiu stranu nižšie postavených valov na východnej a južnej strane opevňoval tzv. suchý kamenný múr vybudovaný bez spojiva. Šírka spodku valu bola 320–330 cm, z hľadiska konštrukcie bol tvorený trámovou konštrukciou a vyplnený zeminou. Ako základy valu boli použité veľké bloky andezitového tufu. Na vnútornej strane drevozemných valov postavili pravdepodobne drevený múr (z kolov a podpier). Celková šírka vybudovaného valu bola pri základoch 460–480 cm, jeho zachovaná výška meranáod kultúrnej vrstvy, na ktorej stál, bola 200–280 cm. Pri vykopávkach v roku 1968 sa našli aj skupiny otvorov na koly patriace k niekdajším budovám a objavili sa aj stopy polozemníc oválneho alebo štvorhranného pôdorysu. Ich datovanie umožnila slovanská keramika násypu, podobne ako v prípade datovania valového systému na 9-10. storočie.
Letecká snímka z roku 1963 ukazuje hrad ešte v relatívne dobrom stave, avšak pri vykopávkach v roku 1968 už Habovštiak našiel umelé opevnenia na viacerých miestach poškodené. Hrad v súčasnosti pretína v smere zo severu na juh novodobá poľná cesta. Jeho vnútorné územie je v súčasnosti pokryté vinohradmi, pri ich obrábaní a využívaní bol val na niektorých miestach rozobratý, resp. aj bola zasypaná časť priekop.
Zdroje:
Janšák 1931. 58–60.
PDOS I/I. 172.
Habovštiak 1975. 97–118.
Bóna 1998. 101.
Fotografia:
Valy hradu sú aj dnes dobre viditeľné
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Garamtolmács – Tolmácsvár, 413–415.