Janíky – valové opevnenie
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Jányok, Komárom vm.
Sk Janíky
48°08.976 S
017°25.396 V
Obec Janíky (Jányok) leží 22 km východne od Bratislavy (Pozsony) na Žitnom ostrove (Csallóköz) a vznikla zlúčením niekdajších obcí Dolné Janíky (Alsójányok), Horné Janíky (Felsőjányok) a Búštelek (Bústelek) v roku 1940. Vo vzdialenosti 2 km severovýchodne od juhovýchodnej časti obce, niekdajšej obce Dolné Janíky, pri jednom z dôležitých brodov Malého Dunaja ohraničujúceho Žitný ostrov, sa nachádza dobre zachované valové opevnenie.
Po obsadení Nových Zámkov (Érsekújvár) Turkami v roku 1663 začalo viedenské (bécsi) vojenské vedenie okamžite plánovať vybudovanie nových obranných línií na ochranu Horného Uhorska pred osmanskými útokmi. V rámci toho boli vypracované návrhy na vybudovanie opevnení Bratislavy (Pozsony), Červeného Kameňa (Vöröskő), Šintavy (Sempte), postavenie pevnosti v Leopoldove (Lipótvár) a na zabezpečenie brodov na Malom Dunaji ohraničujúcom Žitný ostrov (Csallóköz) zo severu–severozápadu a na úseku Váhu a Dunaja medzi Kolárovom (Gúta) a Komárnom (Komárom). Vojenský inžinier Joseph Priami, ktorý vypracoval aj plány opevnenia Bratislavy, vo svojom pláne z roku 1663 navrhoval výstavbu valových opevnení na brehu Malého Dunaja v blízkosti Brucku, Zlatých Klasov (Nagymagyar), Topoľníkov (Nyárasd) a Kolárova. Z nich boli určite vybudované valy určené na brehy rieky pri Kolárove a v blízkosti Zlatých Klasov. Niekdajší val v Zlatých Klasoch je totožný s opevnením, ktoré je dnes známe ako val v Janíkoch.
Neexistujú žiadne údaje o využívaní valu v tureckom období, ale viacero záznamov sa o ňom zmieňuje z čias Rákócziho povstania. Dôležitý brod Malého Dunaja mal strategický význam pre cisárske vojská aj kurucov z hľadiska vlastníctva Žitného ostrova. Raz tu postavila most jedna bojujúca strana, potom druhá, väčšinou však iba dočasne. Brod získal skutočne významnú úlohu až po neúspechu mierových rokovaní v roku 1706 a ukončení prímeria, keď hlavný kurucký generál Miklós Bercsényi obsadil Žitný ostrov (Csallóköz), aby zabezpečil obliehanie Ostrihomu (Esztergom) a do polovice augusta dal postaviť most pri Zlatých Klasoch (Nagymagyar) a onedlho dostal peší pluk Vilmosa Winklera príkaz chrániť val. Začiatkom augusta 1706 začal Rákóczi obliehať Ostrihom, chorvátsky bán János Pálffy sa prihnal oslobodiť mesto a 5. septembra zaútočil na valy, ktoré bránili kuruci, a obsadil ich. V približne šesťhodinovej bitke bola obrana kurucov úplne rozbitá, samotný plukovník Winkler bol zranený a padol do zajatia. Predmostie v Zlatých Klasoch bolo používané aj počas neskorších vojenských operácií. Začiatkom júna 1707 sa maršal Guido Starhemberg odtiaľ vybral oslobodiť Leopoldov (Lipótvár) a 20. júna tu brigádny generál István Ebeczky zožal menšie víťazstvo nad opustenou cisárskou strážou. V dôsledku príprav útočných vojenských operácii Rákócziho v roku 1708 cisársky stiahol hlavný veliteľ Siegbert Heister rozkazom vydaným 29. mája 1708 väčšinu vojsk rozmiestnených v okolí Váhu za valy v Zlatých Klasoch.
O stavebných prácach na pevnosti predmostia, ktoré niekoľkokrát zmenilo majiteľa, existuje veľmi málo údajov, na základe hlásenia plukovníka Winklera mali jeho hajdúsi na spevnenie valu iba jeden deň. Je však oprávnené predpokladať opravné a modernizačné práce po útokoch, preto súčasný stav valového opevnenia odráža skôr podobu, ktorú získal začiatkom 18. storočia než jeho stav v poslednej tretine 17. storočia. Po potlačení Rákócziho povstania bol val v Zlatých Klasoch (Nagymagyar) (Janíkoch) (Jányok) pravdepodobne opustený.
Počas napoleonských vojen v rokoch 1810–1811 plánovali pri brode v Zlatých Klasoch (Nagymagyar) (Magendorfer) výstavbu viacerých, celkovo štyroch pontónových mostov a na ľavom brehu Malého Dunaja výstavbu troch opevnení predmostia. Návrh mapy zobrazujúcej túto myšlienku ukazuje aj jedno predmostie na pravom brehu Malého Dunaja a popri viacerých plánovaných menších valoch zobrazuje pod názvom “alte Sternschanze” aj predchádzajúce valové opevnenie zo 17-18. storočia. Autori tohto zväzku počas svojich prehliadok na mieste nenašli zvyšky valov plánovaných v rokoch 1810–1811, čo nasvedčuje tomu, že neboli postavené.
V roku 1968 dalo Slovenské národné múzeum vykonať archeologické vykopávky na území opevnenia. Podľa opisu Zoltána Drenka boli z hľadiska datovania rozhodujúcimi nálezmi dve nájdené mince: jednou bola strieborná minca Lipóta I. z roku 1698 a druhou strieborný groš z roku 1701. Vo vnútri reduty sa našli zvyšky 13 drevených stavieb rôznych veľkostí a funkcií. V niektorých z nich sa skladovalo vybavenie a munícia, ďalšie budovy slúžili na ubytovanie vojakov. Pri vykopávkach sa na území valu našli úlomky zvieracích kostí, kusy neglazovaných alebo iba z vnútornej strany glazovaných nádob z keramiky, úlomky neglazovaných obkladov, dve hlinené fajky s kvetinovým vzorom, kus železného noža, kus podkovy, dva články reťaze a niekoľko železných klincov.
Val bol postavený nad pravým brehom Malého Dunaja vo vzdialenosti približne 50 metrov od brodu. Zatvorený val nepravidelného šesťuholníkového pôdorysu bol v smere zo severozápadu na juhovýchod dlhý 112,6 metra a v smere zo severovýchodu na juhozápad bol široký 102,2 metra. Jeho dodnes viditeľný vchod bol na severovýchodnej strane smerom k Malému Dunaju. Z toho vyplýva, že cieľom jeho výstavby bolo zabrániť útokom na brod prichádzajúcim z južného až juhozápadného smeru. Zatvorený val bol vyhotovený zemnými prácami, s palisádovým múrom na vrchu a zvonku bol obklopený priekopou. Okraj valov sa aj dnes dvíha do výšky 3 metrov nad dnom vonkajšej priekopy. Počas archeologických prác zistili, že na západnej a južnej strane určite existovala aj druhá, vonkajšia priekopa, ktorá pravdepodobne pokračovala na východnej aj severnej strane, ale stopy po nej už nie sú viditeľné.
Zdroje:
Thaly 1905. I. 111, 114, 188.
Bánlaky 1928–1942. XVIII. 365.
Gottreich 1956. 144.
Drenko 1970. 40–41.
Hanuliak 1982. 101.
Archivum Rákóczianum I. (1873) 395, 611; II. (1873) 289; IV. (1875) 30, 619–620, 622–623, 632, 711; V. (1877) 173, 195, 205, 207.
ÖStA KA K VII k 120-04
Fotografia:
Val na juhozápadnej strane a priekopa vybudovaná pre ním
Obrázok:
Janíky, pôdorys uzavretého valu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Jányok – sánc, 526–528.