Jedľové Kostoľany – Živánska veža
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Fenyőkosztolány, Bars vm.
Sk Jedľové Kostoľany
48°27.906 S
018°31.106 V
Obec Jedľové Kostoľany (Fenyőkosztolány) leží 14 km severovýchodne od Zlatých Moraviec (Aranyosmarót), v údolí Žitavy. Zrúcanina Živánskej veže sa nachádza 1,8 km juhozápadne od centra dediny, na vyvýšenom mieste južného-juhovýchodného svahu vrchu dvíhajúceho sa zo severu nad riekou Žitava. Svoj názov dostala podľa neskorej tradície, na základe ktorej kedysi obývali vežu živáni, teda zbojníci.
V písomných prameňoch sa veža nespomína, obdobie a okolnosti jej vzniku objasnili architektonické, historické a dendochronologické prieskumy v roku 2009. Dendochronologický výskum jedenástich kusov dreva vybraných z múru zaradil jej výstavbu do 70-tych a 80-tych rokov 13. storočia. Približne v tomto období mohol byť postavený aj neďaleký hrad v Hrušove (Hrussó), ku ktorému patrili Jedľové Kostoľany (Fenyőkosztolány) až do konca 14. storočia. V prvom desaťročí 14. storočia vlastnil Hrušov pravdepodobne už Máté Csák (Martin Bóna a Peter Barta mu pripisujú výstavbu hradu aj veže), strážna veža kontrolovala obchodnú cestu vedúcu popri okraji jeho panstva do banských miest. Po smrti Mátého Csáka (1321) sa jeho majetky dostali do rúk kráľa Károlya I. Veža aj naďalej zohrávala dôležitú úlohu, keďže v priebehu 14. storočia vzrástol význam vozovej cesty, nad ktorou sa týčila. V okolí dnešnej Novej Bane (Újbánya) boli odkryté významné náleziská zlata a začalo sa ryžovanie zlata v potokoch tečúcich cez panstvá Topoľčianok (Kistapolcsány) a Hrušova. Obchodná cesta začínala v Novej Bani a od Novej Lehoty (Nagylehota) prechádzala pozdĺž toku Žitavy cez pozemky patriace Hrušovskému hradu. Kvôli zvýšenej premávke bolo potrebné túto trasu kontrolovať a chrániť, vyberalo sa na nej clo aj mýto. V roku 1387, keď sa hrad Hrušov, ktorý bol vo vlastníctve kráľa, stal majetkom majstra Lászlóa, syna Pétera Sáraiho (Lévaiho), pramene spomínali už tri mýtnice, ktoré patrili k panstvám hradu. Mýtnica v Jedľových Kostoľanoch sa spomína aj v neskorších listinách z 15. storočia (1423, 1424, 1481), naposledy v roku 1496. Živánsku vežu je možné stotožniť s dobovou mýtnicou v Jedľových Kostoľanoch. Dvíhala sa iba 40 metrov nad cestou, ktorá sa pod ňou kľukatila a zužovala. Chránila ju a dohliadala aj na vyberanie cla v priebehu celého 15. storočia. Podľa Bónu bola zničená v rovnakom čase ako hrad v Hrušove, okolo roku 1708.
Veža s pôvodným vonkajším priemerom 8,3 metra je aj v súčasnosti 17 metrov vysoká, stopy na jej zachovanej severnej stene naznačujú, že kedysi bola päťpodlažná. Vonkajšia strana jej stien z vydolovaného kameňa a hrubých riečnych kameňov pospájaných vápenatou maltou bola pokrytá omietkou. Najnižšie podlažie veže bolo čiastočne zapustené do skaly. Tu bola hrúbka steny veže 2,7 metra a pri smerom nahor bola na jednotlivých podlažiach čoraz tenšia. Na najnižšom podlaží nebol na veži žiadny otvor. Vchod mohol byť na ďalšom podlaží a viedol k nemu výsuvný drevený rebrík typický pre toto obdobie. Na zachovalej severnej stene veže sú na 3. a 4. podlaží viditeľné úzke strieľne. Horné drevené obloženie strieľne smerujúcej na sever na treťom podlaží je dodnes viditeľné. Hniezda drevených trámov naznačujú, že podlažia boli v rámci veže oddelené drevenými trámami tak, že vnútorná výška jednotlivých podlaží bola približne 3 metre. Na vonkajšej strane hornej časti 4. podlažia sú viditeľné hniezda trámov rozmiestnené v rovnomerných odstupoch, čo značí, že 5. podlažie veže bolo obkolesené vonkajšou chodbou z dreva.
Na severozápad od veže prerezali skalnatý hrebeň vrchu a na výstavbu veže pravdepodobne použili kamenný materiál, ktorý získali z vytvorenej suchej priekopy. Podľa Štefana Rakovského sa na juh od veže nachádzalo hradné nádvorie obohnané múrom. Aj výskum z roku 2012 naznačuje zvyšky nádvoria na malej plošine v juhovýchodnom susedstve budov, kde boli počas archeologických výskumov odkryté úlomky črepín z 13. až 14. storočia.
Zdroje:
MVV Bars 1903. 29.
Soós 1913. 171–172.
Rakovský 1969. 65.
Bóna 1993. 17–19.
Bóna–Barta 2012. 391–399.
Fotografie:
Kopec Živánskej veže z juhu
Vonkajšia strana veže
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Fenyőkosztolány – Zsiványtorony, 373–375.