Jelenec – Studený hrad
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Gímes, Nyitra vm.
Sk Jelenec
48°24.340 S
018°13.154 V
V juhozápadnej časti pohoria Tribeč, severne od obce Jelenec (Gímes) a 600 metrov juhozápadne od zrúcaniny hradu Gýmeš stál kedysi na 440 metrov vysokom skalnom brale Studený hrad.
Písomné pramene o hrade nie sú známe, jeho archeologický výskum sa ešte neuskutočnil. Podľa Petra Bednára a Evy Fottovej mohol byť predhadím hradu Gýmeš. Objavila sa aj možnosť, že mohol byť tzv. “malým hradom” z Arpádovskej doby (12–13. storočie) alebo bol postavený ako obliehací hrad, keď po roku 1303 obsadil hrad Gýmeš Máté Csák (hoci konkrétne údaje o boji neexistujú). Obec Jelenec (Gímes) pod ním sa prvýkrát spomína v roku 1113. Obývali ju nitrianski (nyitrai) hradní obyvatelia, ktorých v roku 1232 kráľ Endre II. vyzdvihol medzi dvoranov za ich statočnosť a lojalitu.
Hrad sa prvýkrát spomína v literatúre v roku 1864 v zbierke geografických názvov Frigyesa Pestyho: “Studený hrad (Hidegvár). Veľký skalný balvan, na severnej strane strmý a na jeho vrchole sú aj v súčasnosti viditeľné stopy valov.” Po zbierke Pestyho sa hradu krátko venoval aj Elemér Soós, on ho však mylne zaradil medzi pevnosti patriace do Tekovskej župy a jeho polohu lokalizoval nepresne.
Celý areál malej pevnosti je dobre prehľadný. Zo severu a západu ho chráni strmá, členitá skalná stena. Celková rozloha územia hradu počítaná až po okraj valu za priekopou je 58×37 metrov. Vnútorné chránené návršie obklopuje na severovýchodnej, južnej a juhozápadnej strane 2 metre hlboká a 5 metrov široká priekopa, ktorá je na dvoch miestach krátko prerušená. Centrálna plošina nepravidelného oválneho tvaru veľkosti 28×16 metrov je trávnatá čistina bez stromov. Na povrchu nie sú stopy po múroch. Vydutý terénny útvar v juhovýchodnom rohu plošiny pravdepodobne naznačuje stopy budovy.
Zdroje:
Pesty 1864–1865. 47. tekercs, Nyitra vm. I. 201.
Soós 1889–1928. IV. 61.
Györffy ÁMF IV. 392.
Bednár–Fottová 2006. 29–31.
Fotografia:
Kopec Studeného hradu od hradu Gýmeš
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Gímes vára, 419–423.