Kamenín
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Kéménd, Esztergom vm.
Sk Kamenín
47°53.617 S
018°39.028 V
Obec Kamenín (Kéménd) sa nachádza na okraji Malej dunajskej kotliny, 13 km severozápadne od Štúrova (Párkány), na pravom brehu Hrona. Hradný vrch s výškou 130 metrov sa týči na severovýchodnom okraji obce v blízkosti inundačného územia Hrona a predstavuje jeden z výbežkov radu kopcov, ktoré sa vypínajú nad riekou. O hrade nie sú listinné zmienky, keramické úlomky pochádzajúce z 11-12. storočia objavené počas archeologických výskumov (Anton Točík 1958, Alojz Habovštiak 1971) nám však pomáhajú datovať jeho existenciu. V širšom okolí hradného vrchu a v záhradách na severnom konci dediny objavili úlomky keramiky, ktoré boli rovnako staré alebo pochádzali z neskoršieho obdobia, z 12-16. storočia.
Matej Bel vo svojom zväzku o Ostrihomskej (Esztergomi) župe, o ktorej zozbieral údaje v druhej polovici 20-tych rokov 18. storočia, uvádza, že počas Rákocziho vojny za nezávislosť sa počas jedného roka vo vnútri malého hradu v Kameníne (Kéménd) ukrýval kurucký kapitán menom Zsámboki spolu so svojimi kurucmi, odkiaľ uskutočňovali nájazdy po okolí. Predtým, ako toto miesto definitívne opustili, ho zničili. Matej Bel mal pravdepodobne na mysli kuruckého kapitána Istvána Zsámboki Nagya (1704), ktorý sa časom stal veliacim plukovníkom (1708). Plukovník bol nažive ešte aj vtedy, keď Bel zbieral údaje, teda v 30-tych rokoch 18. storočia, a žil v Ostrihome.
Veľkosť hradnej plošiny v smere z východu na západ bola 28 metrov, v smere zo severu na juh 25 metrov, na tomto mieste objavili archeológovia stopy po zničenej budove. Centrálny vrch hradu bol obklopený umelou priekopou, na východnej a severnej strane ho posilňoval aj val. Priemerná šírka priekopy, ktorá je zväčša už zasypaná, bola na južnej a západnej strane 10 metrov, jej hĺbka od plošiny sa pohybovala od 3 do 6 metrov. Vybudovaním spomínaného valu na severnej a východnej strane bola šírka vytvorenej priekopy 6-8 metrov, jej hĺbka od vonkajšieho okraja valu bola 1,5–3 metre. V severnom predpolí hradného kopca, na okraji inundačného územia, bol vybudovaný ďalší vonkajší val, ktorý sa tiahol približne 30 metrov od severného valu priekopy, ktorá obkolesovala hrad. Jeho stopy dnes už nie sú viditeľné.
Zdroje:
Jansák 1938. 13–17.
Polla–Slivka–Vallašek 1981. 388.
Habovštiak 1985. 281–282.
PDOS. I. 255–256.
Heckenast 1997. 471.
Bél 2001. 111.
Ruttkay 2006. 392.
Fotografia:
Kamenín, pohľad na hradný kopec zo severu
Obrázok:
Pôdorys Kamenínu podľa Š. Janšáka
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Kéménd, 582–583.