Komjatice
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Komját, Nyitra vm.
Sk Komjatice
48°09.371 S
018°10.834 V
Obec Komjatice (Komját, predtým Komjáti, Komjáthi) leží 19 km severne od Nových Zámkov (Érsekújvár) na severnom okraji Malej dunajskej kotliny. Na jej severnej a východnej strane tečie Malá Nitra, ktorá sa po regulácii tokov stala jedným z bočných ramien hlavného koryta rieky Nitra, ktoré je východne odtiaľ. Voda, ktorá tečie okolo Komjatíc tvorila kedysi hlavné rameno rieky Nitra s oveľa väčším prietokom vody a so svojim bočným ramenom na východnom okraji obce vytvorila dva veľké ostrovy. Z nich na pozdĺžnom ostrove približného smeru zo severu na juh stál kaštieľ postavený v 18. storočí, ktorý je v súčasnosti úplne zbúraný a pri výstavbe ktorého značne upravený aj samotný ostrov a územie ľavého brehu vtedajšieho hlavného ramena Nitry. Boli tu vybudované aj parky. Pred výstavbou barokového kaštieľa mohol ostrov vzniknúť stavebným spojením troch menších ostrovov Nitry, ktorá sa na tomto mieste rozširovala. Na tomto malom súostroví stál hrad, ktorý v rokoch 1572 až 1573 zobrazil Nicolo Angielini.
Pevnosť, ktorú spomínajú aj ako castellum a fortalitium, dala postaviť v roku 1411 vetva Forgáchovcov, ktorá je potomkom Miklósovho syna, Miklósa. Následne patril rodine Forgáchovcov z Jelenca (Gímes). Od 40. rokov 15. storočia platili členovia rodiny spoločne žoldnierom, ktorí sa nachádzali v kaštieli a boli najatí na ochranu pred husitskými útokmi. Šurianski (Surány) kasteláni Mihálya Országa kaštieľ po obliehaní v roku 1444 obsadili a neskôr v roku 1466 sa Forgáchovci sťažovali na Csúziovcov, pretože tí obec a ich pevnosť podpálili. (Forgáchovci dali v obci postaviť v roku 1491 ešte jeden kaštieľ a potom v roku 1504 aj tretí, ich polohu však už nie je možné identifikovať.) Na konci 15. storočia dal hrad prestavať hlavný išpán Tekovskej župy, Péter Forgách. Aj v druhej polovici 16. storočia boli vlastníkmi hradu Forgáchovci a jeho význam výrazne vzrástol s narastajúcim tureckým nebezpečenstvom. Od augusta 1579 sa pod vedením Simona Forgácsa uskutočnili na hrade viaceré stavebné práce. Počas svojho ťaženia v roku 1663 Osmani po dobytí Nových Zámkov (Érsekújvár) obsadili aj hrad (obrancovia opustili hrad v Komjaticiach (Komját) hneď po tom, ako sa dopočuli, že sa blíži nepriateľ). Turci hrad zbúrali a jeho stavebný materiál použili na obnovu a opevnenie hradieb v Nových Zámkoch.
Komjatice (Komját) získal v roku 1750 Antal Grassalkovich (†1771), ktorý si tam dal postaviť barokový kaštieľ, ktorý neskôr v rokoch 1870 až 1873 dal výrazne prestavať jeho nový majiteľ Mór Wodianer. O štyridsať rokov neskôr sa stal majetkom rodiny Nemesovcov, na konci druhej svetovej vojny bol zbúraný, dnes po ňom niet už ani stopy. Archeologicky nie je dokázané, že tento kaštieľ bol čiastočne postavený na ruinách bývalej pevnosti, hoci v odbornej literatúre to je pomerne rozšírený názor. Na konci 19. storočia ešte stáli nepatrné ruiny starého hradu, dobre viditeľná bola aj časť hradnej priekopy a občas sa našli staré zbrane, ľudské kosti, ako aj peniaze zo 16. a 17. storočia.
Najstarší hrad stál pravdepodobne na juhovýchodnom ostrove nepravidelného oválneho pôdorysu, ktorý mohol mať rozmery približne 50×30 metrov. Mohli tu byť postavené len dve budovy: väčšia z nich, východná stavba mohla byť na základe predpokladov Miroslava Plačeka palácom. Tento starší hrad spájal s ľavým brehom Nitry drevený most na juhovýchodnej strane ostrova.
Severozápadne od stredovekého hradu sa nachádzal stredný ostrov, ktorý mohol mať rozmery približne 60×60 metrov. Približne v polovici 16. storočia bola na ňom postavená pevnosť nepravidelného päťuholníkového pôdorysu. Farebná perokresba Angieliniho zobrazuje malé päťhranné bašty na severnom, východnom, juhovýchodnom a juhozápadnom nároží, pričom na severozápadnom výbežku zobrazuje baštu nepravidelného polygonálneho pôdorysu. Naproti tomu v diele Martina Zeilera z roku 1690 sú na kresbe viditeľné rondely kruhového pôdorysu na mieste severozápadnej polygonálnej bašty a juhozápadnej bašty. Úsek rieky medzi oboma časťami hradu ležiacimi na samostatných ostrovoch uzavreli murivom na severovýchodnej aj juhozápadnej strane, úsek medzi nimi mohli odvodniť. Podľa oboch vyššie uvedených vyobrazení spájal stredoveký a renesančný hrad drevený most nad odvodneným, ale pravdepodobne močaristým korytom rieky. Na vnútornom území hradu zo 16. storočia zobrazuje Angielini tri budovy: na severnej strane stála budova s trojitým členením, na severovýchodnej jedna menšia obdĺžniková budova a na južnej strane hradného nádvoria bol o niečo väčší obdĺžnikový dom pravdepodobne aj s malou vežou. Severozápadne od ostrova, na ktorom sa nachádzal renesančný hrad, sa tiahol o niečo väčší ostrov s obrysmi ohradeného kosoštvorca, na ktorom neboli postavené žiadne budovy, ale na základe kresby Zeilera tam viedol most z päťhrannej pevnosti.
Vzhľadom na zmeny prostredia, ku ktorým došlo v dôsledku neskorších násypov, výstavby nového kaštieľa a regulácií toku rieky, nie sú v súčasnosti viditeľné žiadne stopy stredovekej pevnosti ani pevnosti zo 16. storočia, na ich mieste stoja obytné domy.
Zdroje:
Geőcze 1894. 672.
MVV Nyitra 1899. 53.
Sörös 1899. 708, 712.
Bártfai Szabó 1904. 19, 25.
Demkó 1914. 223–224, 226, 228–229.
Engel 1996. I. 345.
Zeiler 1997. 292.
Koppány 1999. 166.
Kisari Balla 1996. 57, 132.
Kisari Balla 2000. 186, 560.
Kőnig 2001. 544.
Mrva 2005. 18.
Plaček–Bóna 2007. 157.
Obrázok:
Hrad v Komjaticiach v 17. storočí (Stockholm, Handritadekartverk Nr, 23-71)
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Komját, 641–642.