Krnča
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Kerencs, Nyitra vm.
Sk Krnča
48°31.884 S
018°15.462 V
Obec Krnča (Kerencs) sa nachádza 8 km juhovýchodne od Topoľčian (Nagytapolcsány) na oboch brehoch potoka Dršna. Vo vzdialenosti 1200 metrov južne od dediny sa do výšky 385 metrov týči vrch Tábor. O hrade, ktorý tu bol postavený, nie je známy žiadny historický prameň. Na jeho území uskutočnil Blažej Beňadik archeologický výskum v rokoch 1965-1966 (pozri PDOS I/2. 335.). Na základe črepín, ktoré našiel, existovalo už v železnej dobe (halštatská a neskorá laténska doba) na návrší opevnené sídlo. V 11-12. storočí a neskôr aj v priebehu 15. storočia tu stál hrad, ale rozlohou boli oba oveľa menšie ako praveký hrad. Alojz Habovštiak ho zaradil medzi hrady rôznej konštrukcie a menších rozmerov, ktoré boli v rukách strednej vrstvy vidieckej šľachty v období medzi 12. až 15. storočím. Na základe odkrytých nálezov mohli okolo roku 1430 hrad obsadiť aj husiti. Čas a okolnosti jeho zániku nie sú známe.
Na severnej a severovýchodnej strane vrchu Tábor je v prevádzke kameňolom, z tejto strany bola veľká časť vrchu vyťažená. Napriek tomu sú na vrchole ešte viditeľné značné pozostatky priekop a valov rozsiahleho pravekého hradu. Najväčšia dĺžka hradného územia nepravidelného trojuholníkového tvaru je v smere z východu na západ 139 metrov, najväčší rozmer v smere zo severu na juh, od severnej vyťaženej strany po južný vrchol hradu 142 metrov. Najvyšší bod hradného územia sa nachádza na západnej strane, odkiaľ je zostupujúc po svahovitom teréne možné objaviť stopy trojitého systému priekop až po východný okraj hradu. Pod južnou stranou hradu sa nachádza strmý, miestami skalnatý svah, preto na tejto strane nebolo vybudované samostatné opevnenie. Na vybudovanie husitského hradu, ktorý sa spomína v archeologickej literatúre, bolo najvhodnejšie miesto v západnej časti pravekého hradu, avšak jeho stopy na povrchu vážne poškodeného hradného územia už nie sú viditeľné.
Zdroje:
Habovštiak 1972. 4, 6, 8.
PDOS I/2. 335.
Ruttkay 2006. 402.
Fotografia:
Hradný vrch preťatý na polovicu ťažbou kameňa, pohľad zo severu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Kerencs, 584–585.