Kuchyňa – hrad
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Konyha, Pozsony vm.
Sk Kuchyňa
D Kuchel
48°25.280 S
017°11.717 V
Obec Kuchyňa (Konyha) sa nachádza 15 km juhovýchodne od Malaciek (Malacka). Zvyšky hradu sa nachádzajú 3,4 km severovýchodne od centra obce na 425 metrov vysokom kopci, 500 metrov juhozápadne od vrchu Bučková.
Historické údaje o hrade sa nezachovali. Pravdepodobne bol postavený po tom, ako sa na prelome 13. a 14. storočia dostala obec Kuchyňa (Konyha) a jej okolie do vlastníctva rodiny Szentgyörgyiovcov (Baziniovcov). Časť nálezov odkrytých na hrade pochádza zo 14. storočia, avšak prevažná väčšina nálezov je z 15. storočia a prvej polovice 16. storočia. Z 15. storočia sú najcharakteristickejšie úlomky kachľového obkladu (zdobené zvieracími a rastlinnými motívmi), ktoré boli sústredené okolo západnej veže hradu. K zničeniu pevnosti mohlo dôjsť najneskôr pri vymretí rodu Szentgyörgyiovcov v roku 1543, následne bolo územie pripojené k panstvu Plaveckého (Detrekő) hradu.
Centrálna plošina hradu tiahnuceho sa v smere z východu na západ je dlhá 45 metrov a široká 17 metrov. Na východnom a západnom konci predĺženej náhornej plošiny takmer oválneho pôdorysu sú viditeľné zvyšky dvoch štvorhranných veží, ktoré boli na severnom a južnom konci plošiny prepojené múrom tiahnucim sa na okraji kopca, čím sa ohraničilo nádvorie hradu, ktoré sa v strede rozširovalo. Vnútornú časť základových múrov západnej veže vykopali hľadači pokladov, preto je možné stanoviť jej vnútorné rozmery (4,3×4,1 metra), hrúbka jej múrov je 2 metre. Východná veža stojí na menšom, približne 1 meter vysokom výbežku, viditeľných je iba niekoľko malých úsekov jej múrov. Máme o nej menej detailné poznatky, jej vonkajší rozmer mohol byť približne 10×10 metrov. Vzdialenosť medzi bližšími stranami týchto dvoch veží je 28 metrov. Múry spájajúce veže a ohraničujúce hradné nádvorie boli zničené a kusy a kamenná sutiny, ktoré z nich vypadali, sú viditeľné na svahu hradného vrchu. Z ohradného múru sa zachoval iba jeden malý výčnelok v blízkosti západnej veže. Nádvorie hradu je takmer v strede rozdelené menším terénnym schodiskom v smere zo severu na juh, tu nie sú viditeľné zvyšky múru. Hradná brána sa pravdepodobne otvárala v múre spájajúcom dve veže zo severu, na tejto strane je svah menej strmý.
Plošinu hradu obklopuje približne o 8 metrov nižšie umelo vybudovaná terasa, ktorá mohla byť chránená na jej vonkajšom okraji dreveným opevnením. Pri severozápadnej časti tejto vonkajšej terasy naznačuje jedna menšia jama miesto stavby. Na západ, juh a východ od spomínanej terasy, na úrovni nižšej tiež o približne 8 metrov bolo vybudované ďalšie vonkajšie opevnenie – val a priekopa, najlepšie zachovaná časť valu je viditeľná na západnej strane a je dlhá približne 20 metrov. Táto druhá, vonkajšia obranná línia sa na východnej strane rozširuje, naťahuje a sleduje východné klesanie svahu hrebeňa hradného vrchu. Na tejto východnej strane sa tiahne menší kopec oddelený od hradného vrchu priekopou hlbokou približne 3 metre, ktorého narovnaná plošina sa používala ako menšia pevnosť alebo predhradie a mala za úlohu strážiť a chrániť najzraniteľnejšiu stranu, respektíve cestu vedúcu od hrebeňa. Na plošine rozmeru približne 15×12 metrov pravdepodobne stála iba drevená stavba. Južnú, juhovýchodnú a východnú stranu malého predhradia bránila priekopa a na jej vonkajšej strane bol 0,5 metra vysoký val. Cesta vedúca nahor do hradu viedla v minulosti od východného hrebeňa vrchu, pravdepodobne prechádzala cez kopec predhradia, odkiaľ sa bolo možné dostať do vnútorného priestoru hradu cez malý drevený most.
Zdroje:
Slivka–Plaček 1986. 131–134.
Plaček–Bóna 2007. 168–169.
Fotografie:
Hradný vrch od západu
Východný svah s hradnou priekopou
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Konyha-vár, 645–646.