Levice – mestské hradby
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Léva, Bars vm.
Sk Levice
D Lewenz
48°13.132 S
018°36.331 V
Mesto Levice (Léva) založené v údolí Hronu a využívajúce významnú prírodnú ochranu vo forme okolitých močiarov sa prvýkrát spomína v roku 1347 ako Leua. História mesta je v podstate spojená s históriou hradu (pozri tam). Vzhľadom na významný hrad týčiaci sa na severozápadnom konci mesta museli Levice obzvlášť často čeliť útokom rôznych armád. V roku 1544 sa Turkom podarilo mesto obsadiť útokom počas noci, ale Imre Balassa hrad ubránil a vyhnal ich z Levíc. Tsa urci 1. septembra 1578 opäť pokúsili zmocniť opevnenia Levíc prekvapením, janičiari napadli aj palisádami ohradenú časť mesta, ale hustá spŕška striel ich prinútila ustúpiť. Bocskaiho hajdúsi v roku 1605 nedokázali obsadiť hrad, podpálili však mesto. Keď sa skončili kurucké hnutia, po podpísaní Satumarského (Szatmár) mieru (1711) stratili mestské hradby svoj význam a začalo sa s ich búraním.
Mestské hradby Levíc (Léva) boli postavené takmer s obdĺžnikovým pôdorysom, vymedzujúc tri strany obdĺžnika. Územie chránené múrmi bolo dlhé v smere zo severozápadu na juhovýchod 370 metrov a v smere zo severovýchodu na juhozápad 230 metrov. Mestské hradby sa na juhovýchode tiahli približne v línii dnešnej ulice Ľudovíta Štúra, na severovýchode v línii ulíc Pionierska a Holubyho. Juhozápadné hradby sledovali tok potoka Perec približne v úseku medzi ulicami Mlynská a Záhradná. Mestské opevnenie, ktoré sa prvýkrát spomína v roku 1410, bolo zo začiatku iba jednoduchým palisádovým múrom a až začiatkom 16. storočia ho nahradili kamenné mestské hradby (na rytine z roku 1664 je veľká časť severovýchodného mestského múru ešte stále zobrazovaná ako palisádové opevnenie). Pôdorys, ktorý vznikol na základe záznamov generála Jean-Louisa Raduit de Souchesa, zobrazuje palisádový múr aj v juhozápadnej línii mestských hradieb.
Mesto malo štyri brány. Malá brána sa otvárala v severnom rohu mesta, na mieste synagógy v úseku dnešnej Holubyho ulice v blízkosti ulice Kálmána Kittenbergera. Stará brána, známa aj ako Mlynská, bola na križovatke dnešnej Mlynskej ulice a ulice I. Krasku, ktorá tam kedysi ústila; táto brána ešte v 16. storočí neexistovala, dokonca ju nezobrazuje ani pôdorys generála Souchesa z roku 1664. Tretia bola Vnútorná alebo Cisárska brána postavená na juhovýchodnej strane a opevnená bránovou vežou, tá kedysi stála na križovatke dnešnej ulice Ľudovíta Štúra a ulice sv. Michala. Touto bránou sa vchádzalo do mesta v smere z Ostrihomu (Esztergom) a Štúrova (Párkány), avšak hradská cesta bola najprv vybudovaná juhovýchodne od brány a prechádzala cez menej opevnené predmestskú časť (“Predmestie”). Štvrtá brána bola vytvorená pri východnej nárožnej bašte, na konci dnešnej ulice Na bašte, a nazývali ju Trhová alebo Bátovská brána (Báti).
Mestské hradby boli opevnené baštami a výstupkami umožňujúcimi bočné prístavby. Južná bašta bola kedysi postavená na rohu dnešnej Mlynskej a Štúrovej ulice. Túto päťuholníkovú baštu vystupujúcu pred rovinu múru zbúrali začiatkom 18. storočia. Pamiatku na východnú rohovú baštu uchováva tunajšia ulica Na bašte. Bola to tiež päťuholníková obranná stavba vystupujúca pred líniu múru (pri nej sa otvárala vyššie spomínaná Bátska brána). Približne v strede severovýchodného múru, na severnom konci dnešnej Pionierskej ulice, stála podľa pôdorysu generála Souchesa (Tolnai 2016. 9.) štvorcová stavba nie vyššia ako múry a vystupujúca pred líniu hradieb. Jej zvyšky (palisády a základové múry) odkryli v roku 2008. Na severnom konci múrov vedúcich odtiaľ smerom na severozápad, stála pri Malej bráne Severná bašta, oproti ktorej sa na druhej strane priekopy oddeľujúcej mesto a hrad týčila Vodná bašta hradu. V predĺžení dnešnej ulice sv. Michala viedol most cez hradnú priekopu oddeľujúcu mesto a hrad; most bol na strane od Dobóovského kaštieľa (palácová stavba) vybavený zdvíhacou konštrukciou, ktorej stopy sú dodnes viditeľné na bráne kaštieľa. Na severozápadnej strane mesta, priamo oproti hradným múrom, pôdorys podľa Souchesa nezobrazuje obranné múry, dokonca aj rytina z roku 1672 (Janota II. 93.) zobrazuje iba opevnenie predmostia na moste k Dobóovskemu kaštieľu na strane mesta, ale mestské hradby nie. Viaceré vyobrazenia zo 17. storočia, medzi inými aj pôdorys z roku 1672, zobrazujú spojovacie múry alebo palisády na severovýchodnom a juhozápadnom konci priekopy medzi hradom a mestom. Na konci juhozápadného mestského múru zo strany hradu nebola postavená bašta, ale na juhovýchod od neho, na mieste dnešnej základnej školy, vytvorili vystupujúce štvorcové opevnenie, ktoré bolo pravdepodobne rovnako vysoké ako múry. Odtiaľ na juhovýchod až po Mlynskú bránu postavili na mestských hradbách iba jeden výstupok, ktorý stál na mieste súčasného Okresného súdu a zabezpečoval možnosť bočnej výstavby v smere k Mlynskej bráne.
Na území mesta chráneného múrmi vytvorili aj niekoľko podzemných chodieb, ktoré zabezpečovali únik v prípade nebezpečenstva. Vstupy do viacerých chodieb sa otvárali napríklad pri ulici I. Kraska, blízko hradieb. Dvojitú chodbu objavili v rokoch 1934–1935 na ulici Ľudovíta Štúra pri výstavbe Friedovho domu.
Obranu mesta doplnili aj rozhľadňami a strážnymi vežami severovýchodne od múrov. Strážna veža stála na mieste dnešného vrchu Kalvária ako ja na kopci dvíhajúcom sa severne nad súčasnou hlavnou poštou. Západnú stranu mesta a hradu strážili močiare, ktoré napájalo bočné rameno Hrona, potok Perec. Toto rameno bolo v 17. storočí umelo upravené a prostredníctvom neho zásobovali mesto a vodnú priekopu okolo neho vodou. Trasu vodnej priekopy obklopujúcej mesto detailne zobrazuje pôdorys podľa Souchesa z roku 1664.
V 18. storočí začali obyvatelia búrať obranné múry mesta Levice (Léva), ich stavebný materiál poodnášali na svoje stavby. Posledné väčšie úseky múru zbúrali v roku 1928. V súčasnosti je viditeľná iba jedna kratšia, približne 10 metrov dlhá a 2 metre vysoká časť múru na ulici Holubyho.
Zdroje:
Kápolnai 1874. 352.
MVV Bars 1903. 134.
Haiczl 1932b. 36.
Janota 1935. II. 93.
Plaček–Bóna 2007. 176.
Tolnai 2016. 8–9.
Fotografia:
Stále zachovaná časť mestských hradieb Levíc (láskavosť Rastislava Tótha)
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Léva – városfal, 703–705.