Lukáčovce – kaštieľ
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Lakács, Nyitra vm.
Sk Lukáčovce
48°23.853 S
017°55.987 V
Blok budov Lukáčovského kaštieľa sa nachádza na severozápadnom okraji obce Lukáčovce (Lakács), ktorá leží 18 km severozápadne od Nitry (Nyitra). Kaštieľ, vo svojej prvej podobe kúria, dala postaviť miestna statkárska rodina Lakácsyovcov. V roku 1496 predal Baltazár Lakácsy svoje majetky v Lukáčovciach spolu s kúriou nitrianskemu biskupovi Antalovi Sánkfalvaimu. Tri štvrtiny obce a kúria potom dlho patrili nitrianskemu biskupstvu. S rastúcim tureckým nebezpečenstvom ju okolo roku 1571 rozšírili a opevnili. V roku 1601 zničil obec veľký požiar, ktorého pamiatku uchovala silno spálená omietka na odkrytých renesančných múroch kaštieľa.
V roku 1620 získala rodina Sándorovcov zo Slavnice (Szlavnicza) časť obce aj s kaštieľom. Opevnený charakter budovy nezmenili; nimi iniciované reprezentatívne úpravy ukazujú, že kaštieľ sa mal stať hlavným sídlom ich rodu. Od Lászlóa Sándora v roku 1733 odkúpilo kaštieľ aj panstvo nitrianske (Nyitra) biskupstvo. Zachovaný záznam staronového majiteľa z roku 1736 opisuje kaštieľ ako jedno z hospodárskych centier jeho panstiev, ktoré aj po roku 1780 plnilo úlohu riadenia panstva. Na prelome 19. a 20. storočia ho obýval hospodársky správca biskupstva. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ skonfiškovaný. Používali ho štátne majetky a v jeho priestoroch bola traktorová stanica. Po roku 1989, keď boli štátne majetky zrušené, sa v rámci kompenzácie vrátil biskupstvu, ktoré ho za symbolickú sumu jednu korunu predalo obci. Nevyužívanú budovu bez majiteľa následne značne poškodili obyvatelia žijúci v okolí. Začiatkom 21. storočia sa najnutnejšími opravami začala záchrana pamiatkovo chránenej budovy. Kompletná renovácia kaštieľa sa ešte len očakáva, v súčasnosti nie je pre verejnosť prístupný.
Najstaršie severovýchodné krídlo budovy s tromi traktami (“kúria”) bolo postavené v druhej polovici 15. storočia. Základové múry 24×9 metrovej podpivničenej budovy boli kamenné, ale jej nadzemné časti už boli murované z tehál (pri ďalších stavbách už používali iba tehly). Hlavný vchod tejto budovy sa otváral na jej juhozápadnej strane, ale aj na zadnej strane sa našli stopy dvoch menších vchodových dverí. V prvej polovici 16. storočia postavili kolmo na spomínané staršie krídlo budovy novú časť budovy tak, že tieto dve budovy sa stretli iba v rohu orientovanom do nádvoria. Toto krídlo budovy nebolo podpivničené a pôvodne bolo rozdelené na tri alebo štyri miestnosti. Okolo roku 1571 pod hrozbou tureckého nebezpečenstva postavili kaštieľ so štyrmi nárožnými vežami a uzatvoreným nádvorím veľkosti 51×47 metrov tak, že využili existujúce dva krídla budovy. Na nádvorí obklopenom múrmi vykopali studňu a do rohov kaštieľa obdĺžnikového pôdorysu postavili päťuholníkové veže imitujúce bašty. Dve skôr postavené, pôvodne prízemné krídla budovy predĺžili a obe boli navýšené o jedno nové podlažie. Pri vnútornej strane juhovýchodného múru nádvoria postavili hospodársku budovu. Nádvorie na juhozápadnej strane uzavreli vysokým múrom, uprostred ktorého sa nachádzal vchod do kaštieľa. Na tejto rovine múru postavili približne na úrovni stropu poschodia ostatných budov drevenú hradbovú ochodzu k radu strieľní v tvare kľúčových dierok, ktoré sa tiahli vo výške druhého podlažia múru. Strieľne rovnakého tvaru sa nachádzajú aj na západnej veži, resp. v jednej časti severovýchodného múru. Na severovýchodnom múre sa našli aj zvyšky radu strieľní na nižšom podlaží, tieto boli pri neskorších prestavbách odstránené. Kedysi boli strieľne aj na prízemí severnej veže, ktoré neskôr zmizli. Postavením jednej miestnosti na severnom nároží kaštieľa vyplnili prázdny priestor medzi severnou vežou a časťami budovy, ktoré sa spájali iba na rohoch. K juhovýchodnému koncu budovy z 15. storočia pripojili prístavbu s dvoma traktami, ktorá bol spojená s východnou vežou. Na tejto strane predĺžili aj pôvodnú pivnicu v smere k novému krídlu budovy. V rovnakom čase bol postavený aj nový vchod do pivnice pri fasáde severozápadného krídla budovy orientovanej do dvora. Pôvodne boli strieľne aj na prízemí východnej veže. Vnútorný priestor tejto veže a dve miestnosti, ktoré k nej boli pripojené okolo roku 1571, pravdepodobne slúžili ako kaplnka. Na prízemí severozápadného krídla budovy bola zriadená kuchyňa pozostávajúca z troch miestností s veľkým komínom. Na severovýchodnom múre kuchyne bolo schodisko, ktoré viedlo na poschodie. Na hornom podlaží západnej veže a severozápadného krídla budovy boli tiež vytvorené strieľne.
Po roku 1620 chcel nový majiteľ budovu, ktorá bola predtým pripravená na turecké útoky, prestavať na miesto vhodnejšie na bývanie. Prerobilo sa schodisko, resp. sa postavili nové schody, na prízemí osadili nové okná a v druhej tretine storočia ozdobili miestnosti ranobarokovými stavebnými prvkami a štukami. Po roku 1733 využívalo nitrianske (nyitrai) biskupstvo priestory ako hospodárske stredisko, a preto sa v druhej polovici 18. storočia na budove uskutočnili tomu zodpovedajúce stavebné úpravy. Hradbové ochodze zbúrali, odstránili nepotrebné strieľne, na juhozápadnej strane postavili novú prízemnú budovu s polovičnou strechou so spádom dovnútra. Zatvorené obranné múry prelomili oknami. Prízemie severovýchodného krídla budovy používali ako sklad. V 19. storočí bolo obnovené aj severovýchodné a severozápadné krídlo budovy, schodisko prestavali a do stien miestností osadili nové väčšie okná.
Neodborné úpravy a prístavby po zoštátnení výrazne zmenili charakter budovy. Krátko po roku 1989 rozobrali strechu neobývaného kaštieľa, vytrhli mreže, odniesli takmer všetky dvere a okná. Studňu, posledný symbol života, zasypali. Počas prvého desaťročia 21. storočia obnovili strechu a na miesta skôr zničených okien a dverí namontovali nové. Týmto zachránili pamiatkovo chránenú budovu pred definitívnym zánikom.
Zdroje:
MVV Nyitra 1899. 65.
Timková–Zvedelová–Gojdič 2002. 4–9.
Fotografia:
Severná nárožná veža
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Lakács – kastély, 683–685.