Malá Mača

Karczag Ákos – Szabó Tibor

H Kismácséd, Pozsony vm.

Sk Malá Mača

 

48°13.488 S

017°38.400 V

 

↠ Prejdite na mapu

 

Obec Malá Mača (Kismácséd), ktorá leží 10 km severozápadne od Galanty v severnej časti Malej dunajskej kotliny, sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1236. Jej hrad nájdeme v severnej časti dediny na území, ktoré sa nachádza východne od ľavého brehu Dudváhu, v blízkosti športového areálu, na vyvýšenine 1,5-2 metrov nad inundačným územím. Jediná zmienka o ňom pochádza z roku 1520, kedy sa spomína ako “fortalitium”. V roku 1971 na jeho území vykonal archeologický výskum Alojz Habovštiak. Výskumom sa zistilo, že pevnosť bola postavená na staršom sídle, zvyšky jeho budovy boli tiež odkryté (našla sa keramika a železné predmety pochádzajúce z 11–14. storočia). Potom nasledovala výstavba fortalitia niekedy v priebehu 15. storočia. V priebehu 16. storočia bolo definitívne zničené, jeho múry boli na území chudobnom na kamenný materiál rozobraté až po základy a odvezené na miestne stavby. Počas vykopávok sa našli iba miesta múrov (pozri nižšie).

Opevnené sídlo zemepána, ktoré existovalo v 15-16. storočí, bolo postavené na vyvýšenine dlhej približne 200 metrov v smere z východu na západ, ktorá sa nachádza na východ od regulovaného koryta rieky Dudváh. Na Druhom vojenskom mapovaní (1806–1869) zreteľne vidieť, že okolo tohto územia obtekalo zo západu, severu a východu bočné rameno rieky Dudváh, ktoré medzitým zaniklo.

Územie na sever od pôvodnej obce je vyvýšené približne 1,5-2 metre nad inundačným územím rieky. Opevnená budova stála v západnej časti vyvýšeniny tiahnucej sa v nepravidelnom oválnom tvare. Územie hradu veľkosti 65×48 metrov a nepravidelného pôdorysu podobnému oválu je v súčasnosti ornou pôdou, na ktorej nie sú viditeľné zvyšky stavby. Habovštiak tu počas svojich vykopávok v roku 1971 objavil miesto múru väčšej budovy široké 1,35 metra a hlboké 1,4 metra. Našiel aj kusy tehál pochádzajúce z múrov budovy a okrem toho odkryl na území hradu ohniská, pec a odpadové jamy. V jamách sa našli úlomky keramiky a zvyšky železných predmetov z 12-16. storočia.

Z východnej strany pôvodne chránili bývalú pevnosť dva zemné valy, respektíve dve priekopy, ktoré v smere zo severu na juh pretínali v dĺžke 80 metrov územie vyvýšeniny, na ktorej bola postavená ústredná budova. Z tohto obranného systému sa zachovala 15 metrov dlhá časť vnútorného valu, ktorého šírka je na spodku valu 7 metrov a výška 2,2 metra. Zeminu potrebnú na vybudovanie valu získali zo 6 metrov širokej a 2,5 metra hlbokej priekopy, ktorá bola vykopaná pred ním. Na východ od zachovaného úseku valu už nie je viditeľný druhý val, ktorý bol postavený na vonkajšej strane prvej priekopy, a aj druhá priekopa vykopaná pred ním ďalej na východ bola zasypaná. Časť územia, ktoré je vyvýšené nad inundačným územím, zničili v 19-20. storočí ťažbou hliny a terénnymi úpravami.

 

 

Zdroje:

Habovštiak 1985. 143–144, 291.

Házi 2000. 379.

Ruttkay 2006. 397.

 

Obrázok:

Malá Mača, pôdorys hradu

 

Fotografia:

Val na východnej strane

Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Kismácséd, 613–614.