Malacky – opevnený kláštor
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Malacka, Pozsony vm.
Sk Malacky
D Malatzka
48°26.141 S
017°01.127 V
Mesto Malacky (Malacka) leží 36 km severne od Bratislavy (Pozsony). V centre mesta sa nachádza františkánsky kláštor nazývaný tiež Čierny kláštor, ktorý je aj dnes v dobrom stave.
Na mieste kláštora stála v 16. storočí opevnená kúria Balassovcov. Po vymretí Balassovcov v prvej polovici 17. storočia sa Malacky (Malacka) v roku 1634 dostali do rúk rodiny Pálffyovcov z Erdődu. Na základe rozhodnutia palatína Pála Pálffyho bola kúria Balassovcov, ktorá bola v tom čase opustená, prestavaná na opevnený kláštor. Keď Pálffy 11. októbra 1653 podpísal zakladajúcu listinu kláštora, stavebné práce už prebiehali niekoľko rokov. Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie pripojili ku kláštoru, ktorého interiér bol dokončený v roku 1660. Prví františkáni sem prišli už v roku 1652. Kláštor bol v 17. storočí v období tureckého nebezpečenstva a protihabsburgských povstaní opevnený obrannými múrmi.
Celý komplex budov bol postavený v renesančnom a barokovom štýle a z veľkej časti sa zachoval dodnes. V kostole kláštora sa nachádza vyrezávaný náhrobok palatína Miklósa Pálffyho (†1732), ktorý vytvorili Johann Nicolaus Moll a Antonio Corradini v rokoch 1740–1741 (rodinná krypta sa nachádza pod kostolom). Barokový hlavný oltár postavil neznámy majster okolo roku 1720, barokový organ je dielom mnícha Guida Dietricha z roku 1729.
Trojpodlažná členitá budova kláštora zaberá priestor približne v tvare obdĺžnika (pravdepodobne tu stále kedysi kúria Balassovcov). Komplex budov pozostáva z dvoch traktov budov na osi sever–juh, z časti budovy v smere z východu na západ, ktorá ich spája na južnom konci, a z krídla budovy v strede dvoch budov postavených v smere z východu na západ, ktorá ich navzájom prepája. Kláštor uzatvára na severnej strane východne orientovaný kostol Nepoškvrneného počatia, do ktorého je možný priamy prechod z východného traktu budovy kláštora. Medzi časťami opísaného komplexu budov vznikli dve zatvorené nádvoria, jedno na severnej strane prepájajúceho krídla kláštora orientovaného v smere z východu na západ a druhé na jeho južnej strane. Južné krídlo budovy kláštora bolo v prvej polovici 20. storočia zbúrané, na jeho mieste postavili budovu Gymnázia svätého Františka Assiského.
Okolo kláštora a priľahlého kostola bol vybudovaný obranný múr nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu s vežami štvorcového pôdorysu na nárožiach, ktoré mierne vystupujú pred rovinu múrov. Rozmery areálu ohraničeného múrmi sú nasledovné: na severnej strane má 138 metrov, na východnej strane 199 metrov, na južnej strane 131 metrov a na západnej strane 184 metrov. Výška múrov je 2,5 metra. Na ohradnom múre nie sú viditeľné strieľne ani stopy po nich. Veľkosť veží so štvorcovým pôdorysom na nárožiach je 6×6 metrov, okrem severozápadnej veže, ktorá je veľká 7×7 metrov. Na rozdiel od múrov boli veže postavené so strieľňami, z ktorých viaceré je možné vidieť aj dnes, najmä na vnútornej strane veží. Na obranných múroch boli kedysi tri brány, z ktorých dve na severnej strane existujú dodnes, tretiu – západnú bránu už zamurovali. V priebehu neskorších prestavieb vytvorili na severnej strane medzi spomínanými dvoma bránami ďalšiu (ktorá dnes slúži ako hlavný vchod) a nový vchod vysekali aj na východnej strane.
Zdroje:
SÚPIS II. 273.
Šíp–Trebišovský 1996. 157–180.
Hallon 2001. 5–40.
Bellan–Šíp–Yukovic 2006. 54–60.
Fotografia:
Malacky, brána kostolnej záhrady (láskavosť Rastislava Tótha)
Obrázok:
Malacky, pôdorys kláštora pred rokom 1930 (láskavosť Rastislava Tótha)
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Malacka – erődített kolostor, 742–743.