Malinovo
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Éberhárd, Pozsony vm.
SK Malinovo
D Eberhard
48°09.171 S
017°17.850 V
Obec Malinovo (Éberhárd) sa nachádza 15 km juhovýchodne od Bratislavy (Pozsony), na pravom brehu Malého Dunaja. V jej centre, na južnej strane cesty II. triedy číslo 510, stál kedysi stredoveký hrad a na jeho mieste dnes nájdeme klasicistický kaštieľ.
Hrad bol postavený v roku 1344, podľa Erika Fügediho ho postavila staršia vetva rodiny Szentgyörgyiovcov zo Svätého Jura (Szentgyörgy). V historických prameňoch sa spomína od roku 1390, vtedy sa darom od kráľa Zsigmonda dostal do vlastníctva Pétera z rodu Szentgyörgyiovcov. Vetva zo Svätého Jura na prelome rokov 1438–1439 zanikla. Ich majetky získala od roku 1439 druhá vetva, ktorá ďalej obývala hrad rozdelený na dve časti ako mladšia rodina z Pezinka (Bazin) a mladšia rodina zo Svätého Jura. V roku 1446 ho pri radení rodiny získal György a jeho synovia. Grófom zo Svätého Jura a Pezinka patril ešte aj v roku 1509. Od grófov Szentgyörgyiovcov ho v roku 1510 zobral do zálohy Ambrus Sárkány. V roku 1520 bol záložným majiteľom Ferenc Balassa, v roku 1534 bol v rukách rodiny Sárkányovcov. V roku 1545 ho dal kráľ Ferdinánd I. do zálohy Mihályovi Méreymu, ktorý ho neskôr získal aj natrvalo. V druhej polovici 16. storočia patril rodine Méreyovcov (Dňa 20. septembra 1564 vystavil palatínsky miestodržiteľ Mihály Mérey listinu na hrade).
Na začiatku 17. storočia ho vlastnili Illésházyovci, neskôr patril rodine Viczayovcov. V roku 1670 vdova po Jánosovi Viczayovi, Katalin Héderváry protestovala proti tomu, aby vlastníctvo čiastočne zničeného hradu Éberhárd a jeho častí zdieľali aj János Maholányi a jeho spoločníci. Krátko na to ho získal György Szelepcsényi (1595–1685), arcibiskup z Kalocse a neskôr z Ostrihomu (Esztergom), ktorý nechal hrad okolo roku 1677 prestavať. Potom hrad vlastnili Ebergényiovci, neskôr rodiny Zitkovszkych a Jeszenákovcov. Od začiatku 19. storočia (od roku 1810) bol vlastníctvom Apponyiovcov, presnejšie Györgya Apponyiho (1780–1849). Jeho syn, György Apponyi ml. (1808–1899), kaštieľ prestaval a tu aj zomrel. V 20. storočí sídlila v priestoroch budovy Stredná odborná škola záhradnícka.
O usporiadaní stredovekého hradu a jednotlivých častí budov sa môžeme dozvedieť z rozdelenia, ktoré pochádza z 3. februára 1412. V súčasnosti už nie sú viditeľné ani stopy stredovekej budovy hradu, ktorý pôvodne pozostával z dvoch veží a z podpivničenej budovy, okrem ktorých sa na hrade nachádzali aj hospodárske budovy (“pivnica, stajňa, komora”). V opise sa spomína ešte aj veža brány ako aj skutočnosť, že hrad obklopovala priekopa s vodou. O významnejšej prestavbe pevnosti nie sú údaje až do 17. storočia, kedy ju okolo roku 1677 nechal György Szelepcsényi prestavať na štvorkrídlový neskororenesančný kaštieľ. V tom čase bola postavená aj hradná kaplnka na východnej strane.
Dnešnú klasicistickú budovu postavili Apponyiovci v 19. storočí. Jedinou spomienkou na pôvodný stredoveký stav je veľká vodná priekopa, ktorá kaštieľ obklopuje aj dnes a do ktorej privádzali vodu z neďalekého ramena Malého Dunaja.
Zdroje:
MVV Pozsony 1904. 56–57, 532.
Demkó 1914. 441.
Závodszky 1922. 187, 256, 304, 309.
Fügedi 1977. 128–129.
Engel 1996. I. 307.
Könyöki 2000. 98.
Házi 2000. 274–275.
C. Tóth 2005. 7, 9.
Plaček–Bóna 2007. 201–203.
Fotografia:
Severná fasáda kaštieľa
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Éberhárd, 333–334.