Modra
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Modor, Pozsony vm.
Sk Modra
D Modern
48°20.141 S
017°18.679 V
Mesto Modra (Modor) leží 22 km severovýchodne od Bratislavy (Pozsony). V roku 1158 daroval kráľ Géza II. obec nitrianskej cirkvi, vtedy sa jej názov objavil prvýkrát v prameňoch. Rozvoj obce nabral väčší rozmer po tom, čo jej kráľ Lajos I. (Veľký) udelil v roku 1361 mestské výsady, ktoré v roku 1374 potvrdil. V roku 1607 mu cisár Rudolf II. udelil hodnosť slobodného kráľovského mesta, čo so sebou obnášalo aj povinnosť vybudovania mestských hradieb. V roku 1620 počas Bethlenovho povstania a neskôr v roku 1635 počas tridsaťročnej vojny bolo mesto zničené a aj tieto udalosti potvrdili potrebu, aby sa vo výstavbe pokračovalo a aby bola čo najskôr dokončená. V roku 1663, keď Modru spustošili Turci, bolo už mesto obohnané obranným múrom.
Opevnenia nedokázali ochrániť mesto ani počas Rákócziho povstania. Na prelome rokov 1703 a 1704 ho obsadili kuruci a cisárske vojská ho opäť obsadili v máji 1704. Onedlho ho opäť obsadili kuruci a až do konca roka bolo v ich rukách. V decembri 1704 sa za jeho múrmi opäť nachádzali cisárske vojská. Dňa 30. marca 1705 ho po obliehaní dobili kuruci bojujúci pod vedením Dániela Esterházyho. Potom ešte niekoľkokrát zmenilo majiteľa (v júni 1708 ho znova obsadili kuruci Jánosa Bottyána).
Po ukončení kuruckých hnutí sa mestské hradby stali nepotrebnými. Požiar v roku 1729 značne poškodil obranné múry aj brány, ich búranie sa vo väčšej miere však začalo až v priebehu 19. storočia.
Opevnenia mesta, ktoré bolo postavené na východnom svahu Malých Karpát neďaleko Šenkvickej (senkőci) odbočky cesty vedúcej z Trnavy (Nagyszombat) do Bratislavy (Pozsony), boli vybudované v 17. storočí. Obec, ktorá zbohatla z obchodovania s vínom, vznikla okolo hlavnej ulice vedúcej zo severozápadu na juhovýchod a jej bočných ulíc. Počas svojho zväčšovania sa mesto rozširovalo smerom na sever, kde sa presunulo aj centrum obce. V minulosti vybudovaná južná a juhozápadná časť mesta sa koncom 16. storočia stali predmestím, prímestskou časťou. Mestské hradby postavené v rokoch 1610 až 1646 obklopovali aj novú severnú mestskú časť, ako aj staršiu južnú a juhozápadnú, takže chránené územie bolo veľké približne 720×400 metrov.
V prvej fáze výstavby okolo roku 1618 boli postavené tri brány mesta. Na severnej strane severnej časti mesta dodnes stojí obdĺžniková Horná brána. Na prízemí štvorpodlažnej bránovej veže vybavenej strieľňami bol postavený široký klenbový priechod pre koče, na vonkajšej strane s bránou s kamenným rámom, ktorá bola chránená padacím mostom (kladky padacieho mosta sú dodnes viditeľné). Na západnej strane stála Pezinská (Bazin) brána postavená na ceste vedúcej do Bratislavy (Pozsony), ktorá bola zbúraná v roku 1882, a Dolná brána postavená v južnej časti mesta bola rozobraná v roku 1874. Tieto dve mestské brány mali podobné vyhotovenie ako Horná brána, ktorá sa zachovala dodnes. Neskoršie výskumy ukázali, že obranné priekopy boli vytvorené iba v okolí brán, a preto museli byť všetky bránové veže vybavené padacím mostom. Súčasne s bránami sa začali stavať severozápadné hradby najzraniteľnejšej severnej časti mesta. Obranu severnej časti mesta posilnili výstavbou štvorpodlažnej veže okrúhleho pôdorysu na vyvýšenom bode severozápadných hradieb vybudovaných v lomenej línii. Zrekonštruovanú vežu, ktorá stojí ešte aj dnes, vybavili strieľňami v tvare kľúčovej dierky vhodnými najmä pre ručné zbrane, avšak na treťom podlaží je možné spozorovať strieľne vhodné pre menšie delá.
Po postavení mestských brán (1618) nebolo možné rýchlo dokončiť výstavbu hradieb, s ktorou sa začalo iba nedávno, preto chránilo mesto počas nasledujúcich desaťročí drevené ohradenie, ktoré malo byť iba dočasné. Útok a skaza v roku 1635 na určitý čas prerušili výstavbu opevnení. Pri ďalšej výstavbe kamenných múrov, ktorá začala krátko nato, sa snažili využiť skúsenosti dobovej baštovej hradnej architektúry, preto po celej dĺžke mestských hradieb postavili obranné prvky podobné v tom čase všeobecne používaným päťuholníkovým baštám, ktoré boli vhodnejšie na ochranu priľahlých úsekov hradieb a bočné murovanie. Na dodnes zachovaných úsekoch hradieb na severnej, severozápadnej a juhovýchodnej strane je možné sledovať realizáciu tejto myšlienky. Na severe, na západnej strane Hornej brány bola postavená malá päťuholníková bašta so strieľňami, na západe a východe od nej chránili túto dôležitú časť mesta po jednej nárožnej bašte. Počas stavebných prác trvajúcich do roku 1646 okrem toho postavili na dlhých východných hradbách tri opevnenia vhodné na bočné murovanie, ktoré boli vyhotovené s výrazne tupouhlým vrcholom. Na ich vyčnievajúcich vrcholoch stáli menšie strážne veže na sledovanie okolia. Obranné múry boli pásovou rímsou rozdelené na dolnú a hornú časť. Dolný úsek múru bol postavený armovaním, okrem najskôr postavených severozápadných častí múru, ktoré boli vyhotovené zvislým murovaním. Po celej korune múru nad pásovou rímsou, ktorý bol vybudovaný zvislým murovaním, viedla hradbová ochodza. V dvoch radoch nad sebou vytvorené rady strieľní na hradbách sú na mnohých miestach viditeľné aj dnes. Vybudovaný obranný hradbový systém nemal vnútorný násyp a neposkytoval ani možnosť na rozmiestnenie delostrelectva. Obrana, ktorá sa spoliehala výlučne na ručné zbrane, poskytovala ochranu iba pred menšími prepadovými jednotkami.
Zdroje:
MVV Pozsony 1904. 202–206.
Thaly 1905. I. 50, 138.
Bóna 2009b. 758–759.
Fotografie:
Severozápadná veža a mestské hrady
Veža Hornej brány
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Modor, 750–751.