Nitra – Nitriansky hrad
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Nyitra, Nyitra vm.
Sk Nitra
D Neutra
48°19.086 S
018°05.231 V
Mesto Nitra (Nyitra) leží na pahorkatinách dvíhajúcich sa nad údolím rieky Nitra, 92 km východne od Bratislavy (Pozsony) na úpätí pohoria Tribeč, ktoré patrí do vnútorného pásma Severozápadných Karpát.
Hradný vrch a jeho okolie boli osídlené už v praveku, prvú pevnosť postavili ešte Kelti. Začiatkom 9. storočia bol strediskom slovanského kniežaťa Pribinu. Po roku 830 (pravdepodobne v roku 833) moravský panovník Mojmír vyhnal Pribinu z Nitry (Nyitra), ktorý utiekol k svojim spojencom Frankom do provincie Panónia a postavil svoje nové sídlo v Zalaváre. Rastislav aj Svätopluk žili na tomto mieste ako budúce kniežatá. Od druhej polovice 9. storočia bola Nitra aj biskupským sídlom, písomné pramene o jej biskupovi, franskom Wichingovi sú známe z rokov 880–885. Maďari obsadili Nitru a jej okolie v roku 900.
Nitriansky (Nyitra) hrad bol za Árpádovcov dôležitým mocenským strediskom a opakovane bol terčom nepriateľských vojsk. Kráľ István I. (sv.) (1000–1038) z neho urobil sídlo hradného išpánstva. V roku 1042 ho vypálili ozbrojenci nemecko-rímskeho cisára Henricha III. Neskôr fungovalo ako jedno zo stredísk údelného kniežatstva (ducatus), teda územia so samostatnou vládou, ktoré bolo vytvorené pre člena panovníckej rodiny (ďalším strediskom bol Bihar). Nitrianske údelné kniežatstvo vlastnilo od roku 1048 knieža Béla, od roku 1064 knieža Géza a od roku 1074 knieža László. V spojenectve s nemeckým kráľov Henrichom V. vtrhlo na žiadosť kniežaťa Álmosa v septembri 1108 do krajiny české knieža Svätopluk so svojou armádou, následne plienili v okolí rieky Váh a Nitra, avšak hrad nitrianskeho išpánstva sa im nepodarilo obsadiť. Jeho stráže ho ubránili aj v rokoch 1241–1242 pred útokmi Tatárov.
Počas vojny, ktorá vypukla medzi kráľom Istvánom V. a českým kráľom Ottokárom II. v apríli 1271, obsadila hrad armáda českého panovníka. Ottokár však onedlho, 21. mája utrpel rozhodujúcu porážku v oblasti Rábca a pevnosť sa po mieri uzatvorenom v Bratislave (Pozsony) vrátila späť do vlastníctva uhorského kráľa. Do konca 13. storočia sa Nitra (Nyitra) stala majetkom biskupstva. Od biskupa Jánosa ju dal obsadiť pred rokom 1317 Máté Csák a do vlastníctva biskupstva sa vrátila až po jeho smrti v roku 1321. Kastelán biskupa Lászlóa Csetnekiho ju v roku 1440 daroval kráľovnej Erzsébet. Potom ju v mene kráľa Lászlóa V. držal vo svojich rukách až do roku 1448 ostrihomský (esztergomi) arcibiskup Dénes Szécsi. Následne sa hrad stal majetkom Hunyadiovcov, pre ktorých ho držal Mihály Ország. V roku 1471 opäť pripadol nitrianskemu biskupstvu.
V novembri 1471 obsadil so svojim vojskom Nitriansky (Nyitra) hrad knieža Kázmér, syn poľského kráľa Kazimíra IV., ktorého do krajiny pozvali sprisahanci na čele s Jánosom Vitézom, ktorí sa spojili proti kráľovi Mátyásovi. Uhorský kráľ však vzburu potlačil, Kazimír opustil Uhorsko a na obranu hradu nechal iba menšiu poľskú stráž (ktorá sa o niekoľko týždňov neskôr vzdala Mátyásovi). V roku 1533 získal Nitru Ferenc Thurzó, ktorého kráľ Ferdinánd I. (Habsburg) so súhlasom rímskeho pápeža vymenoval aj za nitrianskeho biskupa. V roku 1556 sa však tiež so súhlasom pápeža zriekol svojho cirkevného povolania a oženil sa, nakoľko chcel zabrániť vymretiu mužskej vetvy svojho šľachtického rodu. Po krátkom obliehaní 18. júna 1605 obsadili hrad hajdúsi Istvána Bocskaiho. Nitrianska kapitula po tomto utrpela významné škody, pretože vodca povstaleckých vojsk Ferenc Rhédey sa zmocnil pokladu z pokladnice katedrály v hodnote 10 000 forintov a vtedy zmizli z archívu kapituly aj listiny a zápisnice uchovávané od 14. storočia. Hrad v roku 1620 lepšie odolával sedmohradskému (erdélyi) kniežaťu Gáborovi Bethlenovi, napriek tomu sa mu ho podarilo dobyť. Po páde Nových Zámkov (Érsekújvár) turecká armáda v októbri 1663 zahájila obliehanie Nitrianskeho hradu, ktorého sa jeho strážcovia bez odporu vzdali. Od Turkov ho opäť dobyla 3. mája 1664 armáda generálmajora de Souchesa. Hrad potom čoraz viac strácal svoj vojenský význam. Jeho posádka v júli 1704 po krátkom ostreľovaní delami odovzdala hrad kuruckým povstalcom. Cisárske vojská získali späť hrad pod vedením generála Jánosa Pálffyho po obliehaní od 22. do 25. augusta 1708: po troch dňoch ostreľovania kuruci otvorili bránu hradu a v súlade s podmienkami kapitulácie plukovník barón Gáspár Révay mohol s 300 kuruckými obrancami odísť do Nových Zámkov. Následne zostal Nitrianky hrad stabilne v moci cisárskych jednotiek až do konca Rákócziho povstania. O niekoľko rokov neskôr sa z neho cisárska posádka stiahla. Jeho vlastníci, nitrianski biskupi, sa aj naďalej snažili udržiavať jeho hradby a zachovať jeho charakter pevnosti.
Centrum súčasného mesta Nitra a jeho bezprostredné okolie zohrali významnú úlohu v moravsko-slovanských dejinách 9. storočia. V tomto období existovalo najmenej päť slovanských osád obklopených priekopou a palisádovým múrom po oboch stranách tunajšieho úseku rieky Nitra. Z doteraz odkrytých území sa ako vhodné pre centrum slovanského kniežatstva v 9. storočí najviac hodí pevnosť na Martinskom vrchu na ľavom brehu, ktorá stála na území dnešného centra mesta a neskoršieho Nitrianskeho hradu.
Vykopávky na Hradom vrchu odhalili zvyšky staršej keltskej pevnosti, ktorú zničil požiar. Po zničení keltskej pevnosti bolo územie dlho neobývané a potom bol v prvej polovici 9. storočia postavený obranný múr okolo kamennej budovy odkrytej pri vykopávkach, ktorý obklopoval aj Hradný vrch. Jeho vchod bol na juhozápadnom nároží hradu. Neskôr, v druhej polovici 9. storočia, prestavali alebo zbúrali budovu v areáli hradných múrov a postavili novú kamennú budovu. Hradný múr pozostával z dvoch nasucho murovaných, približne 1 meter hrubých kamenných múrov a z radov trámov nahusto poskladaných kolmo na smer valu medzi nimi. Konce trámov s priemerom 10–15 cm zapojili do kamenných múrov a medzi rady trámov udupali hlinu. Celková hrúbka konštrukcie múru s rovnými múrmi na ich vonkajšej rovine a konštrukciou trámov a udupanej hliny medzi nimi bola približne 5 metrov. Múry a ďalšie najmä drevené budovy na chránenom území zničil rozsiahly požiar, ktorý sa rozšíril na celé územie Hradného vrchu. S najväčšou pravdepodobnosťou došlo k zničeniu pevnosti v období bojov súvisiacich so zaujatím vlasti Maďarov a rozpadom Veľkomoravskej ríše. V priebehu 10. storočia život pokračoval iba v osade v centre mesta južne od Hradného vrchu a severovýchodne od ohybu rieky na Martinskom vrchu.
Na prelome 10. a 11. storočia sa začala rekonštrukcia obranného múru Hradného vrchu, ale tieto práce pravdepodobne neboli dokončené. Tento druhý val pravdepodobne postavili priamo na zničený predchádzajúci val. Konštrukčne bol postavený podobne ako predchádzajúci, na jeho oboch stranách postavili 0,5–0,7 metrov hrubé nasucho kladené kamenné múry, ktoré pospájali trámami s priemerom nanajvýš 10 cm. Zvyšky tohto druhého múru celkovej hrúbky približne 3 metre postaveného podobnou technikou ako predchádzajúci, sa našli iba v južnej časti chráneného územia. Výstavbu druhého valu datujú archeológovia do 30-tych až 40-tych rokov 11. storočia.
Nitru (Nyitra) v roku 1042 postihol ďalší ničivý útok, keď bola po útoku cisára Henrika III. a českého kniežaťa Bretislava I. opäť zničená po tom, ako ju vypálili. Po roku 1044 začali hrad opäť rekonštruovať na príkaz kráľa Pétera Orseola, o čom svedčí aj minca nájdená medzi pozostatkami. Vtedy začatý nový drevozemný hrad s priehradkovo-kazetovou konštrukciou bol pravdepodobne dokončený až počas vlády Andrása I. Tento obranný múr postavili po stopách predchádzajúcich múrov, ale so zásadne odlišnou konštrukciou v porovnaní s múrom z 9. storočia. Z veľkej časti drevený hradný múr bol oveľa vyšší ako predchádzajúce a aj jeho šírka dosahovala na doteraz preskúmanom území pri jeho spodnej časti 21 metrov, ktorá sa potom smerom nahor zužovala. Medzi múrmi poskladanými z trámov sa nachádzala drevená konštrukcia z priehradiek a kaziet, ktorej medzery a dutiny boli vyplnené zeminou, hlinou. Na jeho vnútornej strane bol stupňovito rastúci val, ktorého jednotlivé schody boli široké približne 0,8 metra. Zničenie obranného múru pozostávajúceho z obrovského množstva dreva spôsobil na konci 11. storočia požiar.
Pri výstavbe hradných múrov s priehradkovo-kazetovou konštrukciou už stál Dolný kostol, ktorý bol prvým tu postaveným kostolom z Árpádovského obdobia. V rokoch 1131 až 1141 boli hroby cintorína okolo kostola vyhĺbené do valov vtedy už zaniknutého priehradkovo-kazetového hradu. Na základe toho István Bóna predpokladal, že maltou pospájaný kamenný múr, ktorý obklopoval hrad a ohraničoval cintorín, postavili pred rokmi 1108-1109 na mieste predchádzajúceho vyhoreného obranného múru priehradkovo-kazetovej konštrukcie. Úlomky kamenného hradného múru z tohto obdobia sa zachovali na viacerých miestach, na východnom nádvorí hradu a severozápadnej strane niekdajšieho župného domu, kde sa našla aj tu postavená hradná brána. Vonkajšia a vnútorná rovina tohto kamenného múru bola rovná, hrúbka múru sa pohybovala od 2,2 do 3,3 metra. Nový hrad s kamenným múrom úspešne odolal Tatárom v roku 1241, ale v roku 1271 po útoku Ottokára II. zanikol.
Nitrianske (nyitrai) biskupstvo už krátko existovalo v moravsko-slovanskom období (880–893), po roku 1105 ho reorganizovali, jeho sídlom sa po zrušení nitrianskeho údelného kniežatstva v roku 1106 stal Nitriansky (Nyitrai) hrad. Následne sa od začiatku 12. storočia uskutočnili rozsiahle stavebné práce. V tom čase dokončili už spomínaný kamenný múr, ktorý obklopoval celý hradný vrch, biskupský kostol bol rozšírený v druhej polovici 13. storočia o kaplnku svätého Emmeráma. V prvej polovici alebo v polovici 13. storočia bola postavená budova odkrytá na západ od dnešnej katedrály, ktorá pravdepodobne súvisela s biskupskou rezidenciou. Po útoku a požiari v roku 1271 nasledovalo pustošenie Mátého Csáka v rokoch 1310 až 1321. Poškodený biskupský kostol zrekonštruovali a rozšírili v rokoch 1328 až 1335. Na západ od kostola postavili vo viacerých etapách do polovice 15. storočia biskupský palác. Stav hradných múrov postavených na začiatku 12. storočia sa do 15. storočia výrazne zhoršil, už nespĺňali obrannú funkciu. Preto sa v druhej polovici 15. storočia začala prestavba obranného systému hradu.
V jej prvej etape postavili palisádové múry v bezprostrednej blízkosti biskupského paláca a kostola a neskôr, ale ešte pred rokom 1562, postavili takmer po rovnakej trase kamenné múry. Pre južnou a juhovýchodnou stranou biskupského paláca a kostola vybudovali nový systém hradných múrov a veží, ktorý bol priekopou oddelený od nižšie položených južných až juhovýchodných chránených území. Novopostavený hrad rozdelili múrom na dve časti. Vo východnej hradnej časti sa nachádzala katedrála, menšia obytná budova a hospodárska budova. Túto časť chránil múr lomenej línie v smere zo severovýchodu na juhozápad. Pri južnej strane západnej hradnej časti sa obranné múry posilnené dvoma okrúhlymi vežami pripájali v južnému priečeliu biskupského paláca. Obe hradné časti mali aj samostatný vchod s bránovou vežou.
Túto časť hradu opevnili okrem priekop aj drevozemným násypom posilneným palisádovým opevnením tak, že na juhozápadnom a východnom konci postavili opevnenia podobné polbaštám a v medziľahlom úseku vybudovali dve zaoblené opevnenia. Toto drevozemné baštové opevnenie v rokoch 1582 až 1587 obnovili a prestavali, čiastočne po predchádzajúcej trase. V tom čase postavené murované opevnenie sa tiahlo po západnej, južnej a juhovýchodnej strane hradu. Namiesto predchádzajúcich polbášt postavili nové murované bašty a v strede južného múru zhotovili rondelu.
Po obliehaní v roku 1620 opäť nasledovali rozsiahle prestavby. V rokoch 1622 až 1642 prebehli nevyhnutné opravy a výrazne prestavali aj kostolný komplex.
Kvôli hroziacemu tureckému útoku v rokoch 1665 až 1673 pevnosť opäť modernizovali. Juhozápadnú a východnú baštu dobovo zmodernizovali a prestavali, na miesto rondely v strede južného múru postavili novú päťuholníkovú baštu. V tom čase dokončili baštu lomenej línie postavenú na okraji skalného svahu pred severozápadný roh biskupského paláca a opevnenie postavili aj pred severný múr medzi kostolom a Vazulovou vežou.
Kostol poškodený počas kuruckého obliehania v roku 1704 zrekonštruovali v rokoch 1710 až 1720 a palác prestavali v rokoch 1732 až 1739 v barokovom slohu. Počas výstavby väčšinu múrov vnútorného hradu zbúrali a priekopy pred nimi zasypali.
Zdroje:
Dualszky 1875. 19–21.
Rónai Horváth 1894. 289–292.
MVV Nyitra 1899. 29–32.
Thaly 1905. I. 43–44, 286–290.
Nagy 1961. 247–248.
Györffy ÁMF IV. 429–440.
KMTL 498–499.
Engel 1996. I. 378.
Koppány 1997. 168.
Bednár 1998. 372–375.
Bóna 1998. 35–37, 97.
Könyöki 2000. 191–192.
Bednár–Samuel 2001. 304, 325–333, 342–345.
Plaček–Bóna 2007. 213–216.
Bednár–Šimkovic 2012. 42–53.
Bednár 2012a 66–75.
Bednár 2012b 40–41.
Feld 2012. 396.
Mordovin 2016. 42.
Bagi 2017. 76, 78–80.
Fotografie:
Nitriansky Hradný vrch a jeho južný svah obklopený kedysi múrmi
Brána hradu zo 17. storočia
Tzv. Vazulova veža na východnej strane vnútorného hradu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Nyitra vára, 865–870.