Nitrianska Streda
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Nyitraszerdahely, Nyitra vm.
Sk Nitrianska Streda
48°31.390 S
018°10.193 V
Obec Nitrianska Streda (Nyitraszerdahely) leží 6 km južne od Topoľčian (Nagytapolcsány). Jej niekdajšia pevnosť, ktorú spomínali ako castrum a neskôr od 15. storočia ako castellum, stála na mieste kostola na západnom okraji obce v blízkosti rieky Nitra, na jej ľavom brehu.
Obec ležiacu v údolí Strednej Nitry daroval v roku 1351 kráľ Lajos I. (Veľký) bratislavskému (pozsonyi) podišpánovi Istvánovi Ravaszovi z Kesző. Krátko po tom mohol byť postavený hrad (castrum Zerdahel), ktorý bol považovaný za centrum menšieho panstva a ktorý pramene prvýkrát spomínajú v roku 1399. Miklós Ravasz umrel bez potomkov pred rokom 1403, po vymretí rodu daroval kráľ Zsigmond castellum spolu s troma dedinami Miklósovi, synovi bána Lászlóa Födémesiho. Panstvo Stredy však bolo v tom čase v rukách Dunina Skrzynnoia ako záloha. V roku 1419 ho od kráľa získala rodina Bicskeiovcov výmenou za Bicske v Peštianskej (Pest) župe. Členovia tejto rodiny neskôr prevzali predikát Szerdahelyi podľa tohto panstva. V druhej polovici 15. storočia po súhlase od kráľa castellum v roku 1465 prestavali. Krátko potom Mihály Szerdahelyi a jeho bratia pustošili okolie z tohto miesta, preto kráľ nariadil zničenie ich sídla. V tom období sa to však nestalo.
Pred rokom 1543 castellum násilne obsadil János Podmaniczky a jeho brat Rafael, ktorí pri obliehaní vypálili aj jeho vežu. Spolu s ním obsadili aj benediktínske opátstvo vo Veľkom Klíži (Kolos) nachádzajúce sa východne od neho a z týchto dvoch miest plienili okolie a napádali svojich nepriateľov. Rafael Podmaniczky v roku 1543 požiadal Ferdinánda I. (Habsbuga), aby mu daroval castellum a on jeho žiadosti vyhovel. Trnavský (Nagyszombat) snem však v roku 1545 rozhodol, že pevnosť v Nitranskej Strede (Szerdahely) je potrebné vrátiť jej právoplatným majiteľom, rodine Szerdahelyiovcov. Napokon Ferdinánd I. v roku 1548 nariadil zbúranie pevnosti a obec vrátil Szerdahelyiovcom. Schátrané castellum už nebolo opäť postavené, členovia rodiny Szerdahelyiovcov sa usadili v kaštieľoch v obci. Ruiny boli spolu s vodnou priekopou viditeľné až do 18. storočia. Posledné múry boli zbúrané v roku 1748, na jeho mieste postavili evanjelický kostol a pri jeho stavbe použili aj kamene hradu. V rovnakom čase zasypali aj hradnú priekopu a v okolí odvodnili premočené močaristé časti.
Na začiatku 21. storočia bolo potrebné opraviť izoláciu základov kostola a počas týchto prác vykonali v roku 2010 archeologický, architektonicko-historický a geofyzikálny prieskum (pozri Pažinová–Bóna–Tirpák 2013. 103–115.). Archeologický výskum sa obmedzil na tri priekopy vyhĺbené pri kostole, ktoré vytvorili pri prácach na izolácii (samostatné archeologické priekopy neboli otvárané). Šírka priekop sa pohybovala medzi 60–70 cm, ich hĺbka medzi 50–80 cm. Pri severných základoch našli tri zvyšky múrov, ktoré boli považované za zvyšky stredovekého hradu. Predpokladané južné pokračovanie týchto múrov spadá do vnútorných priestorov kostola, kde však kvôli interiéru kostola a krypte zanikli. Odkrylo sa veľa nálezov (200 črepov, 92 úlomkov zvieracích kostí, 15 úlomkov omietky), väčšinu z nich našli pri severnej fasáde, okolo troch zvyškov múru. Črepy predstavujú dva chronologické horizonty, neskorý stredovek–raný novovek (pravdepodobne 15-16. storočie), resp. novovek (18-19. storočie).
Stredoveký hrad bol postavený na 45 metrov dlhom a 30 metrov širokom území ostrovného charakteru vyvýšenom približne 1 meter nad okolím, kde sa v súčasnosti nachádza kostol. Kedysi stál priamo pri rieke Nitra, ktorej vodou dopĺňali širokú hradnú priekopu. Hoci okrem drobných detailov odkrytých počas archeologických výskumov nezostalo z niekdajšieho hradu nič, priehlbina obklopujúca kostol (miesto bývalej hradnej priekopy) a pozostatky valu, ktoré je ešte aj dnes možné slabo rozpoznať na jej vonkajšej strane, dobre ukazujú celé územie niekdajšieho hradu postaveného na brehu rieky. Maximálna veľkosť chráneného územia, ktoré najviac pripomína pretiahnutý a zaoblený lichobežník, vrátane vodnej priekopy je v smere zo severozápadu na juhovýchod 135 metrov a v smere z juhozápadu na severovýchod 65 metrov. Vonkajší val mimo spomínanej priekopy je najvýraznejší na južnej, juhozápadnej, západnej a severnej strane.
Zdroje:
MVV Nyitra 1899. 84, 521.
Szerémi–Ernyey 1913. 3, 5, 30, 320, 324.
Haiczl 1932a. 43.
Lukinich 1943. 236–237.
Engel I. 431.
Koppány 1999. 221–222.
Petrovay 2003. 173–174.
Plaček–Bóna 2007. 212–213.
Pažinová–Bóna–Tirpák 2013. 103–115.
Fotografia:
Kostol na vrchu niekdajšieho castella
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Nyitraszerdahely, 887–888.