Pernek – Zámčisko
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Pernek, Pozsony vm.
SK Pernek
48°21.947 S
017°09.171 V
Na východnom okraji obce Pernek (Pernek) ležiacej 32 km severne od Bratislavy (Pozsony) sa nad severnou stranou hlavnej cesty medzi Pezinkom (Bazin) a Pernekom týči zalesnená vyvýšenina Zámčisko (364 metrov), na ktorej stál kedysi hrad.
V historických prameňoch sa hrad nespomína. V júni 1983 uskutočnil Michal Slivka menšie archeologické vykopávky medzi pozostatkami hradu. Počas výskumu sa mu nepodarilo nájsť nález, ktorý by mu pomohol bližšie stanoviť datovanie hradiska. Slivka nastolil možnosť, že podobne ako hrad v Modre (Modra) a Svätom Jure (Szentgyörgy), aj hrad v Perneku (Pernek) existoval ako útočisko už od 9. storočia. Zároveň však dodal, že mohol byť postavený aj neskôr ako jeden z významných pohraničných hradov Uhorského kráľovstva. V zbierkach Slovenského národného múzea v Bratislave strážia hákový hrot šípu zakončený v tvare pyramídy, ktorý pochádza z hradného vrchu, hoci okolnosti jeho nájdenia nie sú bližšie známe. Tento nález podľa Slivku potvrdzuje presvedčenie, že existenciu pevnosti je možné datovať do 11–12. storočia. Alexander Ruttkay v roku 1996 spomína Pernek ako kráľovský hrad z obdobia pred 13. Storočím, ktorý mal drevenú konštrukciu a kontroloval horskú úžinu.
Na návrší sa nachádza hradisko s takmer oválnym pôdorysom tiahnucim sa v smere zo severozápadu najuhovýchod, ktoré je chránené dvojitým valom. Veľkosť vnútornej, tiež oválnej časti hradu je 100×50 metrov. Jeho západná časť je pravdepodobne v dôsledku baníckej činnosti, ktorá tu prebiehala, silne narušená, respektíve zničená. Vnútornú časť hradu obklopuje dodnes dobre viditeľná priekopa a na jej vonkajšej strane val, s výnimkou už spomínanej zničenej západnej strany. V narušených častiach na západnej strane je možné spozorovať, že vonkajší val obsahuje aj nasucho naukladané rady kameňov. Vnútorný hrad týčiaci sa do výšky približne 3-4 metre nad okolie obklopuje na nižšej úrovni druhá priekopa a val, ktorý sa na juhozápadnej strane nachádza pri vale vnútorného hradu, respektíve pod ním, a postupujúc ďalej juhovýchodným smerom a oblúkom sa stáčajúc späť na severozápad pripája k severovýchodnej strane hradu, no tu v približne 70 metrovom úseku nebol postavený kvôli strmosti vrchu. Táto vonkajšia priekopa a val obklopujú na juhovýchodnej strane vnútorného valu územie v tvare polmesiaca, kde sa takto vytvorilo vonkajšie územie hradu. Pravdepodobne z tejto strany viedol aj vchod do hradu. Druhý val pokračuje od západnej strany vnútorného hradu smerom na severozápad a potom sa otočiac smerom na severovýchod tiež pripája k obrannej priekope vnútorného hradu. Na severovýchodnej strane sa tento vonkajší val nezachoval v takej jednoznačnej podobe ako v ostatných častiach hradu, ale je možné ho spozorovať iba v podobe opotrebovanej terasy. Druhý areál chránený valovým systémom má v smere zo severozápadu na juhovýchod 170 metrov a v smere z juhozápadu na severovýchod 80 metrov.
Zdroje:
Novák 1897. 236.
Janšák 1930. 63.
Ruttkay 1975. 167.
Slivka 1987. 36–37.
Ruttkay 1989. 67.
Ruttkay 1996. 105.
Ruttkay 1999. 19.
Plaček–Bóna 2007. 234, 341.
Fotografia:
Vyvýšenina Zámčiska z juhu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Pernek – Zámcisko, 933–934.