Pezinok – Starý hrad
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Bazin, Pozsony vm.
Sk Pezinok
D Bösing
48°17.460 S
017°16.100 V
Niekoľkokrát prestavaný hrad Pezinka (Bazin) stojí v susedstve centrálneho námestia mesta, približne 250 metrov severne od neho. Panstvo, na ktorom bol neskôr postavený hrad, získal v roku 1208 predok rodiny Szentgyörgyiovcov, nitriansky (nyitrai) išpán Tamás z rodu Hontpázmány. Podľa Pála Engela sa hrad prvýkrát spomína v roku 1295, keď bol v rukách Ábraháma Szentgyörgyiho (1279–1306). Miroslav Plaček sa však domnieva, že hrad stál už v roku 1271 a v apríli toho roku ho počas svojho uhorského ťaženia obsadil český kráľ Ottokár II. Obliehaním ho v roku 1295 taktiež obsadilo rakúske a štajerské knieža Albert I. (Habsburg).
V roku 1339 ho získal po deľbe majetku syn Ábraháma Szentgyörgyiho, Sebes a potom ho vlastnila pezinská (bazini) vetva jeho potomkov. Moravskí markgrófi Jodok a Prokop ho v roku 1385 na určitý čas obsadili. György a Miklós Bazini si ho v roku 1425 rozdelili, v tom čase vznikol prvý opis hradu. V roku 1446 ho získala vdova po Péterovi Bazinim, Hedvig Marcali a ich synovia. Hrad potom zostal majetkom rodiny Szentgyörgyiovej a Baziniovej až do ich vymretia v roku 1543. Následne Ferdinánd I. (Habsburg) odovzdal hrad do rúk Gáspára Serédyho a po jeho smrti (1550) Eckovi Salmovi, ktorý ho dal do zálohy cisárskemu vojvodcovi Jánosovi Krusithovi. Po jeho smrti (1581) sa s jeho vdovou Katalin Pálffy v roku 1582 oženil István Illésházy, a tak sa aj Pezinok (Bazin) dostal do jeho rúk. Po jeho smrti v roku 1609 ho prostredníctvom jeho manželky získal v roku 1618 István Pálffy. Jeho potomkovia a príbuzní ho vlastnili do konca prvej svetovej vojny, ale iba málokedy sa tu zdržiavali dlhšie.
Počas Rákócziho povstania hrad zdieľal osud mesta (pozri tam). V roku 1718 dal János Pálffy opraviť múry, v roku 1844 prestavali hrad na kaštieľ a v roku 1875 severná budova vyhorela po zásahu bleskom. Potom Pálffyovci jednu časť prestavali v romantickom duchu, v novorenesančnom slohu. Do kaštieľa sa v roku 1936 nasťahovalo miestne vinárske družstvo a jeho vinársky závod, onedlho v jeho priestoroch otvorili aj vináreň. V jednej časti zrekonštruovaného kaštieľa dnes funguje vináreň a reštaurácia.
Po prvej pevnosti, ktorá existovala už v roku 1271, sa dnes nezachovali žiadne architektonické stopy. Z roku 1425 sa zachoval detailný opis hradu. V ňom uvedené budovy boli pravdepodobne postavené na mieste hradu z 13. storočia. Listina rozlišuje vnútorný a vonkajší hrad, ktorý už vtedy stál. V 15. storočí sa na západnej strane vnútorného hradu týčila veľká veža, na jej dolnom podlaží bola hradná brána a na horných podlažiach zriadili obytné priestory. Okrem toho boli v obytnej veži aj hospodárske priestory a vo vnútornom hrade sa nachádzala aj kaplnka a studňa. V opise sa spomína aj hradný múr takmer kruhového tvaru a hradná priekopa okolo neho. Listina opisuje aj bránu a jej strážne miesto vonkajšieho hradu, ktorý sa nachádzal za priekopami. Tento vonkajší hrad mohli tvoriť jednoduché palisády a val. Za palisádovým múrom sa nachádzala ešte aj hradná priekopa. Cez priekopy viedli mosty. Táto koncentrická obranná konštrukcia dodnes úplne zanikla, moderné prieskumy ukazujú iba pôdorys vnútorného hradu. Na mape K. Šilingera z roku 1785 sú však ešte stopy línie dvojitej vodnej priekopy mimo kamenných múrov vnútorného hradu, valov a palisád.
Nasledujúce stavebné práce prebehli počas krátkej doby, keď hrad vlastnil János Krusith, o čom svedčí aj kamenný erb s rokom 1575. Ďalší majiteľ, István Illésházy, vo výstavbe pokračoval. Počas stavebných prác boli obytné priestory zmodernizované a vybavené vhodým vnútorným zariadením. Na hrade, ktorý sa od Illésházyho dostal do vlastníctva Pálffyovcov, realizovali v 18. storočí iba menšie opravné práce a úpravy. Väčšie stavebné práce sa uskutočnili v roku 1844, kedy dal Ferenc Pálffy na poschodí bývalej obytnej veže vytvoriť slávnostnú sieň, priekopy hradu dal zasypať a na ich mieste a v ich širšom okolí dal vybudovať park. V čase týchto prác bol hrad prestavaný na kaštieľ. V roku 1875 v dôsledku zásahu bleskom vyhorelo krídlo budovy postavené v severnej časti hradného nádvoria. Tú už neskôr neobnovili, uskutočnili iba modernizačné práce zvyšných budov.
Najväčší rozmer kaštieľa s približne oválnym pôdorysom je 65 metrov v smere zo severu na juh a 54 metrov v smere z východu na západ. V severnej časti postavili na mieste vyhorených častí modernú budovu s obdĺžnikovým pôdorysom. Na západnej strane dodnes stojí budova veže, ktorej súčasťou je aj brána. Napriek zástavbe pozdĺž hradných múrov sú na niektorých miestach viditeľné časti ohradného múru. Bývalá vnútorná línia dvojitého hradného múru je hrubá 2 metre, pričom vonkajšia línia je o niečo tenšia a bola pôvodne postavená s rímsou pred rokom 1425. Medzi dvoma ohradnými múrmi bol kedysi priechod. Ku vnútornému múru pristavali na juhovýchodnej strane vežu štvorcového pôdorysu, ku ktorej bola pripojená zo strany hradného nádvoria jedna miestnosť, ktorá bola pravdepodobne kaplnkou. Budovy postavené v neskorších storočiach takmer úplne zakrývajú stredoveké detaily, na viacerých miestach sa zachovali renesančné klenby.
Zdroje:
Pauler 1899. II. 287.
MVV Pozsony 1904. 214.
Fügedi 1977. 106.
Šášky 1977. 34–36, 38.
Benda 1981. 165.
Engel 1996. I. 275.
C. Tóth 2005. 8.
Plaček–Bóna 2007. 233–235.
Fotografie:
Vonkajší hradný múr na juhovýchodnej strane
Starý hrad je obklopený parkom
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Bazin – Öregvár, 167–169.