Podbranč – Branč
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Berencsváralja, Nyitra vm.
Sk Podbranč
48°44.001 S
017°28.018 V
Čiastočne zrekonštruované ruiny hradu Branč sa nachádzajú vo vzdialenosti 10 km severovýchodne od Senice, na 425 metrov vysokom vrchu ležiacom na východnej strane dediny Podzámok patriacej k obci Podbranč (Berencsváralja).
Hrad dal po roku 1251 postaviť Aba Nagy z rodu Aba a neskôr v roku 1297 ho výmenou za Hlohovec (Galgóc) získal Ábrahám “Veres” Cseklészi. Od neho sa taktiež výmenou dostal v roku 1309 k Mátému Csákovi. Po jeho smrti (1321) ho vlastnil jeho príbuzný, český feudálny pán István Sternbergi. V roku 1332 ho do uhorských rúk odovzdal český kráľ Ján, následne bol kráľovským hradom. V roku 1385 ho nakrátko prevzali moravskí markgrófi a od nich, presnejšie od markgrófa Prokopa, ho dokázal kráľ Zsigmond Luxemburg získať späť pravdepodobne až v roku 1390. V roku 1394 daroval pevnosť Stiborovi Stiboricimu. Keď Stibor mladší zomrel (1434), hrad sa vrátil do vlastníctva panovníka, od ktorého ho získal Pongrác zo Szentmiklósa najprv do zálohy a potom od roku 1453 aj ako donáciu. V roku 1454 ho vymenil s Jánosom Hunyadim, ale vdova po Hunyadim, Erzsébet Szilágyi, hrad v roku 1457 vrátila Pongrácovi. Čoskoro sa stal majetkom kráľa Mátyása, ktorý ho dal v roku 1462 do zálohy grófom Szentgyörgyiovcom a potom ho v roku 1467 vymenil za hrad Devín (Dévény). V roku 1470 ho dal opäť do zálohy, tentoraz moravskému Miklósovi Kropach Newyedonimu, dvornému familiárovi a jeho manželke. Jeho syn Henrik ho v roku 1502 predal synovi Lőrinca zo Záblatia (Zablát) Györgyovi, ktorý ho o štyri mesiace neskôr prepísal na spišského prepošta Györgya Mekcseiho a jeho súrodencov. Od neho ho kúpil v roku 1511 Osvát Korlátkövi. Ferenc Nyári získal spolu s rukou Erzsébet Korlátkövi v roku 1534 aj hrad, ktorý po Nyáriho smrti v roku 1551 prešiel v zmysle Nyáriho testamentu na jeho príbuzenstvo. Nyáriovci potom vlastnili hrad až do jeho zániku.
V roku 1691 bol hrad poškodený zásahom blesku. Počas Rákócziho povstania kuruci krátko po bitke pri Zvolene (Zólyom) v roku 1703 obsadili Branč (Berencs), v roku 1707 ho získala späť armáda Guida von Starhemberga a dala ho zbúrať. Na území kamenného hradu, ktorý roky rozoberali obyvatelia okolia, sa v roku 1932 uskutočnil archeologický výskum menšieho rozsahu. Obnova jeho zrúcaniny sa začal v poslednom desaťročí 20. storočia.
Najstaršou centrálnou časťou hradu postavenou v 13. storočí bola veža obdĺžnikového pôdorysu s dvoma traktami, vonkajšími rozmermi 18,5×14 metrov a múrmi hrubými 3 metre. Je pravdepodobné, že vyvýšenú plošinu hradného vrchu obklopoval múr spojený s vežou, avšak tento múr alebo palisáda počas neskorších prestavieb zmizla. Priekopa obklopujúca hradný vrch je aj dnes dobre viditeľná.
Pramene z roku 1336 informujú o opevňovacích prácach. V 14. storočí bol v rámci výstavby hrad na západ od veže rozšírený o nádvorie nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu a palác. Po roku 1394 sa začali ďalšie prestavby, ich pozostatkami sú tesané kamene a stĺpy, ktoré sa objavili na prízemí veže. Z rovnakého obdobia pochádza výstavba múrov chráneného územia za hradnou priekopou.
Ďalšia veľká prestavba sa začala v čase Ferenca Nyáriho v roku 1539. V tom čase boli postavené malé bašty s delovými strieľňami na západnej strane hradu, ako aj severovýchodná kruhová delová veža. Pri výstavbe bola použitá aj časť materiálu z múrov bývalej hradnej priekopy.
V prvej polovici 16. storočia postavili vežami opevnené múry vonkajšieho hradu pozdĺž vonkajšej strany stredovekej hradnej priekopy. Múry nepravidelného polygonálneho pôdorysu obklopujú územie tiahnuce sa v smere z východu na západ približne v tvare oválu. Na južnej a západnej strane múrov postavili polkruhové strážne veže, severozápadnú stranu opevňovala veža kruhového pôdorysu a na východnej strane sa zachoval jeden úsek hrubého múru lomenej línie. Brána vonkajšieho hradu stála na severovýchodnej strane.
V 17. storočí ďalej opevňovali najzraniteľnejšiu východnú stranu. Na malej vyvýšenine a zároveň výbežku vonkajšieho hradu tiahnucom sa na východ postavili taliansku baštu a na severovýchodnej strane v blízkosti brány vyhotovili ďalšiu podobnú baštu. Hradnú bránu v jej blízkosti tiež prestavali, vytvorili tu strážne stanovište.
Zdroje:
MVV Nyitra 1899. 145–146.
Thaly 1905. I. 32, 126.
Takáts 1907. 738.
Fügedi 1977. 107–108.
Györffy ÁMF 1987. IV. 354–356.
KMTL 98.
Engel 1996. I. 277.
Könyöki 2000. 65–67.
Plaček–Bóna 2007. 71–74.
Neumann 2007. 48–51, 87–89, 103.
Fotografie:
Juhozápadná bašta vnútorného hradu
Zrúcanina hradu z juhozápadu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Berencsváralja – Berencs, 192–193.