Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Szencsebelleg, Bars vm.
Sk Podhájska
48°10.665 S
018°20.388 V
Obec Svätuša (Szencse) sa nachádzala 26 km juhozápadne od Levíc (Léva) v západnej časti Hronskej pahorkatiny. V roku 1960 sa zlúčila s obcou Belek (Kisbelleg) pod názvom Podhájska. Zjednotenú obec spomínajú pramene v maďarskom jazyku ako Szencsebelleg alebo Bellegszencse. Vo vzdialenosti 320 metrov východne až juhovýchodne od kostola v Svätuši, na vyvýšenine obklopenej priekopou na kopci týčiacom sa nad východným okrajom obce, stála kedysi pevnosť (162 m.n.m.). V Prvom vojenskom prieskume (1763–1787) bolo ešte uvedené miesto hradu označené nápisom “alte Schanz”. Miestni obyvatelia ho poznajú ako Tatárhányás.
O hrade nie sú známe žiadne písomné údaje, jeho existenciu je možné datovať do Arpádovskej doby. Obec sa stala šľachtickým majetkom v roku 1258, kedy ju od kráľa získal jeden z členov vetvy rodu Hontpázmányiovcov András a od tej doby boli v priebehu 13. storočia tunajšími statkármi on a jeho potomkovia . Polohu hradu opisuje Alexander Ruttkay ako “motte kopec s veľmi dobrým držaním asymetrického umiestnenia”. Podľa neho tu mohla stáť pevnosť drevozemnej konštrukcie. Nenašiel stopy po výstavbe murovaním, jej stopy sa neobjavili ani pri orbe. Uprostred plošiny predpokladal drevenú vežu. Výskumný materiál sa nachádza v archíve Archeologického ústavu v Nitre, prieskum areálu hradu vykonali E. Blažová a M. Bartík (pozri Ruttkay, 2007).
Počas prieskumu v teréne (23. marec 2014) našli autori tejto knihy územie hradu zbavené vegetácie a zarovnané strojmi. Jeho plošina približne kruhového pôdorysu má priemer 17 metrov a na východnej, severovýchodnej a severnej strane ju obklopuje priekopa. Na západnej a juhozápadnej strane hradu nebolo potrebné vytvoriť priekopu, pretože tam je terén značne strmý. Vnútorné územie hradu sa týči vo výške 4–5 metrov nad dnom priekopy. Na zarovnanom povrchu nie sú viditeľné stopy stavby.
Zdroje:
Györffy ÁMF 1966. 477.
PDOS I/1. 276.
Ruttkay 2006. 394.
Ruttkay 2007. 285.
Fotografia:
Hradný vrch Svätuše z východu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Szencsebelleg, 1088–1089.