Podhradie – Topoľčiansky hrad
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Kővárhely, Nyitra vm.
Sk Podhradie
48°39.502 S
018°02.960 V
Obec Podhradie (Kővárhely) leží 15 km severozápadne od Topoľčian (Nagytapolcsány). Na kopci vysokom 490 metrov, ktorý sa týči priamo nad južným koncom obce, stojí impozantná zrúcanina Topoľčianskeho (Tapolcsány alebo Nagytapolcsány) hradu.
Panstvo bolo v roku 1235 v rukách koniarskeho majstra Dénesa z rodu Türje. Pred rokom 1283 sa za neznámych okolností dostal do vlastníctva Mátého (II.) Csáka; možno práve on dal postaviť hrad, o ktorom pochádza prvá zmienka z roku 1318. Topoľčiansky (Tapolcsány) hrad bol popri Trenčianskom (Trencsén) druhou dôležitou provinčnou panskou rezidenciou Mátého (III.) Csáka a v tomto období získal aj dôležité postavenie súdneho miesta. Po smrti Mátého (1321) patril kráľovi Károlyovi I., neskôr sa dostal do správy Lászlóa Oppelniho. Kráľ Zsigmond Luxemburgi ho v roku 1389 dal Frankovi a Simonovi Szécsényiovcom, od roku 1411 ho vlastnil László, syn Franka Szécsényiho. Jeho syn László dal v roku 1434 polovicu hradu do zálohy Péterovi “Csehovi” Lévaimu, za čo na oplátku získal polovicu mesta Topoľčany. V roku 1447 vládol hradu husita Giskra, ktorý ho však onedlho odovzdal Lászlóovi Szécsényimu ml.. On potom ešte pred rokom 1459 predal polovicu hradu Mihályovi Országovi, ktorý od neho získal v roku 1459 aj druhú polovicu ako zálohu. Po smrti Lászlóa Szécsényiho v roku 1461 získal Mihály Ország spolu s Albertom Losoncim pevnosť definitívne. Po vymretí mužskej vetvy rodiny Országovcov (1567) patril hrad Kráľovskej komore a potom ho čiastočne prostredníctvom sobáša s Annou Losonczi získal okolo roku 1595 Zsigmond Forgách. Potom ho dlho vlastnila rodina Forgáchovcov, ako sídlo však zohrával úlohu iba krátko, pretože Forgáchovci sa začiatkom 17. storočia presťahovali do svojho kaštieľa postaveného v neďalekých Tovarníkoch (Tavarnok) (tento kaštieľ dal postaviť Ferenc Forgách, nitriansky (nyitrai) biskup a neskôr ostrihomský (esztergomi) arcibiskup v rokoch 1600–1610).
Počas vojen s Turkami a protihabsburgských hnutí bol hrad v priebehu 17. storočia viackrát poškodený, ale vždy ho opravili. Poukazuje na to medzi inými aj súpis majetku z roku 1671, v ktorom sa spomína, že hrad bol síce poškodený, ale ešte stále sa považuje za bezpečný a schopný obrany a disponuje aj určitou výzbrojou. Počas Rákócziho povstania niekoľkokrát zmenil majiteľa, po zrade kuruckého brigadíra Lászlóa Ocskayho ho 28. augusta 1708 obsadili cisárske vojská. Po Satumarskom (Szatmári) mieri (1711) boli skonfiškované hrady a panstvá Simona Forgácha, ktorý odišiel do vyhnanstva s Rákóczim, takže aj Topoľčany (Tapolcsány) sa dostali pod Kráľovskú komoru. Chátrajúci hrad sa stal opusteným, ale čiastočne bol aj naďalej udržiavaný. Bolo to predovšetkým vďaka tomu, že na jeho území stála kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, ktorá slúžila veriacim z Podhradia (Kővárhely) až do konca 18. storočia, nový kostol bol dole v obci postavený až neskôr. V roku 1714 získal topoľčianske hradné panstvo Péter Berényi, v roku 1733 sa stal majetkom rodiny Traunovej. Poslednými vlastníkmi hradu boli Stummerovci, ktorí v roku 1868 kúpili aj kaštieľ v Tovarníkoch (Tavarnok). Rozpadajúci sa hrad dal čiastočne zakonzervovať a prestavať v romantickom slohu barón Ágoston Stummer. Opravy sa sústredili predovšetkým na vežu, ktorá získala svoju súčasnú podobu v rokoch 1888 až 1898. Opravné práce na hrade vykonali Stummerovci naposledy v roku 1925.
Najstaršou časťou hradu je obytná veža štvorcového pôdorysu rozlohy 9×9 metrov, ktorá bola postavená na severnom výbežku skalného areálu hradu. Pôvodný vchod do štvorpodlažnej veže bol na druhom podlaží, avšak pri neskorších prestavbách bol presunutý vyššie, na štvrté podlažie. Veža a hradný múr polkruhového pôdorysu s polomerom približne 25 metrov, ktorý ju obklopoval z južnej strany, boli postavené v prvej polovici 14. storočia. Hradný múr hrúbky 2–2,5 metra zatvára hradné nádvorie tak, že sa pripája k východnej a západnej strane veže. Na štíte múru bola hradbová ochodza, ktorej západný roh končil v úzkej chodbe. Hrad (vnútorný) bol obklopený polkruhovou suchou priekopou vytesanou do skaly, cez ktorú viedol most k bráne otvorenej na východnej strane hradného múru. Táto priekopa je v súčasnosti z veľkej časti zaplnená.
Na začiatku 15. storočia pri ďalšej výstavbe postavili zvonku pred polkruhovú južnú časť hradného múru zo 14. storočia vo vzdialenosti približne 2-3,5 metra nižší múr. Tento hradný múr vytvoril priechod, ktorý na severozápadnom konci chránila menšia veža. V 15. storočí postavili vo východnej časti vnútorného hradu trojpodlažnú palácovú budovu. Prestavali aj obytnú vežu, ktorá mala po prestavbe iba obrannú funkciu.
Múr vonkajšieho hradu obklopujúci približne 140×55 metrový areál vnútorného hradu postavili v prvej polovici 16. storočia. Tento hradný múr bol postavený v nepravidelnom polygonálnom tvare takmer symetrickom na jeho os v smere zo severu na juh s hradbovými ochodzami pozdĺž koruny múru a rímsou so strieľňami. Vonkajší hrad mal dve brány – na východnej a západnej strane a južný úsek hradného múru opevnili aj menšou baštou päťuholníkového pôdorysu.
V druhej polovici 16. storočia došlo aj k ďalšej modernizácii vnútorného hradu. Múry boli zvýšené a vybavené strieľňami. Na prelome 16. a 17. storočia postavili na nádvorí vnútorného hradu budovy opreté o hradný múr a niekdajší palác vo východnej časti hradného nádvoria zastrešili a prestavali na kaplnku.
V priebehu 17. storočia prebehli ďalšie veľké prestavby. V okolí brán vonkajšieho hradu boli postavené strážne budovy a na nádvorí postavili hospodárske budovy. V tom čase vybudovali múr uzatvárajúci východný a západný roh vonkajšieho hradu, ktorým vytvorili pri oboch rohoch priestory trojuholníkového pôdorysu. Potom bol postavený ďalší vonkajší areál hradu napojený na východnú stranu vonkajšieho hradu, ktorého rozloha bola približne 95×45 metrov a jeho obranné múry posilňovali na južnej strane dve malé polkruhové veže a v severnej polovici jedna veža. Vstup do východného vonkajšieho hradu sa otváral na jeho východnej strane. V priebehu storočia sa uskutočnili menšie prestavby a úpravy aj na nádvorí vnútorného hradu.
V 19. storočí sa popri konzervačných prácach realizovala iba jedna významnejšia výstavba, keď navýšili obytnú vežu zo 14. storočia a v tomto období získala aj strmú sedlovú strechu.
Zdroje:
MVV Nyitra 1899. 521–522.
Thaly 1905. I. 284, 302–303, 305–306.
Fügedi 1977. 203.
Györffy ÁMF 1987. IV. 473–474.
KMTL 660.
Engel 1996. I. 439–440.
Könyöki 2000. 181–182.
Kristó 2001. 36–37.
Plaček–Bóna 2007. 305–308.
Fotografia:
Centrálna časť Topoľčianskeho hradu z juhovýchodu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Kővárhely – Tapolcsány vára, 662–664.