Podunajské Biskupice – kostol

Karczag Ákos – Szabó Tibor

H Pozsony, Pozsony vm.

Sk Bratislava

D Pressburg

48°07.452 S

017°12.588 V

↠ Prejdite na mapu

Podunajské Biskupice (Pozsonypüspöki) nachádzajúce sa na pravom brehu Malého Dunaja sú súčasťou Bratislavy (Pozsony) od roku 1972. V centrálnej časti obce, ktorá leží 7 km juhovýchodne od centra Bratislavy, sa nachádza kedysi opevnený katolícky kostol zasvätený biskupovi svätému Mikulášovi.

Kostol postavený v ranogotickom slohu stál už v roku 1221 (jeho svätyňa, sakristia a veža sa zachovali z 13. storočia). V prvej polovici 14. storočia na ňom prebiehali menšie práce. K jeho výraznejšej prestavbe došlo okolo roku 1480, v tom čase dostal aj novú klenbu. Hoci ho obklopoval pevný obranný múr, v roku 1683 ho Turci spustošili.

Kostolná pevnosť získal významnú vojenskú úlohu počas Rákócziho povstania v roku 1704. Vojská hlavného generála Miklósa Bercsényiho sa tu vtedy pri kostole a valovom opevnení obklopujúcom mestozrazili nielen s nemeckými cisárskymi jednotkami, ale aj dánskymi žoldnierskymi plukmi, ktoré boli naverbované na ich posilnenie.

Dňa 19. apríla 1704 sa 1500 pešiakov, takmer 6 cisárskych a 2 dánske prápory, pod vedením dánskeho generála Trampeho vydalo na ozbrojených lodiach vytlačiť zo Žitného Ostrova (Csallóköz) kurucov, ktorí tam uskutočňovali nájazdy. Ich prvý vojenský manéver bol zameraný na vyhnanie kurucov z okolia Biskupíc (Püspöki). Trhové mesto už bolo v tom čase opevnené obrannou priekopou a valom, jeho kostolný hrad bol tiež v obranyschopnom stave a na obranu bol vhodný aj cintorín obklopený valmi, ktoré pôvodne vytvorili proti povodniam Dunaja. Cisárske vojsko plaviace sa na východ po hlavnom ramene Dunaja najprv zaregistroval na úsvite 20. apríla kurucký predvoj na jednom z ostrovov Dunaja a okamžite na nich spustil streľbu z pušiek. Lode zakotvili, 4,5 kilometrov západne od mesta sa cisárska armáda zoradila a vydala sa smerom do Biskupíc. Prieskumná jednotka zložená z 24 mužov a vedená kapitánom Fürstenbergom vyhnala kurucov z jedného pevnejšieho valu a bez väčších bojov dosiahla okraj obce. Čoskoro sa k nim pridal ako posila dánsky prápor, asi 150 vojakov, na čele s dánskym podplukovníkom Malmoem. Kuruci, ktorí utiekli z valov, opevneného kostola a spomedzi domov, opäť zjednotili svoje rozptýlené jednotky na druhom konci obce, medzitým jednotky Malmoea a Fürstenberga vpochodovali do mesta a z opatrnosti sa stiahli za hradný kostol. Len čo sa usadili a pripravili na obranu, objavila sa jednotka kurucov zložená zo 4000 mužov opäť pripravených na boj, ku ktorým sa pridalo aj miestne obyvateľstvo. Obkľúčili kostol a napadli Dánov a Nemcov. Proti presile sa cisársky oddiel dostával do čoraz beznádejnejšej situácie, preto Trampe vyslal predpoludním na ich podporu ešte jeden dánsky prápor. Posilnené cisárske vojsko na čele s plukovníkom Virmondom pokračovalo v boji, ktorý sa rozšíril aj do oblasti domov okolo kostola. Ani to však nestačilo na porážku kurucov, preto preikli poobede do obce Trampeho ďalšie regimenty. Ľavé krídlo jeho armády vytlačilo kurucov z okolia kostola. V dôsledku ich útoku kuruci vyprázdnili poobede Biskupice a dánsky plukovník sa pomstil na obyvateľoch tak, že vypálil celé mestečko do tla.

Keď sa Bercsényi dopočul o zrážke, ešte v ten deň poslal do Biskupíc (Püspöki) niekoľko tisíc mužov. Prostredníctvom svojich špiónov sa Trampe čoskoro dozvedel o blížiacich sa kurucoch a rozhodol sa, že v noci z 20. na 21. obec vyprázdni. Armáda hlavného strážmajstra Lőrinca Pekryho a plukovníka Lászlóa Ocskayho, ktorá dorazila na miesto predchádzajúcich bojov po západe slnka, okamžite zahájila taký prudký útok, že stiahnutie cisárskych vojsk sa zmenilo na panický útek. Z obkľúčenia kurucov sa dokázalo vyslobodiť 200 dánskych pešiakov obkľúčených v opevnených častiach obce, najmä v hradom kostole, iba vďaka odhodlaniu podplukovníka Malmoea. Pri snahe dostať sa na lode sa v dôsledku veľkej tlačenice utopilo niekoľko ľudí. Počas bojov zblízka sa pri ústupe ťažko zranil aj Trampe a 25. apríla v Bratislave (Pozsony) zomrel. Kuruci teda obec opäť ovládli, avšak začiatkom mája 1704 cisárske vojská opäť získali nadvládu nad Žitným Ostrovom (Csallóköz) a spolu s ním aj nad Biskupicami. Takmer úplne zničené trhové mesto sa už nikdy nedostalo do kuruckých rúk.

Poškodenie kostola, ku ktorému došlo počas tureckých a kuruckých čias, sa podarilo opraviť až medzi rokmi 1751 a 1755, dlho po porážke Rákócziho povstania. V roku 1889 vybavili svätyňu farebnými oknami. Pri obnove v roku 1937 rozšírili kostol o nové bočné lode a pribudli aj barokové doplnky. V roku 2015 sa začalo odkrývanie a reštaurovanie stredovekých fresiek svätyne.

V Primaciálnom archíve (T-165) v Ostrihome (Esztergom) sa zachovala mapa z roku 1781, ktorú vyhotovil arcibiskupský inžinier Georg Jáczyg, ktorá zobrazuje ešte zachovaný, opornými piliermi posilnený vysoký obranný múr obklopujúci kostol v Podunajských Biskupiciach (Pozsonypüspöki). Tento múr pochádzajúci pravdepodobne zo 16. storočia je v súčasnosti takmer úplne zničený. Podľa slov Pétera Nagya Püspökiho jeho južný–juhovýchodný–východný úsek zo strany pri vozovke sa ešte v prvých desaťročia 20. storočia týčil do výšky viac ako dva metre (jeho pôvodná výška bola 3-4 metre). Tento tehlový múr dal v 30-tych rokov 20. storočia obložiť kamenným obkladom dekan a farár János E. Tyukoss. Po doplnení umelej cesty vedľa múru a uložení vrstiev vozovky je už aj tak znížený obranný múr v súčasnosti iba meter vysoké nevýrazné kamenné oplotenie, ktoré pred poveternostnými vplyvmi chráni betónový obklad.

Ako už bolo spomenuté, trhové mesto Biskupíc (Püspöki), chránila pravdepodobne od 17. storočia priekopa aj val. Podľa výskumu Kálmána Thalyho dal Miklós Bercsényi začiatkom roka 1704 postaviť nový val pri Biskupiciach, aby odtiaľ mohli sledovať pohyb nepriateľa očakávaného od Bratislavy (Pozsony). Kuruckú pechotu umiestnenú vo valoch viedol Ferenc Rétey. Po vyššie opísanej bitke z roku 1704 medzi cisárskymi a kuruckými vojskami sa už mestským opevneniam neušla žiadna osobitná vojenská úloha. Po uplynutí kuruckých čias sa v 20-tych rokoch 18. storočia začalo s búraním valu, keďže bránil rozvoju a rozširovaniu obce. To všetko sa ešte urýchlilo po roku 1760, keď arcibiskupský miestodržiteľ István Ormosdy štvornásobným zväčšením vnútorných parciel prakticky znovu vybudoval Biskupice. V dôsledku toho už na Prvom vojenskom prieskume nie sú viditeľné valy a priekopy chrániace mesto a na rohovej kresbe svojej mapy z roku 1781 vedel Georg Jáczyg zobraziť náhľad na opevnenia mesta iba z počutia. Matej Bel vo svojom zväzku zo začiatku 30-tych rokov 18. storočia, v ktorom opisuje Bratislavskú (Pozsony) župu, spomína pri rozoberaní historických údajov aj brány valov v Biskupiciach a Arnold Ipolyi sa v roku 1859 zmieňuje o schátralých múroch pripomínajúcich opevnenie.

Koncom 60-tych rokov 20. storočia boli ešte určité úseky vodnej priekopy okolo trhového mesta viditeľné. Z ich smeru bolo možné predpokladať, že priekopa a val pravdepodobne sledovali tvar obce v smere zo severozápadu na juhovýchod, ktorá mohla mať približne obdĺžnikový pôdorys s dvoma bránami. Podľa opisu Pétera Nagya Püspökiho mohla byť šírka vodných priekop v rozsahu 20 až 30 metrov a ich hĺbka dosahovala 7 metrov. Na základe poznatkov o rozmeroch vodnej priekopy odhadol tiež výšku niekdajšieho obranného valu na 4-5 metrov. V dôsledku zástavby a terénnych úprav po starých priekopách dnes už niet ani stopy.

Zdroje:

Ipolyi 1859. 129.

Thaly 1885–1892. III. 95, 121, 131, 140, 153–154.

MVV Pozsony 1904. 104.

SÚPIS II. 494.

Püspöki Nagy 1968. 104–111, 171–175, 177–180, 49. kép, 57. kép.

Könyöki 2000. 258.

Szelepcsényi 2013. 8–12.

Püspöki Nagy 2016. 23, 25, 32–33.

Sípos 2016. 521–522.

Püspöki Nagy Péter levélbeli közlései, 2017.

Fotografia:

Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach

Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Pozsony-Pozsonypüspöki – templom, 975–977.