Pukanec
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Bakabánya, Hont vm.
Sk Pukanec
D Pukantz
48°21.063 S
018°43.563 V
Mesto Pukanec (Bakabánya) sa nachádza 20 km severovýchodne od Levíc (Léva) a jeho jadrom bola banícka osada založená v roku 1075. Hradný kostol a múrmi opevnené mesto zohrali v tureckých časoch dôležitú úlohu pri ochrane čoraz ohrozenejšej Hontianskej (Hont) a Zvolenskej (Zólyom) župy.
V roku 1560 dostala Komora pokyn, aby previedla peniaze na obnovu a posilnenie tunajšieho kostola. Na základe rozhodnutia zhromaždenia banských miest v roku 1565 prišlo do mesta Pukanec (Bakabánya), ktoré bolo najviac vystavené tureckým útokom päťdesiat vojakov spomedzi tých, ktorých vyslal kráľ; zvyšných vojakov rozdelili medzi Banskú Bystricu (Besztercebánya) a Banskú Štiavnicu (Selmecbánya). V roku 1569 nariadili obohnať mesto obrannými múrmi a realizáciu výstavby nariadili vykonať poddaným piatich žúp (Oravská (Árva), Turčianska (Turóc), Hontianska (Hont), Zvolenská (Zólyom) a Tekovská (Bars)). Vo veci nákladov výstavby mestských hradieb požiadal Pukanec o podporu zhromaždenie banských miest, ktoré prispelo na výdavky sumou 300 forintov. Tento obranný múr, ktorý postavili medzi rokmi 1569 a 1578 bol však prevažne z drevených dosiek. V roku 1575 novohradský beg vyzval Pukanec, aby sa vzdal, čo však vedenie mesta odmietlo. V tom istom roku žiadali občania premiestnenie vojakov (bezvýsledne), pretože tu slúžiaci veľký počet stráží bol zdrojom mnohých miestnych sporov. Od roku 1577 sa urýchlili práce na výstavbe obranného múru okolo mesta. V roku 1578 uskutočňovali Turci nájazdy v okolí Pukanca, ale obec nenapadli. Tiež v roku 1578 snem rozhodol, že múr z dosiek je potrebné prestavať na kamenný. V rokoch 1578 až 1583 sa v Pukanci stavali opevnenia najmä pod dohľadom hlavného architekta banského regiónu Giulia Ferrariho, na riadení ktorých sa podieľal aj János Gasparics. Záznam o posilnení múrov pochádza aj z roku 1585. Pri výstavbe opevnenia bolo v meste zbúraných približne šesťdesiat domov, proti čomu obyvateľstvo vehementne protestovalo. V 40-tych rokoch 17. storočia začali turecké vojská, ktoré sa zhromažďovali na území Budína (Buda) a následne pustošili v Hontianskej (Hont) a Tekovskej (Bars) župe, robiť nájazdy smerom k Pukancu. V noci na 1. októbra 1640 Turci zaútočili na mesto a podpálili ho.
V zmysle vyhlášky Národného zhromaždenia a so súhlasom kráľa Ferdinánda III. bolo v roku 1655 vyslaných do ohrozeného Pukanca (Bakabánya) 100 vojakov a panovník prikázal banským mestám, aby prispeli na opravu a údržbu mestského opevnenia. To všetko sa však podarilo uskutočniť až v roku 1659. V dôsledku ďalšieho útoku Turkov boli v roku 1664 z veľkej časti zničené opevnenia Pukanca; Turci, ktorí náhle vpadli do mesta, domy vyplienili a podpálili väčšinu obyvateľstva vyvraždili. Po ich ústupe a po opatreniach Sándora Thurzóa bol kostol onedlho obohnaný silným hradným múrom. Počas Rákócziho vojny za nezávislosť v roku 1703 obsadili mesto kuruci a neskôr v období ich ústupu od roku 1709 tu bol umiestnený značný počet cisárskych stráží. Po Satumarskom (szatmári) mieri (1. máj 1711) boli obranné opevnenia opäť obnovené a ešte niekoľko desaťročí udržiavané. Podľa záznamov svedčil nápis pod erbom pri Dolnej bráne svedčil o renovácii brány v roku 1737. S búraním mestských hradieb sa potom začalo približne na konci 18. storočia a takmer nepretržite prebiehalo aj v 19. storočí. Nakoniec dal Dolnú bránu, ktorá bola postavená počas stavebných prác v rokoch 1578–1595, zbúrať v roku 1899 mestský notár Július Ciglan, a to bez súhlasu predstaviteľov mesta.
Kostol v Pukanci (Bakabánya) bol v čase husitských vojen, teda v polovici 15. storočia, pravdepodobne obohnaný kamenným hradným múrom a aj obec okolo kostola už bola obohnaná dreveným latovým opevnením. V čase postupu Turkov bol obranný múr kostola posilnený. Výsledok výstavby mestských hradieb, ktorá bola nariadená v roku 1562, najlepšie zobrazuje perokresba Nicola Angieliniho vyhotovená v rokoch 1572–1573. Podľa nej obklopoval kostol oválny obranný múr a na jeho vonkajšej strane bola priekopa. Na západnej strane sa týčila veža brány obranného múru, ktorá bola pôvodne vysoká štyri podlažia. K bráne vytvorenej na dolnom podlaží veže sa dalo dostať cez most vedúci ponad obrannú priekopu kostola. Podľa Angieliniho nákresu bol kostol okrem spomínanej oválnej obrannej priekopy obohnaný aj druhým múrom nepravidelného polygonálneho tvaru, ktorý bol otvorený smerom dozadu a opevnením vežami a výbežkami. K tomuto druhému obrannému múru bol pripojený na južnej a severnej strane obranný múr obklopujúci mesto, ktorý bol čiastočne vybudovaný z kameňa. Múry boli podľa nákresu Angieliniho posilnené štvorcovými obrannými vežami otvorenými smerom dozadu.
Mestské hradby mali dve hlavné brány. Dolná brána stála južne od farského kostola, v blízkosti križovatky dnešnej Dlhej ulice a ulice Čierne blato. Táto obdĺžniková dvojpodlažná bránová veža bola zbúraná v roku 1899. Druhou dôležitou mestskou bránou bola tzv. Horná brána pri niekdajšej Klopačke. Stála pravdepodobne v severovýchodnej časti mesta v blízkosti miesta, kde sa dnes stretávajú Dlhá a Krížna ulica, naposledy sa spomína v roku 1799. Okrem dvoch hlavných brán boli v mestských hradbách vybudované aj dve menšie pešie brány. Okrem toho sa v písomnom prameni uvádza, že cesta do Banskej Štiavnice (Selmecbánya) viedla cez “bránu Slúk”, avšak jej poloha je neistá.
Opevnenie mesta zobrazené na nákrese Angieliniho sa počas stavebných prác v rokoch 1578 až 1595 nepodarilo úplne dokončiť; pri opise neskorších tureckých útokov v rokoch 1640 a 1664 sú spomínané ešte aj drevené obranné steny. Je potrebné poznamenať, že v smere na západ mimo mesta, na kopci Stará Baňa, v blízkosti dnešnej Vodnej ulice bola postavená strážna veža, ktorá bola známa pod názvom Turnička. Táto veža bola súčasťou reťaze strážnych veží banských miest v 16. storočí. V súčasnosti po nej už niet ani stopy. Územie mesta ohradené múrmi a drevenými latami bolo v smere od severozápadu na juhovýchod dlhé 350 metrov a v smere zo severovýchodu na juhozápad široké približne 240 metrov.
Opevnenia zobrazené Angielinim boli v roku 1664 z veľkej časti zničené. Z nových talianskych baštových obranných múrov postavených počas nasledujúcich desaťročí sa dodnes zachovali iba dve bašty v blízkosti kostola na východnej a juhovýchodnej strane. V roku 1938 ešte Václav Mencl zobrazil tretiu päťuholníkovú baštu na južnej strane, resp. aj vežu Dolnej brány, ktorá už bola v tom čase zbúraná. Dnes viditeľné dve bašty a kurtína (spojovací múr) medzi nimi stoja takmer úplne neporušené, výška múrov dosahuje 5 metrov. Dĺžka prednej línie východnej bašty je 20 metrov, pričom dĺžka prednej línie bašty na juhovýchodnej strane postavenej v blízkosti niekdajšej Dolnej brány je 16 metrov. Dĺžka kurtiny medzi dvoma baštami je 62 metrov. V predpolí bášt bol vytvorený mestský park.
Zdroje:
Szitnyai 1893. 133, 140.
Geőcze 1894. 672.
Matunák 1904. 67, 81.
Thaly 1905. II. 154, 156, 161, 237.
MVV Hont 1906. 29.
Demkó 1914. 224, 229.
Relković 1913. 525, 527, 530.
Relković 1916. 427–428.
Pataki 1931. 125.
Haiczl 1933. 64.
Mencl 1938. 139, 141.
Marosi 1974. 45.
SÚPIS II. 580–582.
Pesty 1984. 52.
Domokos 2000. 53.
Kisari Balla 2000. 186, 562.
Bél 2004a. 17–20, 22.
Tolnai 2011. 46–47.
Fotografia:
Časť mestských hradieb a ich východná bašta
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Bakabánya, 139–141.