Rusovce – Bergl
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Oroszvár, Moson vm.
Sk Rusovce
D Karlburg
48°03.350 S
017°08.965 V
Obec Rusovce (Oroszvár) leží 8 km od centra Bratislavy (Pozsony) na pravom brehu Dunaja. Vo vzdialenosti 200 metrov severovýchodne od kostola stál na okraji obce nad dnes už vyschnutým mŕtvym ramenom Dunaja stredoveký hrad postavený na približne 7 metrov vysokej umelo vytvorenej bývalej vyvýšenine nazývanej Bergl (140 m.n.m.).
Dňa 4. mája 1266 daroval kráľ Béla IV. panstvo Rusoviec (Oroszvár) s mýtom, všetkými ziskami a súčasťami trenčianskemu (trencsényi) išpánovi Herrandovi z rodu Héder a jeho potomkom do trvalého vlastníctva. Podľa Györgya Györffyho dal hrad postaviť išpán Herrand, ktorý pri svojom ťažení v roku 1271 vypálil český kráľ Ottokár. V tom čase sa spomínal pod nemeckým názvom Kerfel(en)burg. Györffy dodáva, že tento hrad je pravdepodobne možné stotožniť s pevnosťou nazvanou Kervelburg, ktorú v roku 1289 obsadilo rakúske knieža Albert. Okolnosti zničenia hradu nie sú známe, viac historických údajov sa o ňom nezachovalo.
Na území hradu prvýkrát uskutočnil vykopávky Ágost Sőtér v októbri 1888. Odkryl takmer 7 metrov dlhý stredoveký múr hrúbky 3,25 metra a našiel aj iné pozostatky múrov. Sőtér však v tom čase hľadal predovšetkým rímske pamiatky, presnejšie stopy niekdajšej Gerulaty.
K archeologickému prieskumu stredovekého hradu, presnejšie záchrane jeho nálezov, došlo až v polovici 60-tych rokov 20. storočia. Výskum sa začal z toho dôvodu, že za účelom spevnenia hrádze Dunaja začali pracovné stroje so súhlasom miestneho vedenia vykopávať a odvážať zeminu hradného vrchu, avšak na juhovýchodnej strane, na úpätí motte narazili na ruiny z rímskeho obdobia. Zemné práce boli zastavené a archeológovia čoskoro zistili, že pod vrchom sa môže nachádzať zrúcanina starovekej Gerulaty, ktorej polohu pred 60 rokmi predpokladal Sőtér práve na tomto mieste. Na jeseň v roku 1961 sa uskutočnila iba krátka záchrana nálezov. Pri vykopávkach v rokoch 1964 až 1972 sa potvrdilo, že na tomto území, na brehu Dunaja v čase, keď tu ešte nestála neskoršia umelá vyvýšenina, stála najprv v druhej polovici 1. storočia pevnosť (vojenský tábor) z rímskeho obdobia, ktorú neskôr prestavali. Výskum tiež odhalil, že po zničení Gerulaty postavili v stredoveku vo viacerých vrstvách na jej ruinách umelú vyvýšeninu, na ktorú boli časom umiestnené rôzne stavby. Našli sa stopy chatrče pravdepodobne obývanej Slovanmi, ktorá bola zapustená do zeme do vrstvy bezprostredne nad rímskymi ruinami, ako aj úlomky črepov z 10. storočia. Ďalšiu vrstvu hrubú 3 metre datovali nálezy z 11–12. storočia (úlomky keramiky). Archeológovia predpokladali existenciu dreveného hradu v tomto období. Po jeho zničení bola v druhej polovici 13. storočia postavená obytná veža, ktorá už stála ma plošine motte dvíhajúcej sa sedem metrov nad rímskymi ruinami (toto bola centrálna stavba hradu, ktorý postavil išpán Herrand).
V rokoch 1964–1965 sa podarilo odkryť iba malé základy tejto kamennej veže pri juhovýchodnom okraji hradného vrchu tiahnuceho sa v smere zo severozápadu na juhovýchod (pozri pôdorys H. Albrechta). Vyvýšenina, na ktorej stála veža z 13. Storočia, bola v smere zo severozápadu na juhovýchod dlhá asi 9,5 metra. Základové múry veže opísané Jánom Dekanom boli hrubé 3 metre, našli sa v nich druhotne použité rímske tehly a kamene a vedľa nich kúsok úlomku črepu sivej farby, ktorý bol datovaný do obdobia začiatku 14. storočia. Na vyvýšenine sa nenašli stopy inej kamennej budovy, resp. priekopy alebo valu, motte bolo chránené predovšetkým ramenom Dunaja a močaristým územím.
Najvrchnejšiu vrstvu zeminy nechala navŕšiť na hradný vrch v roku 1889 grófka Henckel von Donnersmarck, rod. Laura Kászonyi (1836–1905), ktorá bola ovdovenou paňou kaštieľa v Rusovciach (Oroszvár), ktorý bol postavený rokoch 1841–1844 iba 400 metrov južne od vrchu. Grófka nenariadila iba navýšenie vrchu, ale aj jeho rozšírenie smerom na severozápad, pretože na ňom chcela vytvoriť letohrádok a aleju vedúcu nahor. Tento zásah značne poškodil nepatrné pozostatky hradnej veže a zmenil jej bezprostredné okolie. Potom už zostal hradný vrch v nezmenenej podobe, okrem ničivých vplyvov povodní na Dunaji, až kým sa na povrch nedostali vyššie spomínané rímske ruiny v 60-tych rokoch 20. storočia.
Umelá vyvýšenina bola po archeologickom výskume v plnom rozsahu zrovnaná buldozérom. Nasledovalo odkrytie a obnova ruiny z rímskeho obdobia (Gerulata), ktorá sa pod ňou nachádzala. V súčasnosti sú na mieste viditeľné iba zakonzervované pozostatky starovekej zrúcaniny.
Na záver je ešte dôležité poznamenať, že v období neskorého stredoveku existoval v obci aj hrad alebo castellum. Osoba, ktorá ho dala postaviť, je neznáma, v roku 1478 patril rodine Tompekovcov z Rusoviec (Oroszvár) (DL 45714.). V roku 1502 daroval Ulászló II. pevnosť a jeho panstvo manželke Józsu Varsányiho, pani Orsolyi a jej synom. V roku 1540 ho vlastnili Józsovia zo Sávolyu. Dnes po ňom niet ani stopy, jeho poloha je neistá. Možno stál na mieste kaštieľa z 19. storočia, ale bez archeologického výskumu ide zatiaľ len o predpoklad.
Zdroje:
Sőtér 1898. 240–245.
Dekan 1966. 145.
Polla–Slivka–Vallašek 1981. 386.
Habovštiak 1985. 263.
Györffy ÁMF IV. 170.
Ruttkay 2006. 394.
Mathédesz 2014. 88–91.
Fotografia:
Hradný vrch Rusoviec pred búraním na zábere A. Habovštiaka
Obrázok:
Pôdorys Rusoviec podľa H. Albrechta
Základové múry stredovekého hradu
Múry z rímskeho obdobia
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Oroszvár – Bergl, 902–903.