Rybník – Krivín
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Garamszőlős, Bars vm.
Sk Rybník
48°19.589 S
018°33.507 V
Obec Rybník (Garamszőlős) leží 10 km severozápadne od Levíc (Léva). Severne od obce na ľavom (východnom) brehu Hrona sa na 316 metrov vysokom vrchu Krivín nachádzajú stopy starého hradu.
Historické údaje o hrade nie sú známe. Na skalnatom vrchu tiahnucom sa v smere z juhozápadu na severovýchod bola založená horská osada už v praveku, ktorú je možné na základe tu nájdených nálezov datovať do halštatskej doby (staršia doba železná). Výstavbu hradu datoval Alojz Habovštiak do druhej polovice 9. storočia až prvej polovice 10. storočia. Črepy, ktoré na nálezisku našiel Anton Točík, neboli zverejnené, krátko zosumarizujúc doterajšie slovenské výskumy zopakoval Igor Hrubec datovanie Habovštiaka (PDOS I. 163.).
Habovštiak sa domnieval, že Krivín v Rybníku (Garamszőlős) bol postavený spoločne a v rovnakom období ako ďalšie tri hrady nablízku:Hronský Beňadik (Szentbenedekkő), Tlmače (Garamtolmács), Malé Kozmálovce (Kiskoszmály). Tieto podľa neho patrili do systému hradov v horskej úžine vedúcej z juhu na stredné Slovensko, ktorú nazval “Slovenskou bránou”, sledovali strategicky dôležitú cestu a navyše slúžili aj ako útočisko. Habovštiak si myslel, že miestne slovanské obyvateľstvo sa týmito hradmi bránilo pred Maďarmi, ktorí sa cez údolie Hronu snažili dostať k bohatým ložiskám rudy.
Podľa nášho názoru po páde Veľkej Moravy v rokoch 902 až 908, od začiatku 10. storočia nemohol vzniknúť ani v údolí Hronu organizovaný a trvalý odpor voči maďarským kmeňom, ktoré postupne ovládli aj územia severne od Dunaja. Je oveľa pravdepodobnejšie, že slovanské hrady postavené nad údolím rieky, vrátane Krivína, fungovali ešte nejaký čas po tomto období pod maďarskou nadvládou. Je však oprávnené predpokladať, že pevnosť postavená na Krivíne kontrolovala počas svojej existencie dôležitú cestu v horách vedúcu na severozápad popri Hrone.
Hrad pozostávajúcu z viacerých častí a tiahnuci sa v smere zo severovýchodu na juhozápad zaberal územie veľké 9,4 hektárov. Jeho celková dĺžka predstavovala 1050 metrov a maximálna šírka 160 metrov. Severozápadná strana vrchu Krivín smerom k Hronu je mimoriadne strmá, takmer zvislá skalná stena. Približne v strede hrebeňa stúpajúceho z juhozápadu na severovýchod sa nachádza 316-metrový výškový bod, avšak v blízkosti severovýchodného konca hradného systému sa nachádza aj vyššie ležiaca vyvýšenina vo výške 320 m.n.m. Juhovýchodná strana je výrazne svahovitá, ale nie je neschodne strmá. Samotný hrad bol valmi, ktoré začínali pri severozápadnej skalnej stene a následne sa tam oblúkovito opäť vracali, rozdelený na tri hradné časti s dĺžkou 260, 320 a 370 metrov. Niekdajšie valy, ktoré chránili tri väčšie juhozápadné časti hradu, v súčasnosti už takmer nie sú v teréne viditeľné, väčšina z nich sa zodrala na terasy. K najväčšej časti hradu dlhej 370 metrov sa na jej severovýchodnej strane pripájajú ďalšie dve časti hradu, ktoré sú rozlohou menšie, ale obklopené valmi. Ich rozmer v smere zo severovýchodu na juhozápad je 30 a 70 metrov. Tu, pri severovýchodnej menšej štvrtej hradnej časti z juhozápadu, sú v okolí 316-metrového výškového bodu viditeľné najlepšie zachovaná valy, ktoré sú na vnútornej strane ešte aj dnes vysoké približne 2 metre a na východnej vonkajšej strane dosahujú výšku 4-6 metrov. V strede posledného severovýchodného oblúkovitého valu bol pristavený smerom na východ rovný val, ktorý sa po dĺžke približne 600 metrov stráca. Na tomto pozdĺžnom vale, približne 100 metrov od spomínaného posledného oblúkovitého valu, bola vytvorená brána, ktorou bolo možné sa dostať do priestoru medzi valom a zvislou skalnou stenou. Odtiaľ viedla cesta ďalej do priestorov menších severovýchodných častí hradu.
Zdroje:
MVV Bars 1903. 36.
Janšák 1929. 27–30, Tab. XI.
Habovštiak 1974. 3–6.
PDOS I. 163.
Bednár 2004. 13.
Fotografia:
Skaly Krivína zo západu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, I. kötet, Garamszőlős – Kriván, 411–412.