Šaľa
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Vágsellye, Nyitra vm.
Sk Šaľa
D Schelle
48°09.142 S
017°52.627 V
Mesto Šaľa (Vágsellye) leží 30 km juhozápadne od Nitry (Nyitra) na pravom brehu dolného toku rieky Váh. V centre mesta sa nachádza kaštieľ, ktorý prešiel po roku 1993 rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami.
Opisy, podľa ktorých tu už v stredoveku stál opevnený kaštieľ, by mohli potvrdiť iba archeologické výskumy, nezachovali sa totiž žiadne overené dobové údaje.
V druhej polovici 16. storočia postavili na tomto mieste podľa plánov milánskeho architekta Kiliana Syrötha de Mediolana renesančný kaštieľ, ktorý slúžil ako letná rezidencia ostrihomského (esztergomi) arcibiskupa Pétera Pázmánya (†1637). Od roku 1598 do roku 1605 fungoval kaštieľ v Šali (Vágsellye) ako sídlo jezuitského kolégia. V roku 1606 nariadil kráľ Rudolf jeho opevnenie. V čase zvýšeného turecké nebezpečenstva tvorilo jeho posádku v rokoch 1665 a 1675 100 husárov. Komora nariadila jeho opevnenie a vybudovanie veže aj v rokoch 1675 a 1679. Počas rokovaní vedených viedenským (bécsi) vyslancom Albrechtom Caprarom v apríli 1682 žiadali Turci zbúranie Leopoldova (Lipótvár), Kolárova (Gúta) a Šale ako jednu z podmienok predĺženia Vašvárskeho mieru (1664), ale k dohode nedošlo. Po oslobodení Nových Zámkov (Érsekújvár) od Turkov (1685) stratila Šaľa na určité obdobie zo svojej dôležitosti.
Počas Rákócziho povstania v roku 1704 obsadili pevnosť kuruci a v priebehu nasledujúcich rokov niekoľkokrát zmenila majiteľa. V lete a na jeseň roku 1707 cisársky generálporučík Maximilian Adam Starhemberg dal opevniť popri predmostí v Seredi (Szered) a hradu v Šintave (Sempte) aj Šaľu (Vágsellye) a umiestnil tu značný počet stráží. Začiatkom júna 1708 plánoval kurucký generál János Bottyán obliehanie Šale a Serede, aby takto vylákal cisárske vojská generálmajora Petera Josepha Viarda z Nového Mesta nad Váhom (Vágújhely). O niekoľko týždňov neskôr, okolo 22. júna však kurucké vojenské vedenie zamietlo prepadnutie Šale a rozhodlo o priamom útoku na Nové Mesto nad Váhom. Hoci v okolí Šale sa ešte často uskutočnili kurucké nájazdy, hrad zostal v cisárskych rukách až do uzatvorenia Satumarského (Szatmár) mieru (1711).
Nápis na hlavnom priečelí, ktorý objavili počas pamiatkovo-ochranných prieskumov v roku 2006 prezrádza, že budova bola v roku 1729 prestavaná. Napriek barokovým prestavbám si kaštieľ zachoval renesančnú podobu. Prvý opis jeho priestorov pochádza z roku 1774, keď sa po zrušení jezuitského radu dostal do rúk Kráľovskej komory. V tom čase v ňom bývali už iba úradníci a strážca brány.
Ďalšia významná prestavba budovy sa uskutočnila v rokoch 1793 až 1795, práce vykonávali väčšinou bratislavskí (pozsonyi) majstri. Po prestavbe slúžil kaštieľ na rôzne účely, jeho miestnosti boli prenajaté a okrem úradníkov a správcov panstva tu sídlil aj archív kláštorov, ktoré dal József II. zrušiť. V prvej polovici 19. storočia uskutočnili na budove menšie opravy, aj v tom čase ho obývali úradníci a nájomníci. Jeho prenájom pokračoval aj v 20. storočí a po zriadení československého štátu tu sídlilo žandárske veliteľstvo, v jednom krídle fungovala aj škola. Potom sa budova stala skladom študijnej nadácie, neskôr v nej boli vytvorené núdzové byty a v jej priestoroch dostali miesto priemyselno-odborné dielne ako aj traktorová stanica. Po rekonštrukčných prácach, ktoré sa začali na konci 60-tych a skončili začiatkom 70-tych rokov 20. storočia, slúžil objekt ako archív.
Ďalšia prestavba, respektíve rekonštrukcia budovy sa začala v roku 1993. V roku 2008 boli ukončené vonkajšie práce, rekonštrukcia strechy a reštaurovanie vonkajšej fasády. V dôsledku nedostatku financií od roku 2009 v oprave budovy nepokračovali, preto je nádvorie kaštieľa a jedna časť suterénu stále v pomerne zlom stave. V budove má v súčasnosti sídlo Štátny archív Bratislava pobočka Šaľa, ktorá patrí pod Ministerstvo vnútra Slovenskej Republiky, ale konajú sa tu aj medzinárodné odborné konferencie a výstavy.
Na nárožiach štvorkrídlového kaštieľa lichobežníkového pôdorysu so zatvoreným nádvorím stoja veže kruhového pôdorysu. V strede juhozápadnej časti bola postavená bránová veža štvorcového pôdorysu, na jej hornom podlaží sú aj dnes viditeľné strieľne. Počas neskoršej prestavby bola postavená vstupná brána aj v strede severovýchodnej fasády. Rozmery dvojposchodového kaštieľa sú 54×50 metrov.
Fasády sú členené obdĺžnikovými oknami s kamenným rámom, chodby a miestnosti na prízemí sú kryté stropom s valenou a krížovou klenbou, pričom na poschodí bola vytvorená pruská klenba. Na poschodí bola na južnej strane postavená kaplnka s kruhovým pôdorysom a predsieňou. Zatvorené nádvorie je na oboch podlažiach obklopené arkádovou chodbou a uprostred juhovýchodnej časti nádvoria bola vybudovaná studňa.
Jedáleň kaštieľa bola na východnej strane. Na pôdorysoch z 18. storočia sú v blízkosti severnej a východnej veže viditeľné latríny pristavané k vonkajšej strane kaštieľa, ktoré už neboli počas poslednej rekonštrukcie obnovené.
Zdroje:
MVV Nyitra 1899. 157.
Thaly 1905. I. 114, 136, 188, 190–191, 197–198. II. 154.
SÚPIS III. 230–231.
H. Takács 1970. 246.
Križanová–Puškárová 1990. 189.
Varga 2005. 351.
Tolnai 2011. 108–109.
Fotografia:
Juhozápadná fasáda počas obnovy
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Vágsellye, 1266–1267.