Šaštín – Stráže
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Sasvár, Nyitra vm.
Sk Šaštín-Stráže
D Schossberg
48°38.492 S
017°08.673 V
Obec Šaštín (Sasvár) spojená s obcou Stráže (Morvaőr) sa nachádza 18 km juhozápadne od Senice (Szenice). V jej severnej časti pri severnom brehu rieky Myjava sa nachádza vo veľkej miere prestavaný, dnes už len ťažko rozpoznateľný zvyšok kaštieľa Šaštín.
Sporadicky sa vyskytujúce stredoveké historické údaje o pevnosti zhrnul naposledy v roku 2007 Miroslav Plaček. Podľa nich bol hrad pravdepodobne postavený v rokoch 1218 až 1248. Pred rokom 1294 ho išpán Ábrahám, syn Ménoldov, ubránil pred Nemcami. Po rokoch získal išpán Ábrahám v roku 1317 od Károlya I. hrad ako odmenu za svoju vernosť. Od polovice 14. storočia bol hrad v rukách grófov Szentgyörgyiovcov a Baziniovcov, od roku 1392 patril vajdovi Stiborovi Stiboricimu a v roku 1401 ho obsadili moravskí markgrófi Just a Jodok. V neznámom čase ho získal späť Stibor a potom ho vlastnil jeho syn Stibor ml. až do svojej smrti (1434). Hrad a jeho panstvo sa v roku 1435 stali majetkom rodiny Czoborovcov. O hrade potom celé desaťročia nie je známa žiadna písomná zmienka, podľa predpokladov Plačka mohlo dôjsť k jeho vyľudneniu možno v čase husitských bojov.
Začiatkom 16. storočia sa Czoborovci už delili o panstvo v Šaštíne (Sasvár) s rodinou Révayovcov. Na konci 16. storočia alebo na začiatku 17. storočia dala rodina Czoborovcov prestavať hrad na ranorenesančný kaštieľ. Približne v tomto období, v máji 1605, sa stalo, že vojská Bocskaiho prenikli na Moravu a vyzvali moravské rády, aby sa k nim pridali. Moravské rády však nesympatizovali s Bocskaiho hnutím. Privolali si na pomoc české vojská, ktoré sa pod vedením Adama von Sternberga prihnali k uhorským hraniciam, prekročili rieku Morava a obsadili Šaštín (ako aj Skalicu (Szakolca) a Holíč (Holič)). Pravdepodobne aj tejto udalosti sa pripisuje, že o desaťročia neskôr dal cisár Ferdinánd II. (1619–1637) okolo kaštieľa postaviť múr s nárožnými baštami. Počas Rákócziho povstania obsadili kuruci krátko po bitke pri Zvolene (Zólyom) (15. november 1703) aj Šaštín od kurucov ho v roku 1707 dobylo späť cisárske vojsko pod vedením Guida von Starhemberga.
V dôsledku zlého hospodárenia rodiny Czoborovcov sa kaštieľ a jeho panstvá v roku 1736 dostali do rúk Ferenca I. (Lotharingského), manžela Márie Terézie a neskoršieho rímskonemeckého cisára. Nový majiteľ zriadil v Šaštíne (Sasvár) v roku 1738 stredisko textilného priemyslu. Hoci hlavná budova textilnej továrne sa nachádzala pri šaštínskom rybníku, hrad sa tiež používal na podobné účely. Ferenc I. (Lotharingský) vlastnil kaštieľ do roku 1754, kedy ho od neho kúpila skupina rakúskych obchodníkov. Textilná továreň fungovala s menšími alebo väčšími prestávkami ešte aj v prvej polovici 19. storočia. Pri zriaďovaní manufaktúry v priestoroch kaštieľa sa v usporiadaní interiéru budovy pravdepodobne neurobili žiadne veľké zmeny. Stalo sa tak až vtedy, keď ju v polovici 19. storočia prestavali na cukrovar. V 20. storočí sa do priestorov kaštieľa vrátila textilná výroba (stal sa sídlom spoločnosti Trikota). V 90. rokoch 20. storočia sa budova dostala do súkromného vlastníctva, v jej priestoroch sa nachádza firma Slotas, ktorá sa tiež venuje textilnej výrobe.
Existenciu hradu postaveného v rokoch 1218 až 1248 s drevozemnou konštrukciou na mieste kaštieľa potvrdzujú podľa Plačka historické údaje, po jeho stopách sa zatiaľ nepátralo. Ako sa uvádza v Plačkovom opise, hrad, ktorý bol neskôr pravdepodobne prestavaný, sa síce spomína v 15. storočí, ale jeho zvyšky nie sú známe. Hradbami obohnaný kaštieľ, ktorý je možné vidieť dnes, bol postavený v priebehu 16–17. storočia. Trojloďové klenbové pivnice pod súčasnou výrobnou budovou boli dokončené v období výstavby. Okolo kaštieľa, ktorý nad nimi stál, bol v prvej polovici 17. storočia vybudovaný štvorcový obranný múr s päťuholníkovými baštami na nárožiach. Obranné múry ohraničujúce územie veľkosti 104×104 metrov boli postavené z tehál.
Tieto múry boli začiatkom 20. storočia z veľkej časti zbúrané, keď bol kaštieľ prestavaný na továreň. Rozobrané múry sa v súvislej línii zachovali na juhovýchodnej a v menšej miere na juhozápadnej strane. Časť muriva východnej bašty je ešte rozpoznateľná, resp. na najzachovalejšej južnej bašte je viditeľný ešte aj rad tvarovaných tehál uzatvárajúcich rímsu múrov.
Zdroje:
Thaly 1880. 30.
MVV Nyitra 1899. 149–150.
Thaly 1905. I. 32.
Demkó 1914. 573.
Györffy ÁMF 1987. IV. 455–456.
KMTL 596.
Plaček–Bóna 2007. 291–292.
Fotografia:
Zachovaný múr východnej bašty
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Sasvár – Morvaőr, 1033–1034.