Šenkvice – kostol
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Senkőc, Pozsony vm.
Sk Šenkvice
D Schenkwitz
48°17.864 S
017°20.692 V
Obec Šenkvice (Senkőc) leží 5 km východne od Pezinka (Bazin) a vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Malé Šenkvice (Kissenkőc) a Veľké Šenkvice (Nagysenkőc). V strednej časti obce, v niekdajšej obci Veľké Šenkvice, stojí opevnený kostol orientovaný v smere zo severovýchodu na juhozápad.
Tunajší farár sa prvýkrát spomína v roku 1390 a aj na základe archeologických výskumov je možné predpokladať, že v tom čase tu už stál gotický kostol (podľa Michala Šimkovica bol postavený na prelome 13. a 14. storočia). V priebehu 15. storočia bola obec zničená pravdepodobne v dôsledku útoku husitov. Potom bola dlho neobývaná a neskôr v polovici 16. storočia sa tu usadili a obec znovu vybudovali Chorváti z okolia chorvátskej Kostajnice, ktorí utekali pred Turkami. Katolícki chorvátski osadníci takmer okamžite začali s výstavbou zbúraného kostola a podľa prameňov mala obec Veľké Šenkvice (Nagysenkőc) už v roku 1584 opäť farnosť.
Kostol bol prestavaný v rokoch 1614 až 1619, okolo roku 1660, ako aj v roku 1673 a v druhej polovici 18. storočia ho rozšírili. Súčasná hlavná chrámová loď kostola bola postavená počas barokových prestavieb. Patrónkou obnoveného kostola sa stala svätá Anna, matka Panny Márie. V 16. storočí boli farármi vo Veľkých Šenkviciach (Nagysenkőc) ešte chorvátski kňazi.
Svätyňa jednoloďového kostola je rovného zakončenia, svätyňa aj loď sú prekryté valenou klenbou s lunetami. Zo sakristie, ktorá je prekrytá krížovou klenbou, vedie do predsiene vchod s gotickým lomeným oblúkom. Hlavný oltár z 19. storočia zobrazuje svätú Annu. Krstiteľnica z červeného mramoru bola postavená okolo roku 1670.
Obdobie vzniku hradieb obklopujúcich kostol je sporné. Najskôr ich datovali do rokov 1611 až 1630, Šimkovic však datuje vznik hradieb do roku 1662. Vtedy postavili obranný múr pravidelného obdĺžnikového tvaru s rozmermi 66×46 metrov, ktorý obklopoval kostol. Okrem západnej a juhozápadnej strany boli v nárožiach múrov v plnej výške postavené štvorcové veže predsunuté pred múry, ktoré boli prístupné cez úzky priechod ponechaný v rohoch múru. Na vežiach boli v dvoch radoch nad sebou vytvorené viacsmerné strieľne. Na pozdĺžnych obranných múroch boli vytvorené strieľne iba v spodnej časti vo výške hrudníka, ktoré sa rozširovali smerom dovnútra a smerom von sa rozvetvovali do viacerých smerov. O ďalšiu ochranu sa postarala hradbová ochodza postavená v korune múrov, ktorá sa tiahla za rímsou v tvare lastovičích chvostov. Niekoľko strieľní bolo vytvorených aj na veži kostola. Jeden z vchodov obranného múru sa nachádza na juhozápadnej strane, kde stojí kamenná klenutá brána. Druhá kamenná brána vytvorená v klasicistickom štýle sa otvára v severovýchodnom múre. Celková výška múrov je približne 5 metrov a výška troch zachovaných nárožných veží je 6 metrov.
Zdroje:
Šimkovic 2009b. 759.
SÚPIS III. 244–245.
Fotografia:
Kostol a jeho obranné múry z juhozápadu
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Senkőc – templom, 1057–1058.