Smolenice – hrad
Karczag Ákos – Szabó Tibor
H Szomolány, Pozsony vm.
Sk Smolenice
D Smolenitz
48°30.805 S
017°25.945 V
Obec Smolenice (Szomolány) leží 20 km severozápadne od Trnavy (Nagyszombat). Jej hrad stál na kopci týčiacom sa približne 200 metrov od severného okraja obce.
Okolnosti vzniku hradu sú nejasné. Podľa Miroslava Plačeka pochádza prvý písomný prameň o Smolenickom hrade z roku 1457, je však možné, že ako panské stredisko existoval už v roku 1438. Navyše sa domnieva, že výstavba hradu sa začala ešte v posledných rokoch vlády kráľa Zsigmonda, resp. v období husitského nebezpečenstva. Ak sú Plačekove predpoklady správne, hrad mohol byť od roku 1438 s krátkymi prestávkami v rukách grófov Szentgyörgyiovcov a Baziniovcov, ktorí boli pánmi Smolenického (Szomolány) panstva.
V roku 1465 kráľ Mátyás opäť potvrdil Mihályovi Országovi a jeho synom vlastníctvo Smolenického hradu. Podľa údajov Tibora Koppánya spomínajú v roku 1485 kastelána Smoleníc (Szomolány) a v tom čase bol hrad v rukách rodiny Országovcov z Guthu. V roku 1489 boli tunajšími kastelánmi Ferenc Ocskai a Péter Szendi, v roku 1498 Dezső Miklós Emőkei. Keď v roku 1567 vymrela mužská vetva rodu Országovcov, Smolenice získal kráľ. V roku 1569 ho od cisára Miksu II. získal do zálohy kapitán z Jágru (Eger) a chorvátsky bán Kristóf Ungnad a jeho manželka Anna Losonczy. Cisár Rudolf II. im v roku 1583 za 30 000 forintov dal hrad aj s panstvom ako trvalý dar. Venom ich dcéry Anny Márie Ungnad sa smolenický hrad (a Dobrá Voda (Jókő)) stal majetkom Tamása Erdődyho. Smolenice sa odvtedy stali jedným z ústredných panstiev tejto vetvy Erdődyovcov. Kristóf Erdődy (1584–1621) a Gábor Erdődy (1615–1650) sa tu veľa zdržiavali, György I. Erdődy (1614–1663) umrel na hrade.
Hrad sa počas Rákócziho povstania na jeseň 1703 dostal do rúk kurucov a 8. januára 1705 sa jeho obrancovia po jednodňovej delostreľbe vzdali vojsku cisárskeho hlavného veliteľa Siegberta Heistera. Dňa 10. júla 1705 ho opäť získali kuruci a 7. júla 1707 ho znovu obsadili cisárske jednotky.
Zadlženosť Erdődyovcov v druhej polovici 18. storočia viedla k tomu, že ich hrad v roku 1777 získal ako zálohu János Pálffy a v roku 1781 sa aj trhové mesto Smolenice (Szomolány) stalo jeho majetkom. Hrad na začiatku 19. storočia vyhorel. Keď Móric Pálffy v roku 1864 odkúpil panstvo za viac ako pol milióna forintov, pevnosť ležala v ruinách. József Pálffy (1853–1920), syn Mórica Pálffyho, chcel hrad prestavať v romantickom slohu a poveril tým budapeštianskeho (budapesti) architekta Ignáca Alpára. Stavebné práce, ktoré sa začali začiatkom 20. Storočia, prerušila prvá svetová vojna a neskôr Pálffyho smrť. Do konca druhej svetovej vojny sa obmedzili predovšetkým na údržbu dokončených budov. Zámok sa potom stal majetkom československého štátu a svoju finálnu podobu získal v rokoch 1949–1957. V súčasnosti funguje ako kultúrne stredisko Slovenskej akadémie vied, v jeho priestoroch sa počas celého roka konajú vedecké konferencie a sympóziá. Pre verejnosť je otvorený v júli a v auguste, jeho obrovský anglický park je však možné navštíviť po celý rok.
Stredoveký Smolenický (Szomolány) hrad takmer úplne zmizol v dôsledku rozsiahlych prestavieb v 20. storočí. Archeologické výskumy sa na hrade zatiaľ neuskutočnili. József Könyöki v roku 1882 uskutočnil prieskum a zhotovil nákresy vtedajších ruín hradu, na základe ktorých je možné do istej miery zrekonštruovať usporiadanie niekdajšej pevnosti. Najstaršia časť hradu, juhovýchodný a severovýchodný múr vnútorného hradu, sa stretli v pravom uhle vo východnom nároží vnútorného hradu. Južný až juhozápadný hradný múr sledoval líniu členitého okraja brala. Na tomto úseku múru postavili dve menšie veže polkruhového pôdorysu. Kresba Könyökiho zobrazuje aj jednu veľkú hranatú vežu, ktorá mohla stáť v západnej časti vnútorného hradu. Palácová budova hradu sa tiahla popri juhovýchodnom múre vnútorného hradu.
Vonkajší hrad postavený na konci 15. alebo na začiatku 16. storočia obklopoval vnútorný hrad na nižšej úrovni od severozápadu až po jeho južné nárožie. Na tejto strane sa medzi vnútorným a vonkajším hradom vytvorilo priestranné hradné nádvorie, na ktorom boli postavené budovy opierajúce sa o vonkajšie hradné múry pozdĺž severozápadného a severovýchodného múru. Na severnom, severovýchodnom a východnom zlome polygonálneho vonkajšieho hradného múru postavili smerom dozadu otvorené takmer kruhové veže so strieľňami a v južnom nároží vonkajšieho hradu vznikla smerom dozadu otvorená kruhová viacpodlažná delová veža. Severozápadne od delovej veže stála aj menšia veža polkruhového pôdorysu v južnom nároží vnútorného hradu. Mimo hradu, na jeho severozápadnom rohu sa nachádza približne 50 metrov dlhý skalnatý hrebeň, na ktorého severozápadnom konci predpokladajú bádatelia umiestnenie drevenej budovy.
Pri prestavbách v rokoch 1949–1957 boli využité niektoré časti a veže predchádzajúceho hradu, iné budovy však boli úplne zbúrané. Z múrov a budov vnútorného hradu nezostalo nič, zmizla aj spomínaná veľká hranatá veža, na jej mieste bola postavená šesťboká veža, ktorá dominuje dnešnému vzhľadu. Veže a delové veže vonkajšieho hradu zostali zachované, ale úplne ich prestavali a zatvorili. Do budov, ktoré sú v súčasnosti na vonkajšom hradnom nádvorí, boli zabudované múry stavieb, ktoré tam stáli predtým.
Zdroje:
Jedlicska 1879. 262–273.
Jedlicska 1882. 216–228.
Thaly 1885–1892. III. 312.
Alpár 1899. 217–219.
MVV Pozsony 1904. 118.
Koppány 1999. 228.
Házi 2000. 492.
Könyöki 2000. 303–304.
Plaček–Bóna 2007. 265–268.
Benda 2007. 110.
Fotografie:
Prestavaný Smolenický hrad z vtáčej perspektívy
Vchod do hradu v súčasnosti
Na obsah stránky možno odkazovať nasledovným spôsobom:
Karczag Ákos – Szabó Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei – Várak, castellumok, erődített kastélyok, városfalak, templomvárak, barlangvárak, sáncok és erődök a 10. századtól a 19. század végéig, Budapest, Nemzetstratégiai Kutatóintézet, 2018, II. kötet, Szomolány – vár, 1151–1153.